Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
Ó, krásne zbudoval si dom svoj, veľký Bože,
navonok nesmierny, zdnu večný foriem tvar;
nie púhy staviteľ, Tys’ hneď i Hosudar,
pán, ktorý jak čo stvoril, priam i zničiť môže.
Zriem svety: vstávajú a zapadajú v lože;
sú hmoty obrazy, a preto idú v zmar.
Ja smiem však vyvolať: „Non omnis moriar!“[15]
ja červ smiem! — Čože vesmír povie na to, čože?
Dosť videl som i počul z dielne ruchu, zvuku;
predo mnou rozkrídlené dleje arcidielo,
tu v rozkvete už plnom, tamto v čaropuku —
Dosť — teraz rád bych spatril raz i majstra čelo,
všeslávy obličaj! — Môj vodca, podaj ruku,
po stupňoch hviezd rušajme hore, hore smelo!
[15] „Non omnis moriar“ — verš z Ovídia, rímskeho klasického básnika doby Augustovej (žil v r. 43 pred Kr. — 18 po Kr.). Znamená: „Nezomriem celý“.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
