ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Frankónia (nejde o francúzsku krajinu) je krajina požehnaná úrodou zbožia všetkého druhu, všelijakým ovocím aj vínom, no jej obyvatelia sa veľmi vyznajú najmä v chove rožného statku a usilovne si zrábajú role. Koní tam vidieť málo, lež voly a kravy tam každodenne češú česákmi ako kone a udržujú ich v čistote, v maštaliach dobre kŕmia. Do roka tisíc toliarov utŕžia za kŕmne voly, junce a pekné kravy. Sejú tam veľa tenkeľa^[22] a získavajú z neho belšiu múku než zo žita. Dorábajú veľa chmeľu, tabaku a rozličné krámske, farbiarske rastliny.

Hohenlohskí obyvatelia vysievajú mnoho ďateliny, preto majú dobrú krmu. Babemberskí a wirzburskí obyvatelia sú veľkí štepári, plné štepnice, plné humná i záhrady majú krásnych štepov a obchodujú s nimi, predávajú ich do Čiech, Hamburgu a do Berlína. Okrem peňazí za ovocie utŕžia veľa zlatých za štepy. Pri Weichodheime je jedna dedina, v ktorej fliarky a priekupci nechajú takmer každý rok asi šesťtisíc zlatých len za čerešne. Pred niekoľkými rokmi stála tam roľa jeden zlatý, ba i zadarmo dávali pustáky.^[23] No keďže sa miestni obyvatelia chytili pilnej práce — počuli, že čerešne a slivky sa prijmú aj v skalnatej, kamenistej zemi, začali tamtie role vysádzať čerešňami. Teraz už niekoľko rokov majú z týchto niekdajších pustákov taký osoh, že včuľ jednu takúto stromami vysadenú roľu, vlastne už štepnicu šacujú^[24] a predávajú po sto šesť až sto tridsať zlatých. (Prečo sa na týchto príkladoch poučujeme, nemusím hovoriť, ľahko to pochopí každý rozumný hospodár.)

Pri Awerfurte (v saskom kraji) mal istý sedliak piesčitú a kamenistú, kopcovitú dosť veľkú roľu v rozlohe pol treťa hona,^[25] ktorú jeho nebohý otec kúpil iba za štrnásť zlatých, a neurodilo sa na nej viac ako tridsať snopov zbožia. Takáto úroda nezaplatila ani oračku, nevrátila ani semeno — nuž vymýšľal hospodár, ako by sa ináč dal získať väčší úžitok z toľkého kusa zeme. Začal ho teda vysádzať čerešňovými, slivkovými stromkami, lebo tie rastú rýchlo. Dokiaľ stromky nenarástli na veľké stromy a veľmi netienili, sial medzi ne ďatelinu, ktorá dobre rastie aj v piesčitej zemi, a sadil zemiaky. Keď okopával zemiaky, pomáhal i stromom a v piatom roku obral z nich tridsať veľkých košov sliviek. A tak rok čo rok donášala mu zem kamdiaľ väčší osoh. V trinástom roku utŕžil z toho sadu dvadsaťpäť zlatých iba za čerešne a sedemdesiat zlatých dostal za slivky — okrem toho odložil si z ovocia pre seba zo desať veľkých košov. Ak by sa teraz dakto spýtal tohto hospodára, či by predal onen grunt za štrnásť zlatých, za ktoré ho kúpil jeho otec, asi by odpovedal, že za trinásť rokov hodnota pozemku vzrástla na štrnásťsto zlatých vďaka jeho úprave.

Podobne múdro robí ten, kto kupuje hnoj a zem hnojí, kto múdro a rozvážne vynakladá, lebo vždy sa mu takéto útraty vynahradia o tri-štyri roky. Lebo treba vedieť, hospodári, že spomínaný saský hospodár cez tie roky navozil do svojho sadu mnoho vozov trávnikovej prsti, aj veľa vozov hnoja vyviezol na roľu, stromy polieval, podpúšťal vodou, okopával ich, čistil od nezdoby a orezoval — a to všetky roboty v istom, na určitú prácu vhodnom čase. Hospodári, všímajte si, aké práce a ako ich máte robiť v ktorej štvrti mesiaca — píše sa o tom v tejto knižke, sprobujte to takým spôsobom, uvidíte a po skúsenosti dáte za pravdu, že starostlivosť prináša osoh, ba ho aj znásobuje. Milý čitateľ, spomeň si na to, čo som predpisoval na mesiac marec aj august v časti „V štepnici“.

Nebohý cisár a nebohý pruský kráľ aj iné vrchnosti štedro odmeňovali vo svojich panstvách pilných hospodárov, starostlivých štepárov a prikazovali aj deti svojich poddaných vyučovať v hospodárskych školách, ako treba stromy štepiť, očkovať, zahybovať a opatrovať v jaderniciach.^[26]

Aj teraz ešte je v mnohých chotároch dosť pustákov — spustnuté role a veľké zanedbané pažite, po ktorých naničhodné, jalové a chudé (ako tých sedem faraónových rokov) kravy zbytočne roztrusujú klapince. Gruntovní páni by lepšie urobili, keby túto zem rozdali medzi poddaných na lúky a role, aspoň na dorábanie jarín a zelených krmovín, aby sa ich poddaní trochu vzmohli. Takto spravili v hornom Sasku zemepáni-kniežatá so svojimi panskými nivami aj inými panskými gruntmi; potom sa ich poddaní zveľadili a oni sami bez starostí, množstva hospodárskych úradníkov a služobníctva dostávajú ročne taký peňažitý príjem, aký predtým tŕžili za ročnú úrodu zo svojich majetkov, a to s vynaložením veľkej starostlivosti, útrat a nemalej práce, čoho sa včuľ zbavili. A poddaní si žijú dobre i lepšie platia pánom, majú viacej slamy, viac hnoja, viacej krmu, viac lichvy, zbožia i viacej peňazí. Takto urobilo knieža z Rudolfstatu aj knieža Rais, tak rozdal svoje zeme a grunty medzi poddaných pruský kráľ a podobne i mnohí iní gruntovní páni. Ani v jednej krajine nemajú toľko a takých dobrých hospodárskych knižiek ako v hornom Sasku.

Dal by boh, aby aj gruntovní páni našej krajiny nasledovali saské kniežatá v tomto spôsobe štedrosti, a aby naši poddaní, pracovití hospodári našej krajiny už od školského veku často čítavali takéto knižky a podľa nich hospodárili, nakoľko ktorému dovoľuje možnosť!