ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Košiciach ešte nikdy nezaznelo tak dôstojne slovenské slovo ako v dňoch zjazdu našich pracovníkov, usporiadaného 6. a 7. novembra t. r. Slovenskou ligou. Celý východ už od týždňov chystal sa na tieto dni národného obrodenia východu. Zhromaždení učitelia, notári, úradníci, zástupcovia spolkov atď. boli najlepším dôkazom toho, že naše východné Slovensko s nadšením sa chápe osvetovej a kultúrnej práce medzi ľudom a zo všetkých svojich síl chce napomáhať národné upovedomenie a kultúrne napredovanie našej východnej Slovače.

Prednášková sieň hospodárskej školy, kde sa zjazd konal, bola už hodne pred otvorením zjazdu preplnená. Zišlo sa tam na 400 národných pracovníkov, hlavne učiteľov od Popradu až po Užhorod, aby spoznali snahy Slovenskej ligy na Slovensku a aby sa presvedčili, že je možné a potrebné bez ohľadu na politické presvedčenie a rôznosť náboženskej príslušnosti spoločne pracovať na národnom prebúdzaní a kultúrnom dvíhaní Slovenska v rámci Slovenskej ligy.

Na zasadnutí zúčastnili sa okrem členov Ústrednej správy Slov. ligy bývalý minister, košický župan Dr. Juraj Slávik, ndp. biskup Dr. Jozef Čarský, mešťanosta Košíc Dr. Pavel Novák, zemský voj. veliteľ generál Šnejdárek, policajný vrchný radca Dr. Jungwirth, poľský konzul Dr. Zavadovský a mnoho iných v zastúpení rôznych spolkov a organizácií.

Zasadnutie Slovenskej ligy otvoril predseda, župan Dr. Method Bella, ktorý vo svojej dlhšej, precítenej a hlboko založenej reči nastolil úlohy Slovenskej ligy a menovite jej program pre prácu na východnom Slovensku. Vo svojej reči, ktorá bola pozorne počúvaná a čo chvíľu pretrhávaná potleskom, vravel okrem iného:

„Slovenská liga je združením mužov a žien, ktorí bez ohľadu na náboženské vyznanie, politické presvedčenie a stavovské roztriedenie sú vedení čistou láskou k národu a za svoju povinnosť považujú zo všetkých svojich síl pracovať za blaho slovenského národa.

Keď prichádzame dnes do Košíc, môžeme sa po niekoľkoročnej činnosti Slovenskej ligy pochváliť tým, že liga vybudovala už 45 slovenských menšinových škôl. Sem do Košíc prichádzame, aby sme vám pomáhali vo vašej práci pre blaho slovenského národa. Čo chceme? Či je potrebné, aby sa za nás postavil ľud? Či práca naša je tak potrebná, aby sme vyhlasovali dnes národnú mobilizáciu? Čo hatí národné napredovanie Slovenska a republiky? Je to predovšetkým duch starý, je to duch starej zášti, nevykoreniteľnej nenávisti tých, ktorí národ náš pred prevratom držali v nepriateľskej nenávisti, ktorí kazili náš národ na duši i na tele. Je to ten starý duch nenávisti, ktorý i dnes sa prejavuje za hranicami nášho štátu i doma. My vidíme, že za hranicami organizujú sa celé spolky proti nám, ale vidíme aj, že tisíce a tisíce exponentov nám nepriateľských myšlienok a ideí rozprestiera svoje siete aj u nás. Pri liberálnom chápaní menšinových práv musíme predsa bezohľadne krok za krokom nivočiť všetko to, čo smeruje k našej národnej smrti. Ale vedľa tohto starého ducha je to aj duch nový, ktorý hatí náš národný vývoj. Po prevrate začal sa na Slovensku uplatňovať nový duchovný prúd, ktorého výsledok pre našich slovenských občanov ukazuje sa skazonosným. Sme malý národ, a preto je potrebné, aby sme tu stáli ako jeden muž na obranu svojej vlasti. Stranícky boj na Slovensku zanecháva po sebe smutné stopy. Zúri tu boj väčšinou vyvolaný len pre maličkosti. Duša slovenského ľudu je otrávená. Nevieme sa povzniesť z rozličných naúk politických a sociologických, ktoré sú vlastne iba heslami. Nášmu ľudu sú hlásané zásady svetoobčianske, ktoré podľa môjho súdu pre náš národ sú nebezpečné, pretože kozmopolitizmus je iba dokončením budúceho vývoja duševnej kultúry. Márne sa tu hlása kozmopolitizmus ľudu, ktorý ešte nedosiahol vývoja národného.

