ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nezabudlas’, trudná sestro?
V skvoste splýval teplý máj.
Luhy, sady kvitly pestro,
vtačou švistil vábny háj.
Vonná sviežosť, živá rozkoš
pretekala ňádrami.
Haj! v oblasti nášho krúžku
vláčili sme trampôt rúšku.
Mora čierna, srdá, žerná,
horovala nad nami…
Nezapomlas’, pamätuješ?

Zavítal jún, jasný, krásny,
v blesku piatku skvel sa deň.
Vôkol slasti džavot hlasný,
smrti u nás chvel sa tieň.
Trepotný strach diel na tvárach,
v hrudi vlnot, v srdci bôľ.
Ah! klenot náš, drahá matka,
opustila nás, kuriatka.
S dušou čistou anjel Kristov
k nivám raja unikol…
Nezapomlas’, pamätuješ?

Zahučal kvil, slzí príval
cedil, ronil sirý dom.
Hluk, zvuk hrany sa ozýval,
horké žiale tiekly rtom.
V skromnej rakve, na záhlavku,
s bokov žiar sviec, hore kríž,
sladko snila nebožtíčka,
siné pery, žlté líčka,
oči vpadlé, údy schradlé: —
na ňu hľadel Pán Ježiš…
Nezapomlas’, pamätuješ?

Zaplakaly trúchlé trúby,
vzkypel dumný speva prúd.
Rozlúčil sa poklad ľúby,
v chrám ho viedol zbožný ľud.
Rozstonal sa jako organ,
lkal pri žertve chlácholu.
V zune zvonov, plačnom víre,
rozliala sa: Dies irae…
smutná pieseň, rmutná tieseň —
Zúpeli sme pospolu…
Nezapomlas’, pamätuješ?

V hybkej lipky hustej listve
šuchotil van, šustil šum.
Pod vetvím hlb, kry mladistvé,
vôkol vzdychal vrúcny tlum.
Tvrdé lôžko, studený hrob,
doň nám klesla mať milá.
Trocha kyprej spŕchlo prsti,
dundžal,^[3] dundžal vrchnák tlstý.
Ah, nadarmo nárek, larmo:
ťarcha hrúd ju zakryla…
Nezapomlas’, pamätuješ?

Dl. 6. IX. 1896