SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

17. Išov Janík


Išov Janík, išov,
šiel na poľovačku,
išov si zapáliť
do mlyna fajuočku.

Mlynár nebov doma,
len mlynárka sama;
len mlynárka sama,
ohnika mu dala.

Mlynárka, mlynárka,
či bys’ nezomlela,
či bys’ nezomlela
za kylu jačmeňa?

Zomelem, zomelem,
ale hneď nemožem,
hladký mi je kämeň,
kým si ho nakujem.

Kämeň nakovala,
[: jačmeň zasypala, :]
do jatky bežala.

Odváž že mi mäsiar,
štvrtku barančiny,
ja som tá mlynárka
z trenčianskej doliny.

A keď jej on oťav,
da dvere si zastav,
na jej bielo líčko
devät ráz ju bozkav.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Deväť ráz ju bozkav,
desiaty nemuohov;
od žiaľa veľkýho
zpomuocť jej nemohov.

Zaznačil K. Štollman, Beluj (Hont.).