ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď ma tu v cudzine Boh k sebe povolá,
dajte ma pochovať na úslň do poľa;
na úslň do poľa, k zelenej Brezine,
kde potok hrkoce — jak u nás v dedine!

Bo mňa tam oveje poľných kvetov vôňa;
nebom sa zachveje jasnej chmáry tôňa;
žencov spev veselý ku mne zahlaholí,
aj kosa zazvoní — jak u nás na poli!

V nedeľu keď budú zvoniť do kostola,
vetrík zvuk ten ku mne zanesie do poľa,
i pieseň nábožná zavznie vždy poznove
v sprievode organa — jak u nás v domove!

Včeličky priletia na vonnú kvetinu,
zimzelen kvitnúci, dúšku materinu:
svätojánske mušky, — keď sa zavečerí, —
svietiť budú milo — jak u nás v cmiteri!

By ľudia vedeli, že som Slovák rodom,
jedličku zasaďte pred hrobu môjho dom;
keď vetrík zašumie medzi konárami:
mne sa tam zdať bude — že spím pod Tatrami!
(1916)