Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
A preds’ som rád, keď mrká, rád, keď svetla pruhy
sa noria do tieňov, v ich hynú záveju;
to značí asi, jak keď nivy kopnejú,
a kde sneh prvej, obraz vteľuje sa túhy,
túžoby po jaré. A nie on obraz púhy:
až svetlá bielodňa nadobre zotlejú,
obraznosť v svoju ma hneď pozve aleju,
v stráň, kde svet, pod nebo, kde najčistejšie dúhy.
To svet, čo zo mňa pošiel, môj svet maľovaný,
nič cudzieho v ňom niet, svit i tieň mojo je,
a končí sa najďalšej hviezdy na rozhraní.
Jak svitlo, bezpečne cieľ honiť ľahko je,
lež keď noc? — podržia ti iba zástoje,
imž na púť svieti vlastná ducha krasopani.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
