Sto slovenských ľudových balád. Rodinné
Autor: Karol Anton Medvecký
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Daniel Winter, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Vladimír Böhmer
Zabili Janíčka
pod zeleným stromom,
a tak ho zabili,
nik nevedev o ňom.
A keď ho zabili,
do studni hodili,
žeby mu detvianske
zvony nezvonily.
Veď mu zazvonila
stoškárska[1] zvonička,
že ho dala zabiť
tá jeho ženička.
A keď ho zo studni
povrazmí ťahali,
šeci ľudia hlasom
nad ním narjekali.
Tá jeho sestrička
takto neriekala:
Braček muoj, braček muoj,
Veď si si vychovav.
Veď si si vychovav
pre sebe mordára
…
…
Braček mnoj, braček mnoj,
z tej čiernej zemičky;
a ten tvoj synáčik
do smrti v temničky.
Zo sbierky K. A. Medveckého, z Detvy.
O autorovi
Karol Anton Medvecký
slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie
