ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

U tej svatej Kateríny^[2]
stojí klášter maľovaný;
a ’dože ho vymaľoval,
ten jej barvy nebanoval.

Pod ním stojí moja milá,
rada by sa vydávala.
Keď sa ty sceš vydávaci,
mosíš bratra otrávici.

Jak bych ja ho otrávila,
keď sem sa to neučila.
Zdi do hája zeleného,
nájzdi hada jedového.

Upraž mu ho na randličku,
zavolaj ho k snídaničku;
pokrájaj ho na tri kuse,
a daj mu ho na tri myse.

Už bratriček z boru jede,
maľované drevo veze.
Poď bratričku, k snídaničku,
máš rybičky na randličku.

A čo su to za rybičky,
keď nemá žádna hlavičky?
Hlavičky sem odrezala,
dole vodu pohádzala.

Jak ten prvný kúšček zedel,
hneď na jedno líčko zbledel;
jak ten druhý kúšček zedel,
hneď na obje líčka zbledel;
jak ten trecí kúšček zedel,
hneď na šetky údy sklesel.

Podal Ján Pánik, z Dojču (Nitriansko).
Švainsbach (Bratisl.)

Keď ten kláštor murovali,
Katarínku doňho dali,…
’Desi Katka sedí sama;
rada by sa vydávala…
Keď chceš Katka, mojou byti,
musíš brata otráviti
…
…

Čo si sestra, čos’ varila,
keď tak pekne rozvoniava?
Varila som kuracinku,
aj tú drobnú rybäcinku.
Choď ty bračok, choď ta jesti,
a ja idem drevo zniesti.

…
…
…

Choď sestrička, pre vínečko;
zalieva mi krv srdiečko.
Kým sestrička s vínkom prišla,
už z bračeka duša vyšla.

Zvonte zvony na všé strany,
už je moj brat otrávený.
Už som milý, už som tvoja;
už som brata otrávila.

Choď mi pľuha, choď mi z domu;
aj mňa by si zviedla k tomu.

Podala: Elena Strakova, z Turč. Sv. Martina.

V našom dvore suchá lieska;
nepride mi milá dneská;
Keď tá lieska rodiť bude,
potom milý z vojny príde.

Bola by si milá moja,
Kebys’ brata otrávila
Na to som sa neučila,
Že bych brata otrávila.

Choj do hájka zelenýho,
chyť tam hada jarabýho,
ešte k tomu jašteričku
a navar mu polievčičku.

Už muoj braček z hory veze,
javorovuo drevo veze;
javorovuo aj klenovuo,
čo mi bude truhla z neho.

Čo že je to za jedenia,
čo po širom svete vonia?
Choj že braček, do izbičky,
a zajec si polievčičky.

Keď za jednu lyžku zedov,
priam na jedno líčko zbledov.
Keď za druhú lyžku zedov,
hneď na druhuo ličko zbledov.
Keď za treťú dojedávav,
tak priam šetek obledával.

Choj sestrička, na vínečko
a občerstvi mé srdiečko.
Kým sestrička s vínkom prišla,
už bračeka duša vyšla.

Už som milý, už som tvoja,
už som brata otrávila.
Choj mi švandra, choj mi z domu,
ešte by si aj mňa k tomu.

Hojže, hojže biela ruža;
nemám brata, ani muža.
Muža som sa nedožila,
brata som si otrávila.

[: Hojže, hojže biele kvietky;
nemám muža a ani dietky. :]

Zo sbierky K. A. Medveckého: Detva 250.

Julianna švarná panna
na potoku šaty prala.
Prišli ku nej dva hulány,
Julianna, poď ty s namí.

Ja bych s vamí rada jela,
Kebych len pre brata smela.

Bratra možeš otroviti
a ty možeš s namí iti.

Jako bych to urobela,
abych bratra otrovela?

…
…
…

Ach, vy páni, pekní páni,
už ja možem iti s vamí,

Keď sis’ bratra otrovela,
aj nám by tak urobela.

