Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
Zem níži sa a klesá temna do hlbiny,
jak balvan ozrutný do lona morských vôd;
kde čľupla, lunastý sa zvíril chorovod,
sťa vlny kolocú sa rozmetané stíny.
Jej hory už len ako v okne rozmaríny.
Zdá sa, čos’ jak by zrak mi cez ne mihá: Poď —
no vyššie o štebeľ, o pružný svetla schod:
ni vidom tomu ja, ni slychom nepovinný!
Ty oko, ja ťa znám, ty škúliš zo šera,
si vábom nirvány, bludičkou cmitera,
si, ktoré hesla neznáš nad „memento mori“;
duch-fénix[4] v tvojej vyhni tiež len jak strap zhorí.
i rušaj, orle môj, huš z krážu Kykymory![5]
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
