ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Karolovi A. Medveckému

Brat môj drahý!

Žiadaš si odomňa, že by som ku Tvojej knihe pripojil akýsi sprievodný lístok.

Poznám dobre všetko, čo si tu napísal — a ver mi, ťažko mi je u srdca, boľastno v duši. Lebo kňazovi, keď píše a či hovorí o biskupoch, majú prísť na um slová 104. žalmu: „Nedotýkajte sa pomazaných (posvätených) mojich!“ (Nolite tangere christos meos).

Viem, aký si Ty dobrý kňaz, viem avšak aj to, aký si Ty bol trpiteľ, viem, ako si bol prenasledovaný od svojho biskupa a síce „pre tú našu slovenčinu“. Nič sa teda nečudujem, keď z Tvojho pera vychádza žaloba na tých, ktorí mali byť otcami slovenských dietok, a boli tyranmi, ktorí mali mať lásku v srdcu a mali nenávisť, nenávisť slovenského rodu. To neboli „pomazaní Pána“ totižto Pána Krista, to boli tvory svetského pána… či kráľa či ministra… Preto oni nepatria pod ochranu toho svätého žalmu: „Nedotýkajte sa pomazaných mojich!“

Slovenský zbožný národ — vravím národ, nie len ľud — vie si uctiť dobrého biskupa. Pozrime len na svetlý a slávny príklad v Tvojej diecezi baňsko-bystrickej: Štefan Moyzes! Ešte aj básnik — jeden Svetozár Hurban-Vajanský — a evanjelik s celou láskou svojej slovenskej duše vypísal nám jeho slávny a svätý život…

No keď na tomže stolci, kedysi Moyzesovskom, zasadne „biskup“, ktorý vykynožuje úctu apoštolov slavianskych sv. Cyrilla a Methoda, ktorý nemá lásky k slovenským veriacim a kňazom, ktorému nie sv. náboženstvo lež pešťanská vláda bola hlavným zreteľom, pre účinkovanie takýchto hodnostárov neni sú chválospevy, lež žaloba a odsúdenie pred národom, áno, pred celým svetom.

Tak čítam v Hviezdoslavovom „Doslove“ k životopisu Moyzesovmu.

To isté sa môže vraveť — iba s malou výnimkou — o všetkých biskupských stolcoch na Slovensku. Nie hladkať ten milý slovenský ľud a poriadnych roduverných kňazov — ale bičom spráskať; nie spasiť národ, nie seba vyvýšiť v jeho uponížení… taký bol smer účinkovania väčšiny biskupov na Slovensku a ich pomáhačov…

Prišiel deň — prišiel deň súdu…

Brat môj drahý, na súd pred celý vzdelaný svet Ty privádzaš nepriateľa slovenskej krvi… Boh Ťa požehnaj!

V Bratislave, 18. zári, sv. Václava 1919

Dr. Alojz Kolísek