ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

znázornený vzhľadom na bohoslužobnú reč (kázeň a kostolný spev), a kňazstvo, vo farnostiach katol. Slovákmi obývaných dľa úradnej (maďarskej!) štatistiky (rubrika 12, 13,) krajinskej, podľa cirkevných šematismov (rubriky: 5, 6, 8, 10, 11) i súkromných zpráv (rubrika 12, 13).

V biskupstve spišskom máme slov. fary: Spišské Podhradie. Výlučne slov. farnosť. Pod žiackou Omšou spev a modlitby maďarské, ináče všetko po slovensky. Tak aj Sp. Vlachy i Nová Ves. Tu majú Maďari a Nemci nádherný, veľký farský kostol. Slováci ač sú vo veľkej väčšine majú malý, vikariálny kostolík (káplnu). Školské deti modlia a spievajú po maď. — Levoča. Slováci v ohromnej väčšine, ale majú len slov. kaplána; služby božie paralelne slov. a nemecký, zriedka maďarský. — Velká má 1/3 Slovákov, ale služby božie len nemecké; žiacka maďarská. Hunsdorf 1/8 Slovákov. Nikdy sa im nič po slov. neodbavuje. Mateovce majú 17 % Slovákov, ale nikdy celé slovenské služby božie nemajú. Kázeň mávajú riadne, ostatok po nemecky, žiacka po maď. Poprad. Slováci vo väčšine. — Káže sa im riadne, ostatok všetko nemecky a maďarsky. Sp. Sobota má Slovákov polovicu, ale nikdy sa im nič nekáže, neodbavuje. Bušovce majú polovicu Slovákov, ale len raz do roka slov. kázeň. Tvarožná má väčšiu polovicu Slovákov, a len niekoľko ráz v roku slov. kázeň. Kežmarok má značnú väčšinu Slovákov. Farský kostol nemecký a maď.; Slováci majú len malý kostolík, kde sa im riadne odbavuje po slov. ale obrady sa im nekonajú; žiacka maď. — V Ľubici jesto 3/4 Slovákov, ale služby božie len zriedka slov. Vŕbov má 1/3 Slovákov, ale nikdy nič slovenského, mimo po nedeliach evanjelium a epištola sa im prečíta. V Ruskinovciach sa síce riadne po slov. káže, ale služby božie len po nemecky. Podolinec má ohromnú slovenskú väčšinu, ale len na druhý dni výročitých sviatkov majú slovenskú kázeň; ostatok nemecký, žiacka maď. V. Slavkov má l/2 Slovákov, ale nikdy nič slovenského. — V Orave v Dol. Kubíne, a v Trstenej sú žiacke omše maďarské, Liptove: v Ružomberku hlavná každodenná žiacka omša býva maďarská. V Hrádku ačpráve je to farnosť výlučne slovenská, k vôli niektorým pomaďarčeným úradníckym rodinám, odbavujú sa služby božie striedavo maďarsky a slovensky, žiacka vždy len maďarsky. (Lad. Moyš, in litt. 24. II. 1918.)

V biskupstve rožňavskom jesto 25 % fár, kde sa slov. katolíci aspoň v 25 %-och nachádzajú. Z týchto v 36-ich sa po slovensky kázava, a síce výlučne v 20, prevažne v 5, mesačne raz v 7, a štvrťročne v 4 farách. Určitú duševnú újmu trpia pritom veriaci piatich fár. Inak aj kde som výlučne užívanú udal slovenčinu, asi štyrikrát v roku sa predsa maďarsky kázava aj tam.

N. Maján in litt. 10. X. 1917.

V biskupstve rožňavskom slovenskí katolíci bývajú aspoň v 25 %-och v 35 farnostiach. Týmto kážu výlučne po slov. v 27 farách, v prevažnom počte v 32 farách, v menšom počte v 3 farách — V školách všetkých katekismus učí sa výlučne maďarsky, takže mladší veriaci slovo božie ani po slovensky ani po maďarsky porozumeť nemôžu. Fr. Horanský in litt. 22 11. 1917.

V biskupstve satmárskom sú nasl. slovenské fary: Horné Domanice, Jenkovce (vo filiálke Pinkovciach býva aj niekoľko, čo vedia maďarský) V. Bereznoje (úradnícke rodiny sú tu maďarské), Javro-Derma (7 1/3 slovenské obce,) Prečeň (niek. maď. úradníkov), Seredné (v 3/4 čiastke Slováci, poneváč má maď. filiu Korláthelmec), Turjanske Remety, Užhorod (v 1/6 čiastke slovenské), Časlovce (s asi 250 Slovákmi — veriacimi), Pavlovce (mimo 1/4 čiastky cele slovenská), V. Zalužice, Hámre, Cibava (vo filii Sobránc sú úradníci maď.), Senné, Úbrež, Vinné, Lajošhuta (tu jesto Slovákov do 25 %), Munkačov (25% Slovákov), Soľva (25 % Slov.) — Fary, kde sa výlučne slovensky kázáva som podčiarnul. Stále po maď. sa káže vo V. Bereznoje, Prečen, Seredné, Turjanske Remety, Javro-Derma a mesačne raz vo fílii Lakárd. V Užhorode štyrikráť v roku sú slov. kázne, mimo toho pri dvoch kalvárskych, dvoch gešinskych a radváncskom púte. V Časlovcách nieto slovenskej kázne. — Ukrivdení sú slov. veriaci v Javro-Derme, ktorým sa len raz mesačne káže slovensky, akby išli vtedy do Lakardu, Slováci okolia Užhorodu, a niekoľkí slov. veriaci v Časlovcoch. Títo potom navštevujú kostoly uniatské, kde neviem ako sa kázava. (J. Sloboda in litt. 7. II. 1918.)

V biskupstve čanádskom sa tam slov katolíci všade nachádzajú roztrateno, ale v službách božích sa len v týchto farách berie ohľad na slovenčinu: Aga, Arad, Mariaradna, Sapáriliget, Torňa, Naďlak, Végegyháza, Zomboľa, Karánšebeš, Nándorheď, Oršova, Bielocirkev, Pančeva, Čiklobaňa, Štajerlak, Dognáčka, Erseg, Rešicabaňa. Ale kázať sa im nikde nekáže.

J. Petrovič in litt. 21. III. 1918.