Sto slovenských ľudových balád. Rodinné
Autor: Karol Anton Medvecký
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Daniel Winter, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Vladimír Böhmer
Čo sa stalo v nove,
v susedovom dvore?
leží rychtárov syn
na ťažkej chorobe.
Mamka sa spytuje:
Janík, čo že ti je?
či ťa hlávka bolí.
a či ľúbosť morí?
Hlávka ma nebolí,
len ma ľúbosť morí;
susedova Marka,
to mi je frajerka.
Jaj mamička moja,
chojte mi ju pýtať;
ak mi ju nedajú,
ja musím zomierať.
Pán Boh daj dobrý deň,
ja pýtati idem;
ale si nedajte,
doma si chovajte.
Jaj, mamička moja,
čo vám povedali?
Že si ju nedajú,
doma si chovajú.
Jaj, mamička moja,
ja sa s vamí lúčim,
na Boha poručím.
Rychtárka si plače,
zvony vyzváňajú,
susedovu Marku,
ledva preberajú.
Už Janíka vezú
a Marišku vedú;
Na voz vyskočila,
nožík uchytila.
Nožík uchytila,
srdce prerezala,
jej červená krú sa
po Janku rozliala.
Keď nám tu bránili,
zobrať nezvolili,
aspon ma pri tvojom
bočku uložili.
Podala Maria Ferjancova, z Cerova (Hont.)
Variant:
…
…
Syn moj, premilený,
veď ti ju nedajú!
Až mi ju nedajú,
aj s ňou ma umorja.
Dávaj domov dary,
čo ti môj syn dávav.
za ňou zahodila.
Až dary uvidev,
priam dušu vypustiv.
Jemu vyzváňali
a ju obliekali.
Jeho pochovali
po vyše kostola;
a ju pochovali
poniže kostola.
Šípy vyrastaly,
dovedna spletaly;
čo v noci narjastly,
to vodne zrezaly.
Tá prekliata mati
zobrať sa nedala,
a dvoch mladých ľudí
ona umorila.
Podala Johanideska, z Krupiny (Hont).
Asi stejný variant doposlaný z Kalného (Novohrad).
O autorovi
Karol Anton Medvecký
slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie
