Zlatý fond > Diela > Cirkevné pomery katolíckych Slovákov v niekdajšom Uhorsku


E-mail (povinné):

Karol Anton Medvecký:
Cirkevné pomery katolíckych Slovákov v niekdajšom Uhorsku

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Martina Jaroščáková, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Bernadeta Kubová, Mária Hulvejová, Vladimír Böhmer.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 75 čitateľov

II. Prehľad cirkevnej správy katolíckych Slovákov v Uhorsku

znázornený vzhľadom na bohoslužobnú reč (kázeň a kostolný spev), a kňazstvo, vo farnostiach katol. Slovákmi obývaných dľa úradnej (maďarskej!) štatistiky (rubrika 12, 13,) krajinskej, podľa cirkevných šematismov (rubriky: 5, 6, 8, 10, 11) i súkromných zpráv (rubrika 12, 13).

V biskupstve spišskom máme slov. fary: Spišské Podhradie. Výlučne slov. farnosť. Pod žiackou Omšou spev a modlitby maďarské, ináče všetko po slovensky. Tak aj Sp. Vlachy i Nová Ves. Tu majú Maďari a Nemci nádherný, veľký farský kostol. Slováci ač sú vo veľkej väčšine majú malý, vikariálny kostolík (káplnu). Školské deti modlia a spievajú po maď. — Levoča. Slováci v ohromnej väčšine, ale majú len slov. kaplána; služby božie paralelne slov. a nemecký, zriedka maďarský. — Velká má 1/3 Slovákov, ale služby božie len nemecké; žiacka maďarská. Hunsdorf 1/8 Slovákov. Nikdy sa im nič po slov. neodbavuje. Mateovce majú 17 % Slovákov, ale nikdy celé slovenské služby božie nemajú. Kázeň mávajú riadne, ostatok po nemecky, žiacka po maď. Poprad. Slováci vo väčšine. — Káže sa im riadne, ostatok všetko nemecky a maďarsky. Sp. Sobota má Slovákov polovicu, ale nikdy sa im nič nekáže, neodbavuje. Bušovce majú polovicu Slovákov, ale len raz do roka slov. kázeň. Tvarožná má väčšiu polovicu Slovákov, a len niekoľko ráz v roku slov. kázeň. Kežmarok má značnú väčšinu Slovákov. Farský kostol nemecký a maď.; Slováci majú len malý kostolík, kde sa im riadne odbavuje po slov. ale obrady sa im nekonajú; žiacka maď. — V Ľubici jesto 3/4 Slovákov, ale služby božie len zriedka slov. Vŕbov má 1/3 Slovákov, ale nikdy nič slovenského, mimo po nedeliach evanjelium a epištola sa im prečíta. V Ruskinovciach sa síce riadne po slov. káže, ale služby božie len po nemecky. Podolinec má ohromnú slovenskú väčšinu, ale len na druhý dni výročitých sviatkov majú slovenskú kázeň; ostatok nemecký, žiacka maď. V. Slavkov má l/2 Slovákov, ale nikdy nič slovenského. — V Orave v Dol. Kubíne, a v Trstenej sú žiacke omše maďarské, Liptove: v Ružomberku hlavná každodenná žiacka omša býva maďarská. V Hrádku ačpráve je to farnosť výlučne slovenská, k vôli niektorým pomaďarčeným úradníckym rodinám, odbavujú sa služby božie striedavo maďarsky a slovensky, žiacka vždy len maďarsky. (Lad. Moyš, in litt. 24. II. 1918.)

V biskupstve rožňavskom jesto 25 % fár, kde sa slov. katolíci aspoň v 25 %-och nachádzajú. Z týchto v 36-ich sa po slovensky kázava, a síce výlučne v 20, prevažne v 5, mesačne raz v 7, a štvrťročne v 4 farách. Určitú duševnú újmu trpia pritom veriaci piatich fár. Inak aj kde som výlučne užívanú udal slovenčinu, asi štyrikrát v roku sa predsa maďarsky kázava aj tam.

N. Maján in litt. 10. X. 1917.

V biskupstve rožňavskom slovenskí katolíci bývajú aspoň v 25 %-och v 35 farnostiach. Týmto kážu výlučne po slov. v 27 farách, v prevažnom počte v 32 farách, v menšom počte v 3 farách — V školách všetkých katekismus učí sa výlučne maďarsky, takže mladší veriaci slovo božie ani po slovensky ani po maďarsky porozumeť nemôžu. Fr. Horanský in litt. 22 11. 1917.

V biskupstve satmárskom sú nasl. slovenské fary: Horné Domanice, Jenkovce (vo filiálke Pinkovciach býva aj niekoľko, čo vedia maďarský) V. Bereznoje (úradnícke rodiny sú tu maďarské), Javro-Derma (7 1/3 slovenské obce,) Prečeň (niek. maď. úradníkov), Seredné (v 3/4 čiastke Slováci, poneváč má maď. filiu Korláthelmec), Turjanske Remety, Užhorod (v 1/6 čiastke slovenské), Časlovce (s asi 250 Slovákmi — veriacimi), Pavlovce (mimo 1/4 čiastky cele slovenská), V. Zalužice, Hámre, Cibava (vo filii Sobránc sú úradníci maď.), Senné, Úbrež, Vinné, Lajošhuta (tu jesto Slovákov do 25 %), Munkačov (25% Slovákov), Soľva (25 % Slov.) — Fary, kde sa výlučne slovensky kázáva som podčiarnul. Stále po maď. sa káže vo V. Bereznoje, Prečen, Seredné, Turjanske Remety, Javro-Derma a mesačne raz vo fílii Lakárd. V Užhorode štyrikráť v roku sú slov. kázne, mimo toho pri dvoch kalvárskych, dvoch gešinskych a radváncskom púte. V Časlovcách nieto slovenskej kázne. — Ukrivdení sú slov. veriaci v Javro-Derme, ktorým sa len raz mesačne káže slovensky, akby išli vtedy do Lakardu, Slováci okolia Užhorodu, a niekoľkí slov. veriaci v Časlovcoch. Títo potom navštevujú kostoly uniatské, kde neviem ako sa kázava. (J. Sloboda in litt. 7. II. 1918.)

V biskupstve čanádskom sa tam slov katolíci všade nachádzajú roztrateno, ale v službách božích sa len v týchto farách berie ohľad na slovenčinu: Aga, Arad, Mariaradna, Sapáriliget, Torňa, Naďlak, Végegyháza, Zomboľa, Karánšebeš, Nándorheď, Oršova, Bielocirkev, Pančeva, Čiklobaňa, Štajerlak, Dognáčka, Erseg, Rešicabaňa. Ale kázať sa im nikde nekáže.

J. Petrovič in litt. 21. III. 1918.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.