Dnešné Slovensko má celý rad problémov, pred ktorými nesmieme zatvárať oči. Nesmieme zabúdať, že tieto problémy treba nešiť.

Dívam sa na našu budúcnosť optimisticky. Som optimista, lebo verím, že optimizmus značí život a pesimizmus smrť. Ale pri tom nezabúdam, že dosiaľ tu je nenávisť medzi samotnými Slovákmi a medzi Slovákmi a Čechmi. To je problém, ktorý nedá sa žiadnymi zákonmi, ani nariadeniami vyriešiť. Tento problém možno vyriešiť len láskou a prácou. Od jeho vyriešenia závisí budúcnosť Československa a Slovenska. To je to, čo hatí národný rozvoj Československa a republiky. Tento problém treba nám riešiť a pretože Slovenská liga sa považuje za spoločnosť ľudí, ktorí tu chcú pomáhať, sme presvedčení aj o tom, že Slovenská liga je na túto prácu tiež povolaná.

Slovenská liga má ďalej za úlohu zachraňovať slovenské deti, menovite v pohraničí žijúce, svojmu národu. Za tým cieľom Slovenská liga zakladá menšinové školstvo. Je najvyšší čas, aby sme si všetci, ktorí milujeme svoju vlasť, ktorí máme lásku v srdciach, podali ruky a nedali sa ničím zmiasť v svojej práci k duchovnému napredovaniu Slovenska.“

Po reči Dr. Bellu, ktorá bola nadšene aplaudovaná, ujal sa slova minister mimo služby župan Dr. Juraj Slávik, ktorý ako predseda 100. odbočky Slovenskej ligy uvítal pracovníkov i hostí a poukázal na obrovskú prácu Dr. Bellu, ktorý je dušou Slovenskej ligy. „Navštívili ste Košice,“ vravel, „aby ste aj tu otvorili usilovnú uvedomovaciu činnosť. A právom prichádzate na východné Slovensko, ktoré je krajom, ktorý najviac podlieha jarmu minulosti. Málokedy sa prizerá zo západu, z krajov pokročilejších, s porozumením na náš kraj. A preto vaše pochopenie je nám tým vzácnejšie. Považujete nás všeobecne tu na východnom Slovensku často za dačo samorastlého. A veru sme trocha iní, ako vy tam na západe. Ale verte nám, v svojich dušiach a v svojom národnom cítení sme s vami zajedno! Je to veru div, že medzi naším východoslovenským ľudom po tak dlhom útisku zachovala sa ešte iskierka národného povedomia, ktorá napríklad vyšľahla jasný plameň pri známych voľbách giraltovských. Môžem povedať, že iba zázrakom udržalo sa toto národné povedomie v našom ľude. Ale práve ono je najlepším dôkazom, že náš ľud má dobrý koreň a že teda aj práca, ktorá mu bude venovaná, skoro ponesie ovocie. Vy tam na západe máte už svoju tradíciu, na ktorej budujete ďalej. My však tú tradíciu musíme si iba stvoriť a zanechať budúcnosti základy, na ktorých bude ďalej budovať. Bez národa nie sme nikto nič, vravel prezident Masaryk, toho aj my si musíme byť povedomí. Tento národ musíme zachovať a prosím vás všetkých, aby ste k tomu cieľu podali svoje pomocné ruky. Ubezpečujem menom 100. zboru Slovenskej ligy, ktorého som predsedom, ako aj menom župného úradu, že venujeme všetky svoje sily, aby sme dosiahli cieľov, ktoré si vytýčila Slovenská liga.“

