Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 771 | čitateľov |
A preds’ som rád, keď mrká, rád, keď svetla pruhy
sa noria do tieňov, v ich hynú záveju;
to značí asi, jak keď nivy kopnejú,
a kde sneh prvej, obraz vteľuje sa túhy,
túžoby po jaré. A nie on obraz púhy:
až svetlá bielodňa nadobre zotlejú,
obraznosť v svoju ma hneď pozve aleju,
v stráň, kde svet, pod nebo, kde najčistejšie dúhy.
To svet, čo zo mňa pošiel, môj svet maľovaný,
nič cudzieho v ňom niet, svit i tieň mojo je,
a končí sa najďalšej hviezdy na rozhraní.
Jak svitlo, bezpečne cieľ honiť ľahko je,
lež keď noc? — podržia ti iba zástoje,
imž na púť svieti vlastná ducha krasopani.
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam