Sto slovenských ľudových balád. Rodinné

Bola jedna mati, mala trojo detí,
nemohla sa ona s nevestú znášati.

Schystala pre nevestu na tanierček jedu,
pre svojho synáčka, práve toľko mädu.

Synček sa rozjedel, jedu sa najedel,
o jednej hodine poručenstvo robel.

Má milá ženičko; ma milá ženičko,
Bohu ťa porúčam, s tebou sa rozlúčam.

Tebe sestro, tebe, tebe sestro, tebe
štyry kravy dojne, štyry kravy dojne.

Tebe bratku, tebe; tebe bratku, tebe,
štyry kone vrané, dva koče kuvané.

A vám tatko, a vám; a vám tatko, a vám,
všetko v ruky dávam; všetko v ruky dávam.

A mne synku, a mne; a mne synku, a mne,
mne hriešnej matery, na moje staré dni?

A vám mamko, a vám; a vám mamko, a vám
ten Dunaj široký a kameň na krky.

Čo ste rozpáreli, čo ste rozpáreli
ten pár černojoký; ten pár černojoký.

Podala sl. Marienka Štefánikova, z Košarísk (Nitriansko).