Košický biskup Dr. Jozef Čarský ujal sa potom slova a vravel: „Nesmierne sa teším, že môžem dnes v centre východného Slovenska vidieť toľko nadšených národných pracovníkov. Neviem to ani dnes pochopiť, keď si spomeniem na minulosť a keď sa zišli v mojej kaplánskej izbietke slovenskí pracovníci, mali v tejto malej miestnosti veru miesta dosť. Dnes radujem sa z toho, že zišlo sa tu toľko nadšených národných pracovníkov a ja k tomuto zjazdu prinášam uistenie, že cirkev chce pracovať na kultúrnom povznesení v každom smere. Pán župan zmienil sa o iskierke vlastenectva, ktorá sa udržala v našom východoslovenskom ľude. Chcem tu pripomenúť, že práve tu, kde nebolo jedinej slovenskej školy, boli to iba Radlinského „Náboženské výlevy“, ktoré udržiavali túto iskierku národného povedomia v najširších vrstvách ľudu. Mám k vám dve prosby, aby ste nezabúdali na túto prácu v cirkvi a aby neostalo iba pri rezolúciách, ale aby sme išli medzi náš ľud a medzi ním pracovali.“

Mešťanosta Dr. Novák uvítal v mene mesta Košíc zjazd a vyslovil mu vďaku za to, že otvorí na východnom Slovensku svoju činnosť. Je to dôkazom toho, že Slovenská liga nezabúda na to, aby nebola zanedbávaná tá časť republiky, ktorá kultúrnej práce najviac potrebuje.

V slávnostnej reči rozobral župan Dr. Juraj Slávik národnostné pomery v minulosti a výstižne opísal útlak a prenasledovanie Slovákov v Uhorsku, používajúc dát z diel Scotusa-Viatora. Zvlášť poukázal na maďarizačné úsilie bývalej školy. Východné Slovensko nemalo dosť pracovníkov, demonštrovalo sa pri voľbách (známe giraltovské voľby), ale vzdor týmto pomerom maďarizácia do dedinskej domácnosti neprenikla. Bude treba hľadať príčiny, prečo a ako bola slovenskosť východného Slovenska zachovaná. Proti minulosti stojí prítomnosť — Hviezdoslav napísal báseň, v ktorej v sne vidí pokoj a slobodu národa. Slobodu máme, ale oslobodení ešte nie sme. Treba napravovať hriechy z minulosti a zachraňovať pre národ všetko, čo možné.

Treba sa spytovať: chodí každé slovenské dieťa do slovenskej školy? Je vidieť veľký pokrok a každý musí byť pyšný a hrdý na to, že národ, ktorý stál nad otvoreným hrobom, stúpa a ide do lepšej budúcnosti. Je tu ale mnoho úloh, ktoré treba vykonať — a na čelo práce postavila sa Slovenská liga. Problémom treba sa podívať do očú. Je ich mnoho. Je tu napr. otázka, ako sa chovať k tým z našich, ktorí sa prebudili až po prevrate. Rečník vyhlasuje, že mu je milší Slovák, ktorý prišiel k svojej slovenskosti až po prevrate a podľa toho koná a ako Slovák sa drží, ako predprevratový Slovák, ktorý pre národ nekoná nič. Nemôžeme nikoho posudzovať podľa minulosti, ale podľa toho, ako zmýšľa a pracuje dnes! Ozvali sa výčitky, že Slov. liga je šovinistická a chce pracovať asi tak, ako kedysi Femka. To treba odmietnuť, lebo je veľký rozdiel medzi tým, ako sa maďarčilo medzi slovenským ľudom a ako pracuje Slov. liga. Tá nevnáša do našich dedín cudzotu, ale nesie tam slovenskosť. Kto si háji svoje — nie je šovinista! Slov. liga ide hájiť iba naše! Slovenská liga manifestuje dnes za jednotu a prácu. Musíme ísť do seba a musí prestať otravovanie studní. Musíme žiadať aj od našej žurnalistiky, ktorá má u nás veľké slovo, aby čo položí na papier, bola pravda, aby sa aj jej stalo vodidlom pravdu hlásať, pravdu vyznávať, pravdu brániť. Včera sa hovorilo, že je málo pracovníkov a že niektorým sa nechce do práce. Slovenská liga nemá miesta pre toho, kto nechce pracovať! Musíme k práci povzbudzovať a musíme dávať aj druhým, nielen sebe. Manifestujeme za slovenské povedomie, za úctu k národnej minulosti, za svornosť, lásku k národu a vlasti — manifestujeme s idealizmom.