Cirkevné pomery katolíckych Slovákov v niekdajšom Uhorsku
Autor: Karol Anton Medvecký
Digitalizátori: Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Martina Jaroščáková, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Bernadeta Kubová, Mária Hulvejová, Vladimír Böhmer
Pri riekach sedali sme Babilonu a plakali veľmi žalostne, keď obracali sme ta ku Syonu[1] svoj smutný zrak a srdce boľastné. Na vŕby prostried miest a hradov nástroje bezzvučné sme vešali, nepriateľ pyšný[2] nútil svojich rabov by piesne svoje sme mu spievali: „Syonskú pejte pieseň obľúbenú!“ Jak možno spievať pieseň Pánovu, v cudzine ladiť harfu rozladenú, keď putá viažu ruku rabovu? Zabudnúť mal bych Jeruzalem teba? Nech vyschne radšej moja pravica; i jazyk vyschni, neokús viac chleba, kým v rumoch Pane, Tvoja stolica! Ó, Bože, pripomeň, si Edomitov,[3] „Vyvráťte všetko tam!“ čo revali, a tvojich Jeruzalem, satellitov[4] v tých hradbách viazať, vraždiť kázali. Ó, dcéro babilonská zdivočilá, kto vynahradí, čos’ nám učinila, a deti rozmliaždi ti bralami. A. T. Sytnianský
[1] Syon posvätný vrch v meste Jeruzaleme, kde popri svätiny stály aj príbytky židovských kňazov.
[2] Židia, o ktorých je tu reč, boli v tom čase v poddanstve a zajatí u Babilončanov, ktorí ich odvliekli do svojej ďalekej krajiny. — Toto cudzie panstvo, oddialenosť od vlasti a od svätiny na Syone, tiež cudzá reč krajiny tejto nesmierne trápily ujarmených Židov a budily v nich velikú túžbu za starou vlasťou, za svojeťou, za svojím rodným jazykom.
[3] Edomiti boli položidia, podobní našim odrodilým Slovákom. Tamtí poštvali Chaldejcov proti Židom a pomáhali im Syon rúcať, títo každodenne zrádzajú, očerňujú svoj rod a vyvolávajú naň neprajnosť cirkevných i svetských úradov; pomáhajú rúcať Syon, chrám vzdelania a obrany slovenského ľudu, zapredávajúc cudzincom sväté dedictvo otcov.
[4] Satellity sú obrancovia Syona, t. j. slovenskí národovci, roduverní kňazia, spisovatelia a vodcovia slovenských katolíkov.