Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 771 | čitateľov |
Ó, krásne zbudoval si dom svoj, veľký Bože,
navonok nesmierny, zdnu večný foriem tvar;
nie púhy staviteľ, Tys’ hneď i Hosudar,
pán, ktorý jak čo stvoril, priam i zničiť môže.
Zriem svety: vstávajú a zapadajú v lože;
sú hmoty obrazy, a preto idú v zmar.
Ja smiem však vyvolať: „Non omnis moriar!“[15]
ja červ smiem! — Čože vesmír povie na to, čože?
Dosť videl som i počul z dielne ruchu, zvuku;
predo mnou rozkrídlené dleje arcidielo,
tu v rozkvete už plnom, tamto v čaropuku —
Dosť — teraz rád bych spatril raz i majstra čelo,
všeslávy obličaj! — Môj vodca, podaj ruku,
po stupňoch hviezd rušajme hore, hore smelo!
[15] „Non omnis moriar“ — verš z Ovídia, rímskeho klasického básnika doby Augustovej (žil v r. 43 pred Kr. — 18 po Kr.). Znamená: „Nezomriem celý“.
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam