SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľany kvitnú

— Marya Konopnicka —


Ľany kvitnú, mamko moja,
jak to nebo modré stoja!
Plejte záhon vedľa kríža,
bo dni moje už sa blížia.

Slzami ho polievajte,
slniečku ho sušiť dajte…
Vetrík nech ho poprevieva,
škovránok nech nad ním spieva.

Trhajte ho v nôcku jasnú,
keď za horou zore zhasnú;
trhajte ho len po vôli
z tej chudobnej našej roli.

Poviaže ho povrieslami,
jak mňa dievča ručenkami…
— Už je darmo, drahá mati,
musím vás tu zanechati!

Natkajte mi plátna z neho,
na pažiti vybielte ho…
— Večný Bože, mocný Pane!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
však tak smutno v cudzej strane!

Ušite mi košielečku
tam na prahu, na slniečku;
veď je to snáď naposledy:
kto vie, či sa vrátim kedy?

Ak Boh určil v svojom súde
od gule mi do pŕs ranu:
na srdci mi aspoň bude
košielečka z nášho ľanu…