ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Známe porekadlo hovorí, že v jarmoku slepá býva kúpa, že do jarmoku ženie dobrú lichvu na predaj len ten, koho psota núti predať taký statok, alebo kto s ním výnosne kupčí. Na lichvacom jarmoku býva viacej dobytka pod chybou než dobrého, bezchybného. Preto nech kupec dobre otvorí oči, nech si dobre prezrie, čo kupuje. Lež ešte lepšie nech otvorí oči svojho svedomia predavač, nech sa nespolieha na výhovorku, veď vraj každý vidí, čo kupuje — a medzitým ocení svoje hovädo vyššie, než je hodno. Pritom si myslí: Keď som ja kupoval tohto vola či kravu alebo dačo iné, ja som sa ošialil — nech sa teda aj iný oklame. A tak potom také chybné hovädo ide z ruky na ruku čiže z kupca na kupca, do roka prejde i päť-šesť jarmokov, tak päť-šesť predavačov šiali kupcov chybnou lichvou. Takto onou hriešnou chybou, tým falošným predajom — takým hriechom robia chybné aj svoje svedomie, a to tým väčšmi, čím viacej prechádza chybné hovädo z ruky na ruku mnohonásobným falošným predajom a toľkými oškodovanými kúpami.

Ak ťa voľakto na lichvacom jarmoku podobne ošiali, z toho nevyplýva, že aj ty by si mohol s takým šaľbiarskym úmyslom ta dohnať to isté hovädo a oklamať iného. Veru nesmieš si takým ťažkým hriechom zaťažiť svedomie, ktoré ak by si potom chcel očistiť, musel by si blížnemu, kupcovi tvojho chybného hoväda vynahradiť spôsobenú škodu. Keď budeš chcieť pristúpiť k pokániu, spytuj najprv sám seba, potom sa poraď o tom s duchovným učiteľom a dozvieš sa, že ak tá chybná lichva bola hodna len dvadsať toliarov, a ty si za ňu vzal tridsať, povinný si onomu kupcovi vrátiť tých desať toliarov.

Chyby hoviad vystavených na predaj bývajú dvojaké. Sú chyby veľké a závažné, pre ktoré ten statok nie je hoden zjednanej ceny — také chyby je predavač podľa spravodlivosti a podľa všetkého práva povinný vyjaviť kupcovi. Ak ich nevyjaví, také zatajenie je faloš a klamstvo, ktoré medzi nimi dvoma narúša spravodlivosť predaja i kúpy. Napríklad keď je krava či vôl dýchavičný, slepý, krivý, nedoliečený z nákazlivej nemoce alebo keby bol ukradnutý, keby nechcel ísť cez most, cez potok či vodu, keby veľmi klal, keby mal daktorú zo spomínaných veľkých utajených chýb, ktorú kupec nemohol vidieť na jarmoku — hoci by chybu zbadal až doma o niekoľko dní, a tá chyba by sa nedala vyhojiť, kúpa a predaj takého vážne chybného hoväda by neboli platné, lebo predavač bol kupcovi povinný vyjaviť oné veľké chyby ešte pred zjednaním ceny. Preto môže kupec takúto vážne chybnú lichvu podľa práva vrátiť a späť vyžiadať svoje peniaze.

Pri takejto slepej jarmočnej kúpe lepšie vždy bude predavača istým spôsobom a na istý čas zaviazať. Napríklad: Ja kúpim od teba tieto voly alebo túto kravu, za čo sme sa zjednali. No všetky peniaze ti nevyplatím včuľ, ale až po istom čase — po troch, štyroch týždňoch, keď voly vyskúšam, či sú do môjho gazdovstva súce, či sú také zdravé, ako sa za ne, predavač, garantuješ. Ak za určený termín nájdem na nich voľajakú závažnú chybu, aby som ti ich mohol bez prekážky vrátiť a ty by si ich bol povinný vziať naspäť a mne vrátiť tieto teraz ti zložené peniaze.

Menšie chyby sú také, ktoré predavač nemusí vyjaviť, a preto je predaj i kúpa platná. No za takú malú chybu je majiteľ povinný z ceny, ktorú je lichva hodna, voľačo spustiť. Menšie chyby na kúpenom hoväde môže kupec a zároveň v lichve sa vyznajúci múdry hospodár časom napraviť a tak môže dosiahnuť z neho žiadaný úžitok. Napríklad keď vôl nie je ešte celkom navyknutý na jarmo, keď nevie ešte dobre orať či náklad ťahať zarovno druhým v záprahu, alebo je bojazlivý. Aj pri kravách sa vyskytujú veľké i malé chyby, na ktoré kupec tiež nech poriadne otvorí oči aj rozum.

Z mnohých falošných fortieľov, ktoré sa neraz pritrafia na lichvacích jarmokoch, spomeniem len dva. Falošní, nesvedomití kupci nosia pri sebe vlčí trus (vlčie hovno) a keď vidia v jarmoku pekný, tučný rožný statok, chcú ho lacno kúpiť. Chodia potom okolo takého hoväda a keď mu prezerajú zuby, potajme mu tým smradom natrú papuľu — a hneď má dve chyby: Po prvé — zvesí hlavu k zemi, po druhé — nebude nič žrať dotiaľ, dokiaľ sa mu z pysku nezmyje ten smradľavý vlčí trus. Potom takí kupci poukazujú, že hovädo má v hlave dajakú nemoc, čím odháňajú iných záujemcov a naostatok ho oni lacno zjednajú.

Druhý a taktiež hriešny fortieľ používajú spomínaní kupci nejako takto: Keď omatávajú také dobré a tučné hovädo, strkajú mu akýmsi potajomným spôsobom do kože za uchom malý peniaz, od čoho statok drží sklonenú hlavu vždy na jeden bok. Prefíkaní kupci potom vravia, že hovädo má v hlave dajakú vážnu chorobu — motolicu alebo závrat, a takýmto šaľbiarstvom od hlúpych predavačov ľahko a lacno kúpia dobrú hodnotnú lichvu.