Sto slovenských ľudových balád. Rodinné

Kcev sa Janík ženiť,
mať sa mu nedala,
a sestra kázala.

A keď po ňu išli
na ten vysoký most,
koník sa mu potkov,
Janík hlávku vytkov.

Oj, vy ľudia, ľudia,
čo budeme robiť:
či máme pôňho isť,
či sa máme vrátiť?

Jedni sa vrátili,
druhí poňho išli.

Keď oni ta prišli,
hneď sa ích spýtala:
Starejší, starejší,
kde je muoj najmilejší?

Tam ti doma zostav,
žeby stoly schystav.

Ona nemeškala,
zase sa spýtala:
Starejší, starejší,
kde je muoj najmilejší?

V komore ti leží,
hlavička ho bolí.

Keď hu ukladali,
tak jej prikázali,
žeby sa ho netýkala
do pravej povnoci.

Ona nemeškala,
hned sa ho týkala,
od veľkýho strachu
do izby bežala.

Aj, vy ľudia, ľudia,
čo ste urobili,
keď mňa živú pannu
s mrtvým uložili?

Oj, mamičko moja,
čo som zaslúžila:
či vienok zelený?
či čepčok bielený?

Nezaslúžila si
vienka zeleného,
len čepca bieleho.

Zo sbierky K. A. Medveckého, z Detvy.