Verše z vojny

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 234 čitateľov.

Autor: Peter Bella-Horal

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Matkino tušenie

— Ballada —


Vyprávala mati
  — v mene Hospodina, —
na vojnu krvavú
  jediného syna;
jediného syna,
  svoje dobré decko:
úbohej matere
  potešenie všecko…

Keď ho požehnala,
  v tvári pobozkala,
od veľkého žiaľu
  horko zaplakala:
„Synku môj premilý,
  smutno mojej duši:
že ťa viac neuzriem,
  srdce moje tuší!…“

On zas ju porúčal
  do rúk Pánu Bohu,
a tešil, jako znal, —
  mať svoju úbohú:
„Neplačte, mamičko,
  mne zas srdce vraví:
že sa onedlho
  vrátim domov zdravý!…“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
— Odišiel, bojoval,
  v svete sa obrátil,
Pán Boh ho zachoval,
  domov sa navrátil,
domov sa navrátil
  zdravý a veselý,
lež oči jeho viac
  matky neuzrely!

Lebo keď vrátil sa,
  doma jej nebolo;
v sádku, ni vo dvore —
  nikde naokolo.
Darmo sa spytoval
  po dobrej materi;
tá tíško spala už
  pod hájom — v cmiteri.
(1916)

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Rozhodnutie