ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na doline pivovárek,
čo v ňom bývav Venceslávek;
dobruo pivko varjevával,
švarnú Nánku milovával.

Kcela Nanka vjenok viti,
ešte kcela panov byti;
vila, vila, nedovila,
požehnav jej Pán Boh syna.

A ona ho zmordovala,
čjernu pantlu naňho dala.
Mlačia sestra zaslyšala,
hneď materi žalovala.

Pani mama, zlá novina,
naša Nána mala syna,
a ona ho zmordovala,
čiernu pantlu naňho dala.

Chóte vy mne po rychtára,
nech urobí, čo je pravda;
chóte vy mne pre drábista,
čo vyháňa k… z mesta.

Už Naninku dráby vedú,
radní páni za ňou idú;
Vencesládek za ňou ide,
smutne srdce sebe vedie.

Keď už prišli k šibenici,
hneď sa dav s ňou kat do reči;
Kceš, Naninko, mojov byti?
tú smrť ti mám odpustiti.

Nebola som Vensládkova,
nebudem žena katova;
tú smrť som ja zaslúžila:
troch synov som už zmárnila.

Jedno bolo s vicišpánom,
a to druhno z pruským králom;
a to tretvo z Vencesládkom,
čo zvedeli sestra z matkou.

Keď to slovo povedala,
hneď jej hlava odletela.
Trhajte trávu zelenú,
prikrývajte krv červenú.

Žeby vrány nekvákaly,
radní páni neplakali.

Podala Zuzana Liškova, r. Mačuhova (70-ročná) z Leštín (Orava).