ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ruská zem, diaľna zem,
kraj snehom pokrytý…
Dobrý môj kamarát,
ležíš tam zabitý;
mladá krv ti steká
z prsú prestrelených:
jako bys’ na ružach
ležal tam červených…

Trafila ťa guľa
keď si napredoval…
Dobrý moj kamarát,
už si dobojoval!
Vlasy tvoje mladé
vetrík rozfukuje,
líca tvoje bľadé
sniežok obletuje…

Kamarát milený,
tak ťa nenecháme;
sem, pod háj zelený
ťa my pochováme.
Keď ťa pochováme,
Bohu poručíme;
konča hlavy tvojej
kríž ti postavíme.

Nech tu v diaľnej zemi
drieme sa ti sladko,
jak na lone matky
keď usne dieťatko;
nech ti v jar na hrobe
vonné rastie kvieťa,
v noci nech nad tebou
strážne hviezdy svieťa.

Keď v rodisku tvojom
spomínať ťa budú,
nech ti vždy nad hrobom
včeličky zahudú;
keď doma za tebou
smútok sa obnoví,
nech ti vždy zašumie
hájiček borový.

Keď na jar vtáčatká
priletia poznove,
nech ti zaspievajú
pieseň o domove;
o tvojom domove,
pod Tatrou čo leží:
o krásnom Liptove
na Váhu pobreží…
(1915)