ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na jar tohto roku písalo sa v dennej tlači veľmi mnoho o potrebe stálej scény v Prešove. Pisatelia sa zhodovali v argumentácii za vybudovanie nového divadla, ale nemali jasnej mienky o jeho cieli a o spôsobe jeho vybudovania. Bola to chyba. Verejnosť sa nemohla dosť dobre orientovať, keď sa jej nenalievalo čisté, vyvreté víno. Hovorilo sa o nacionálnom poslaní divadla a zdôrazňovala sa jeho komornosť. Spomínal sa veľkorysý program a spomínal sa úzky súbor. Hovorilo sa o vyspelých hercoch profesionáloch a zdôrazňovala sa súhra profesionálov a ochotníkov na scéne. Uvádzalo sa, že divadlo bude otvorené už v septembri, a vedelo sa, že budova Mestského divadla nemôže byť obnovená pred Vianocami. Po založení Družstva Slovenského divadla v Prešove sa prípravné práce podstatne usmernili a dnes vidieť do veci jasnejšie.

Divadlo v Prešove s povinnosťou plniť kultúrnu misiu i v ostatných mestách slovenského východu je ako soľ. Až sa čudujeme, ako sa mohlo stať, že táto otázka nebola vyriešená. Ale pripusťme, že sa všetko nemohlo urobiť naraz, a priznajme si, že i východoslovenská verejnosť chovala sa oproti tomuto problému dosť pasívne. Z pasivity vyburcovala ju horlivosť prešovských ochotníkov, ktorí svojou aktivitou takmer nahradili profesionálnu scénu. Pravda, také tempo u ľudí s pevným povolaním je škodlivé, ide na úkor zdravia i pokojného rodinného života. Produkovať do roka 8 — 10 premiér a 40 — 50 repríz je nad sily ochotníckeho súboru. „Záborský“ svojím účinkovaním pripravil pôdu pre profesionálne divadlo. Ak vedenie divadla zaistí dobrý repertoár a primeranú umeleckú úroveň, nový kultúrny stánok na východe štátu sa nielen ujme, ale bude i prekvitať.

Nové divadlo, ktoré sa v Prešove zakladá, musí byť národné. Jeho repertoár musí byť uspôsobený tak, aby vychovávalo. Musí vychádzať z ľudu a musí slúžiť ľudu. To neznamená, že sa má opierať výlučne o tvorbu slovenských autorov. Dnes už máme možnosť získavať i hry cudzie, ktoré dobre vyhovejú našim potrebám. Popri hrách slovenských možno teda siahať i po vrcholných, výchovných hrách cudzích, ktoré majú šľachetné poslanie. Pravda, úzkostlive sa treba vyhýbať takzvaným kasovým kusom pochybných hodnôt. Tie síce zaručujú finančný efekt, ale podlamujú morálku a urážajú etiku.

Riešenie finančnej otázky je, ako sa zdá, na dobrej ceste. Centrálne úrady s najväčším porozumením vychádzajú organizátorom prešovskej stálej scény v ústrety. Uznávajú potrebu poslúžiť východu. To je viac než polovičný úspech.

Väčšou starosťou je zaistiť kvalitný súbor. Po stránke personálnej je na Slovensku vybavené dobre iba Národné divadlo v Bratislave. Jeho nevýhodou je, že často musí priberať hercov bez potrebnej predbežnej skúsenosti, bez praxe a bez dostatočnej divadelnej prípravy. Poslucháč dramatickej akadémie, ak je schopný, hneď pri vstupe do života dostáva sa na reprezentačnú národnú scénu, čím dosiahne maximum, čo dosiahnuť môže, a tak sa už v mladosti podlamujú jeho ambície, lebo neprechádza cez skúšky tvrdosti a nemá konkurencie. Nové divadlo musí mať skúsených hercov. V Prešove možno počítať predbežne s činohrou. Unesie pravdepodobne dvadsaťčlenný súbor. V súbore musí byť aspoň štvrtina dobrých, skúsených hercov, na ktorých sa bude môcť bezpečne stavať. Ostatní sa časom zdokonalia a dopracujú k potrebnej úrovni. Prešovský súbor musí sa teda zostaviť z týchto prameňov: 1. z členov Národného divadla v Bratislave, 2. z radov profesionálnych hercov, ktorí sú práve bez angažmá, 3. z absolventov dramatickej akadémie a 4. z okruhu ochotníkov. Je vecou vedúcich činiteľov, aby sa so spomenutými faktormi vedeli dohodnúť. Repertoár môže sa zostaviť až potom, keď bude známy súbor, lebo najmä v začiatkoch, kým sa nevytvorí harmonická spolupráca — a tú treba budovať po kroku, treba voliť hry primerané nosnosti hereckého súboru.

Naše divadlá sústavne zabúdajú na mládež. Prešovské divadlo i v tomto ohľade musí plniť určitú povinnosť. Musí hrať pre deti (rozprávky) a pre dorastajúcu mládež (hry, o ktorých je reč na hodinách literatúry). Z mladých návštevníkov divadla vychová sa časom štandardné obecenstvo. A to je dôležité, aby sa pamätalo i na budúcnosť.

Prípravné práce na zriadenie stálej scény v Prešove sú v plnom prúde. Ak sa renovácia budovy dokončí do Vianoc, v januári 1944 zažije slovenský východ nový veľký sviatok: bude otvárať prepotrebný stánok kultúry. Dúfajme, že verejnosť svojím porozumením bude jeho budovanie napomáhať.