ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V tlstej, bujnej lipy stieni,
v sviežom hustých vetiev chládku,
horkosť pevca vrie pri drieni,
lká, volá na dobrú matku
v tlstej bujnej lipy stieni.

Lká, volá na dobrú matku:
Óh! rodičko milá, prajná,
požívaj ríš, rozkoš sladkú,
pi z blaženstva nebies hajna!
Lká, volá na dobrú matku.

Pi z blaženstva nebies hajna!
nevhabneš viac v intríg siete.
Krivda bôľov, súžba kajná,
úzkosť viedla ťa až k méte…
Pi z blaženstva nebies hajna!

Úzkosť viedla ťa až k méte:
kožu, kosť i nervy miechy.
Duch teší sa tvoj piéte,
v sláve plesáš večnej viechy —
Úzkosť viedla ťa až k méte.

V sláve plesáš večnej viechy,
nevzhliadneš viac na zem túto!
Netknú pomsty sa ťa hriechy,
nestraší ťa muky trúdo —
V sláve plesáš večnej viechy.

Nestraší ťa muky trúdo,
práv nie lúpež, przeň chrámu.
Nech ti krušno nenie, ľúto:
neznáš zbojstva luzy krámu —
Nestraší ťa muky trúdo.

Neznáš zbojstva luzy krámu,
nedesí ťa kvíl žalárov.
Nečuješ, jak pravdu lámu
zvrhlé chatry psích tatárov —
Neznáš zbojstva luzy krámu.

Zvrhlé chatry psích tatárov
šliapu, lúpia česť, mrav besne.
Sion čiernou plašia márou,
žrecom svätýň nútia tiesne
zvrhlé chatry psích tatárov.

Žrecov svätýň nútia tiesne,
tvoje tiež ti rvali dieťa.
Vrahom triumf stroja, piesne,
peklám žiarou slávy svieťa,
žrecom svätýň nútia tiesne.

Peklám žiarou slávy svieťa…
Oh, raduj sa, jas ťa zláti.
Hnev tam, úžas neženie ťa,
kríž tne, kníše sber tu, kláti:
peklám žiarou slávy svieťa.

Kríž tne, kníše sber tu, kláti,
v diali sýtia hodu vône.
Božská chórov hudba hrá ti,
duša v krásach blesku tonie —
Kríž tne, kníše sber tu, kláti.

Duša v krásach blesku tonie,
plnosť spásy chlípe sladkú.
Prachy v hrobky tlejú lone,
v sviežom hustých vetiev chládku,
duša v krásach blesku tonie.

Dl. 31. V. 1896