Verše z vojny

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 234 čitateľov.

Autor: Peter Bella-Horal

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Posledná žiadosť


Urobte mi k vôli,
  — kamaráti moji! —
pochovajteže ma,
  keď zahyniem v boji;
pochovajteže ma
  na vrštek zelený:
hornatý je i môj
  rodný kraj milený!…

Tatry snáď uvidia
  hrobu môjho hrudu;
končiare jejich ma
  pozdravovať budú;
pozdravovať budú
  za rána, za zory,
aj večer, keď slnce
  zapadá za hory…

Strieborný mesiačik
  a zlaté hviezdičky
budú bdieť nado mnou
  jak brat a sestričky;
vietor keď zašumie,
  rosa padne v noci:
to jakby plakaly
  tie ich zlaté oči…

Snáď aj lastovičky,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  letiac z nášho kraju,
sadnú si na môj hrob,
  pieseň zaspievajú;
a keď sa navrátia
  domov, v jarnej dobe,
povedia, že boly
  tu na mojom hrobe…

V lete snáď pastierik
  príde s ovečkami,
sadne si sa na môj hrob,
  pieseň zapíska mi,
a cengať mi budú
  ovečiek zvončeky,
jakoby vravely:
  ,Spi tíško naveky.‘
(1915)

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Matkino tušenie