ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Podľa historika Mateja Béla privlastňujú niektorí pozdejší historikovia založenie Malej Giby a Veľkej Giby germánskemu kmeňu, zvanému Gepidovia. Sám Matej Bél pokladá to za priečiace sa pravde.

Mnohí historikovia odvodzujú nemecký názov Hýb „Geib“ od spomenutého nemeckého kmeňa Gepides.

Je isté, že spomenuté dve hybské obce sú prastarého pôvodu, ale výsady v listine Bélu IV. z roku 1265 dostaly na základe toho, že sem prišly noví osadníci, nemeckí hostia. Tým sa šlo využívať prírody dvojakým spôsobom. Dosavádnym: roľníctvom a chovom dobytka. Novým: baníctvom. A tak len potom možno hovoriť o Veľkej Gibe ako o oppidum montanum (baníckom meste) a ako o „privilegiatum regis camerale oppidum“ (o privilegovanom kráľovsko-komorskom meste).

Matej Bél vo svojich Noticiach II., str. 558 s nedôverou poznamenáva, že Giba by bolo skomolené slovo gepidské, prispôsobené slovenskému tvaru.

Niektorí historikovia odvodzujú názov Giba od nemeckého die Beuge, čo znamená záhyb, ohyb. (Šlo by azda o starú kupeckú cestu, ktorá sa ohýbala pozdĺž Bieleho Váhu? Tak sa zdá, že český názov mesta Cheb je odvodený od skutočnosti, že mesto leží na ohybe rieky.^[9] Príčina pomenovania Hýb Giba nie je jasná, nakoľko vtedajšie hybské obce ležaly ďaleko a vysoko od ohybu Váhu pod Vachtarovou.

Ako teda povstal názov Giba, Hyba, poťažne Hybe, o tom ani v starých zápisniciach, ani v starých donacionálnych listinách nieto ani najmenšej stopy, tak ako jej niet ani o samom vzniku tohto starého ľudského sídla.

Najstarší zaznačený názov je v spomínanej už výsadnej listine Bélu IV. z roku 1265. V osnove tejto listiny je názov Giba, na rube však oppida Gibe (na najstarších pečiatkach len Giba).

Listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša z roku 1316, potvrdzujúca kráľmi dané výsady, adresuje obdarovaného: mesto Hyba de Liptou.

Boleslav, arcibiskup ostrihomský, roku 1324 v svojej listine, potvrdzujúcej slobody mesta so strany cirkevnej vrchnosti, označuje obdarovaného: Hybe.

Kráľ Žigmund v svojej listine z roku 1405: Gyba.

V listinách Ferdinanda II.: Hybbe.

Tak najstaršie názvy sú: Giba, Gyba, Gybe, Hyba. Koreň tohto slova nachodíme v staroslovenčine: gyb, gyba, čo v dnešnej slovenčine značí: záhyb, odbočenie.

Názov dnešnej obce Hybe je v staroslovenskom duále. Ide pravdepodobne i tu o tradičné dve obce, po ktorých dnes niet ani stopy, o Veľkú Hybu a Malú Hybu, namiesto (ale nie na mieste!) ktorých stoja dnešné Hybe.

V časoch protireformácie, za panovania Ferdinanda II., bolo vsunuté do názvu i druhé „b“.

Keď Maďari pomaďarčovali názvy obcí, to druhé „b“ z názvu vyhodili. No proti tomuto sa postavil obecný výbor s vtedajším farárom Jánom Šimkovicom, a Maďari museli ustúpiť.

Zaujímavý je i názov jednotlivých častí dnešných Hýb. Hlavná ulica sa na západe menuje Jeruzalemom, na východe Betlehemom. Od Jeruzalema na sever počína sa ulica Jericho s námestím tohože mena. Ulica s pravej strany Hybice má názov Betánia. Je možné, že stará osada Malá Hyba ležala viac na východe vyše dnešných Hýb a mala dve čiastky, a to Betlehem a Betániu, a staré mestečko Veľká Hyba tiež dve, a to Jeruzalem a Jericho (podľa názvu miest z podobenstva o milosrdnom Samaritánovi). Je možné, že sú tieto názvy pôvodu českého, husitského, tedy z doby hodne pozdejšej, a tak dané na dnešnom mieste ležiacim Hybiam.

Nemci, ktorých bol v oboch hybských obciach osídlil kráľ Béla, bývali tu za viac storočí. Odišli asi v roku 1514 a založili tri banské obce, zvané Boce, kde mali bezprostredne blízko novotvorené bane.

Títo Nemci zanechali v Hybiach len slovné pamiatky, a to, čo sa týka pomenovania častí chotára a priezvisk.

Názvy tieto udržaly sa v skomolenej forme až dosiaľ. Sú to: Rajniak (Reiner), Zudla (Sudeln), Hadrdáň (Hadermann), Harman (Hartmann), Barbier (Barbier), Fógl (Vogel), Thoman (Thomann), Erhardt (Erhardt), Majtloch (Meitloch), Majer (Meier), Krankus (Kranker), Hakel (Hacken), Steiner (Steiner), Munták (Montag) atď.

Nemecké názvy honov až po naše dni tú tieto: Chromštek (Krummer Steg), Gerlachovo (Gertloch), Gráb (Graben), Flomberk (Flaumenberg), Rígel (Riegel), Šliempeš (Schlimmer Pass), Vachtarová (Wachter), Kundrátovo (Kund Rath), Zjert (Zier, Zierde), Oberšiar (ober schier) atď.

V listine z roku 1518 spomína sa Kriváň ako Seibaihau.

Nemci utvorili si z názvu Gyba, Hyba názov Geib.

A tak Hybe ďakujú za svoj rozvoj a právné výsady v minulosti Nemcom, ktorí sa k ním na čas pribudovali a z ktorých azda dosť krvi koluje i v dnešných hybských potomkoch.

Väčšina hybského obyvateľstva bola však vždy slovenská, tak ako tomu bolo v Nemeckej Ľupči, ktorá dostala výsadnú listinu od Bélu IV. roku 1263, tak ako v Ružomberku, ktorý dostal podobnú slobodu od Karola I. roku 1340.