SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

13


Môj obzor nezná hraníc. Priestranstvu niet hrádze,
jak guľa ohromná, jejž stredom ja som, hľa,
kol rozstúpilo sa. Zvšiaď záchvev nadvzdušia,
s ciev tajných odvíjanie pásem skvúcej priadze.

Z ľalie prerod v ružu, z ruže do nevädze,
dúh vlanie čudesné a drahokamov hra,
roj kúzel magických, jag, fatamorgána —
no oko zemšťana preds’ všetko požiť vládze!

Jak, zostril niekto razom vetchý nástroj tela,
dal v návod výpočet a krídlam teleskop?
Ech, slabá výpomoc a trocha k náuke!

Nadšenie z Boha, to tá sila tvorčia, smelá,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
juž priestor nezavrie, val nezachváti dôb —
Duch liece vesmírom jak včela po lúke.