Bratra som si otrovela;
muža som si nedostala.

Švarné panny s vencí idú;
Juliannu mrtvú vezú.

S dvoma variantami nápevov podala Elena Petrikovičova, z Kovačice (Báčka).

V Brezinárskom peknom háji,
jest tam kaštieľ murovaný;
v tom kaštieli jedna panna,
rada by sa vydávala.

Keď sa ty chceš vydávati,
misiš brata otráviti.
Ako by to urobila,
keď som sa to neučila?

Choj do hájka zelenýho,
chyť tam hada jarabýho,
a roztni ho na try kusy,
a uvar ho na try misy.

Už mvoj bračok z hory ide,
za dva vozy dreva vezie.
Čos’ sestrička; čos’ varila,
že po celom dvore vonia?

Varila som rybenečku,
na tú dobrú polievečku
…
…
…

Choj mi, švandra, choj mi z domu,
zviedla by si aj mňa k tomu.

Dám si čierne šaty ušiť,
čo budem do smrti nosiť.

Brata som si otrávila,
muža som sa nedožila.
Ruža, ruža, biela ruža;
nemám brata, ani muža.

Podala Maria Oravcova Čavejákova, z Brezín (Zvolensko).

Kreše mlynár, kreše kameň,
švarné dzivča sedzí na nem.
Keď sceš, dzívča, moja bici,
mosíš bratra otrávici.
Jak bych já to urobila,
keď sem sa to neučila?
Dzi do hája zeleného,
chic tam hada jedového,
ešče k temu jaščeričku,
upraž mu to na randličku.
Už Janíček z hory jede,
maľované drevo veze.
Dzi Janíčku, k snídaníčku,
máš rybyčky na randličku.
A co sú to ta rybičky,
keď nemajú svéj hlavičky?
Hlavičky sem odrezala,
do Dunaja pohádzala.
Jak ten prvný kúšček zedel,
hned na jedno líčko zbledel.
Jak ten druhý kúšček zedel,
hned na obje líčka zbledel.
Jak ten trecí kúšček zedel,
hned na šecky údy sklesel.
Dzi, sestričko, pro vínečko
nech svlažím si mé srdečko.
Než sestrička s vínem došla,
už z Janička duša vyšla.
Ach, co sem to urobila,
keď sem brata otrávila?
Bratra sem si otrávila,
mlynára sem nedostala.

Podáva Ferd. Kovár, Láb (Bratisl. ž.).

V našom dvore suchá lieska;
nepríde mi, milá dneska;
keď tá lieska rodiť bude,
potom milý z vojny príde.

Bola by si milá, moja,
kebys’ brata otrávila.
Na to som sa neučila,
žebych brata otrávila.

Choj do hájka zelenýho,
chyť tam hada jarabýho,
ešte k tomu jašteričku,
a navar mu polievčičku.

Už muoj braček z hory, véze,
javorovuo drevo veze;
javorovuo aj klenovuo,
čo mi bude truhla s neho.

Čo že je to za jedenia,
čo po širom svete vonia?
Chojže braček, do izbičky,
a zajec si polievčičky.

Keď za jednu lyžku zedov,
priam na jedno líčko zbledov;
keď na drahú lyžku zedov,
hneď na druhuo líčko zbledov;
keď za treťú dojedávav,
tak priam šetek obledávav.

Choj sestrička, na vínečko,
a občerstvi mé srdiečko.
Kým sestrička s vinkom prišla,
už z bračeka duša vyšla.

Už som milý, už som tvoja,
už som brata otrávila.
Choj mi švandra, choj mi z domu,
ešte by si aj mňa k tomu.

Hoj že Bože, biela ruža;
nemám brata, ani muža;
muža som sa nedožila,
brata som si otrávila.

Hojže Bože, biele kvietky;
nemám muža, ani dietky.

Podobný variant poslal Mich. Kočiš, z Pečeníc (Hont.).