Sto slovenských ľudových balád. Rodinné
Autor: Karol Anton Medvecký
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Daniel Winter, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Vladimír Böhmer
Jeden otec dobrý, vychoval tri dcéry,
mal ich on všetky tri vydávati.
Keď najstaršiu vydal, tri stovky jej dával:
Tu máš dcéro milá, keď ja budem starý,
abys’ ma chovala, žebrať mi nedala.
Keď prostrednú vydal, dve stovky jej dával:
Tu máš dcéro milá, keď ja budem starý,
abys’ ma chovala, žebrať mi nedala.
Keď najmladšiu vydal, jedno sto jej dával:
Tu máš dcéro milá, keď ja budem starý,
abys’ ma chovala, žebrať mi nedala.
Išiel po tichučky k tej najstaršej dcére;
Tu máš otec starý, bár aj sa naň obes.
Išiel po tichučky k tej prostredny dcére;
dcéra nemeškala, kôru mu vyniesla:
Tu máš otec starý, bár aj zadrhni sa.
Už len po maličky šiel k najmladšej dcére;
dcéra nemeškala, stoličku vyniesla, milosrdne riekla:
Tatíčko môj starý, len si vy sadnite, robiť nebudete,
len tí malé dietky kolébať budete.
Sadel na stoličku, vypustil dušičku.
Podala Marinka Štefánikova, z Košarísk (Nitriansko).
O autorovi
Karol Anton Medvecký
slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie
