ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Daj Boh štestia dievčina!
Či je náš brat doma?
Doma, doma nedoma,
odišiou preč do rána.

Daj Boh štestia, bratová!
čo si taká krvavá?
Devka kura rezala,
tá krú na mňa striekala.

Ukáž dievča to kura,
čo si rezala včera.
Já kura nerezala,
pani pána zabila.

Do zahrady kopala,
naňho ruty nasiala.
Ruta rastie vysoko,
a pán leží hlboko.

Po záhrade chodila,
biele ruce lomila;
keď ju devka zradila,
že si pána zabila.

Ján Kollár, Zpievanky. II, 36.

Prišli do nas panove,
našej panej bratove.

Po čim si nas poznala,
Zes’ nas šumne pozvala?

Po tej žoltej palici,
po hodvabnej hustici.

Pani, pani bratova,
Kdzeš’ nam brata podzela?

Do vojnym ho poslala,
sama ja tu zostala.

Povedz služnic, po pravdze:
z čeho ta krev na praze?

Pani pulky rezala,
ta krev z nich nakapala.

Povedz sluho, po pravdze,
z čeho ta krev na praze?

Pani husy rezala,
ta krev z nich nakapala.

Povedz chyžná po pravdze,
z čeho ta krev na praze?

Pani pána zabila,
do kerty ho vkopala,
rutu nanho našala.

Ruta rostne vysoko;
naš pan leží hlboko.

Pani, pani bratova,
šedaj s nami na koňa!

Jak ja s vamí šedac mam,
Kedz ja veľo dzeci mam?!

My ci dzeci vežneme,
cebe hlavku zetneme.

Odpadnul jej zlaty pas,
schýlila sa poňho raz.

Neschyľaj še bratova,
ne ty ho kupovala;

Kupoval ho Janči Saš,
prekedvešny braček naš.

Odpadnul jej zlatý pas,
schýlila še druhý raz.

Neschyľaj še bratova,
ne ty ho kupovala!

Odpadnul jej zlaty pas,
schýlila še treciraz;

Treci raz še schyľuje,
hlavečka jej spaduje.

Matičný Archiv I. 1. 103. od P. Dobšinského, zo Šariša.