ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vyprávala mati
— v mene Hospodina, —
na vojnu krvavú
jediného syna;
jediného syna,
svoje dobré decko:
úbohej matere
potešenie všecko…

Keď ho požehnala,
v tvári pobozkala,
od veľkého žiaľu
horko zaplakala:
„Synku môj premilý,
smutno mojej duši:
že ťa viac neuzriem,
srdce moje tuší!…“

On zas ju porúčal
do rúk Pánu Bohu,
a tešil, jako znal, —
mať svoju úbohú:
„Neplačte, mamičko,
mne zas srdce vraví:
že sa onedlho
vrátim domov zdravý!…“

— Odišiel, bojoval,
v svete sa obrátil,
Pán Boh ho zachoval,
domov sa navrátil,
domov sa navrátil
zdravý a veselý,
lež oči jeho viac
matky neuzrely!

Lebo keď vrátil sa,
doma jej nebolo;
v sádku, ni vo dvore —
nikde naokolo.
Darmo sa spytoval
po dobrej materi;
tá tíško spala už
pod hájom — v cmiteri.
(1916)