Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
Z nadšenia srší život, život opravdový!
Lúč jeho nehasne pri žiadnom zatmení;
v milostný ono čas sa zdrojom spramení,
otuží svaly, jazyk operutí slovy.
Dá smelosť, krásu v líce, zaštiepi v ráz kovy,
na zlato prepáli hruď v svätom plameni;
v broň odie, doručí aj prápor zvlnený;
tak k obeti a k činom slávy prihotoví!
A búra zrachotí — shon ďasov rozveje —
V žeň zlatú vyklasia sa zlaté nádeje —
a vo svet večne sa zaskvejú trofeje.
Ó, Ducha povíchre, ó, sostúp s neba; tvor-li
je človek vyšší, dokáž, zapáľ ho, v ňom zhorli: —
z hviezd — tam — až k hviezdam sami povznesú sa orli![17]
[17] I pri tom, že v predchádzajúcej básni pokladá Hviezdoslav zlo za trest boží, koniec jeho rozjímania je, že sila pravdy, nadšenia a borby za ňu odstránia raz zlo a uskutočnia odveké nádeje ľudstva vo svet spravodlivý, riadený s vyšších perspektív, než sú hmotné záujmy jednotlivcov.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
