Sto slovenských ľudových balád. Rodinné
Autor: Karol Anton Medvecký
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Daniel Winter, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Vladimír Böhmer
Išov Janík, išov,
šiel na poľovačku,
išov si zapáliť
do mlyna fajuočku.
Mlynár nebov doma,
len mlynárka sama;
len mlynárka sama,
ohnika mu dala.
Mlynárka, mlynárka,
či bys’ nezomlela,
či bys’ nezomlela
za kylu jačmeňa?
Zomelem, zomelem,
ale hneď nemožem,
hladký mi je kämeň,
kým si ho nakujem.
Kämeň nakovala,
[: jačmeň zasypala, :]
do jatky bežala.
Odváž že mi mäsiar,
štvrtku barančiny,
ja som tá mlynárka
z trenčianskej doliny.
A keď jej on oťav,
da dvere si zastav,
na jej bielo líčko
devät ráz ju bozkav.
desiaty nemuohov;
od žiaľa veľkýho
zpomuocť jej nemohov.
Zaznačil K. Štollman, Beluj (Hont.).