Verše z vojny

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 234 čitateľov.

Autor: Peter Bella-Horal

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Matka a vojna

— N. Nekrasov —


Hrúzou vojny ohromený
pri obeti každej novej
neľutujem druha, ženy,
ani smrti hrdinovej.

Poteší sa časom žena,
druha milý druh zabudne;
lež kde je tá duša verná,
čo až po hrob smútiť bude?

Stred pokrytskej doby našej,
mnohej prózy a nízkosti,
jedny som len v svete našiel
slzy svätej úprimnosti.

Slzy biednych to materí!…

Nezabudnú deti svoje,
v krvavej čo ležia nive;
smútiť budú, pokým živé,
jak plačúcej vŕby chvoje…

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Dobrý kamarát