Verše z vojny

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 234 čitateľov.

Autor: Peter Bella-Horal

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stará mať a vnuk

— Balada —


Pred hostincom hudci hrajú,
vojaci sa odberajú;
už na hradskej v radoch stoja,
vystrojení ísť do boja.

Iba Janík, šuhaj rúči,
s domovom sa ešte lúči,
tam za vodou v malej chatke
pri nemocnej starej matke…

Keď bol malý, nedospelý,
rodičia ho odumreli,
stará mať ho k sebe vzala,
horko-ťažko vychovala.

A vnuk teraz, — jej podpora, —
stúpať musí do tábora,
a starenka chorá, bľadá
na hlavu mu ruky vzkladá:

„Choď, vnuku môj, choď šťastlive,
bojuj verne, spravodlive,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
nech ťa len Boh prelaskavý
prinavráti v dobrom zdraví…“

„„Netrápte sa, mamko stará,
vrátim sa vám domov s jara;
keď zakvitlé hory zhučia,
vrátim sa vám do náručia…““

Práve v poli žitko žali,
keď na vojnu Janka brali;
úfala sa stará mati,
že sa jej vnuk na jar vráti.

Lež pred kvetnou ešte jarou
sišiel sa vnuk s matkou starou:
Tatry snehom zakvitaly,
keď už v nebi sa zvítali…
(1917)

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Nad kamarátom