SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

10. Pod naším okenečkom


Pod naším okenečkom
chónníček ’ako dlaň,
gdo že ho vyšlápav,
jak ten Janíčko sám?

Došov pod okenko;
Spíš-li má Marenko?
Spíš-li má Marenko?
Otvor mi okenko.

Jak pán tata to začuv,
s teplého ložá stav;
ostrý paloš vyťáhov,
Jankovi hlávku sťav.

Ach pán tata premilý,
čo ste urobili,
keď ste Janíčkovi
jeho hlávku sťali?

Sťav som mu ja ju, sťav,
do Dunaja hodev,
aby ľude vedeli,
že on k tebe chodev.

Janíčkova hlávka
dole lavom (!) pluje,
a za jeho hlávku
tri klapky (!) krvavé.

A za týma klapkama
zelená borovka;
môžeš milá, nariekať,
bolas’ mu frajerka.

Možem ja naríkati
venne lebo v noci;
už ja jakživ nevidím
jeho čérne oči.

Od V. Šurian (Nitriansko) podáva St. Zeleňák.