SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nad kamarátom

— Elegia —


Ruská zem, diaľna zem,
  kraj snehom pokrytý…
Dobrý môj kamarát,
  ležíš tam zabitý;
mladá krv ti steká
  z prsú prestrelených:
jako bys’ na ružach
  ležal tam červených…

Trafila ťa guľa
  keď si napredoval…
Dobrý moj kamarát,
  už si dobojoval!
Vlasy tvoje mladé
  vetrík rozfukuje,
líca tvoje bľadé
  sniežok obletuje…

Kamarát milený,
  tak ťa nenecháme;
sem, pod háj zelený
  ťa my pochováme.
Keď ťa pochováme,
  Bohu poručíme;
konča hlavy tvojej
  kríž ti postavíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nech tu v diaľnej zemi
  drieme sa ti sladko,
jak na lone matky
  keď usne dieťatko;
nech ti v jar na hrobe
  vonné rastie kvieťa,
v noci nech nad tebou
  strážne hviezdy svieťa.

Keď v rodisku tvojom
  spomínať ťa budú,
nech ti vždy nad hrobom
  včeličky zahudú;
keď doma za tebou
  smútok sa obnoví,
nech ti vždy zašumie
  hájiček borový.

Keď na jar vtáčatká
  priletia poznove,
nech ti zaspievajú
  pieseň o domove;
o tvojom domove,
  pod Tatrou čo leží:
o krásnom Liptove
  na Váhu pobreží…
(1915)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama