ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ako si chlapi svoje večerné besedy rozdelili na tri hodiny, tak si môžu aj ženy večerné priadky rozdeliť na tri dlhšie chvíle a na hornom i dolnom konci, prípadne aj uprostred dediny môžu sa zložiť na svetlo. Kým sa zídu všetky a dokiaľ „učiteľka“ nezačne preberať z tejto hospodárskej knižky o ženskom hospodárstve, pohovoria si zatiaľ o niektorom príklade, ktorých je tu jedenatridsať. Podobne sa niekedy dá rozprávať o daktorom druhu ženského hospodárstva z tretieho alebo štvrtého dielu knižky. Prípadne nech sa spýtajú svojich dcérušiek, čo sa učili cez deň u rechtora v škole. O tom nech „učiteľka“ susedám zaháda…

Ak ženy prvú hodinu druhého večera preberali ženské hospodárstvo podľa prvého dielu tejto knižky, „učiteľka“ nech druhú hodinu začne vysvetľovať naučenie z druhého dielu; napríklad takto môže postupovať:

Otázka: Povedz nám ty, Magda Vozáriková, ako sa volá mesiac, v ktorom býva sviatok svätej Lucie, a či sa máme v ten deň venovať praslici, či sa môžeme v ten večer zísť sem na priadky. Je to pravda, že svätá Lucia berie alebo rozdáva vretienka?

Odpoveď (odpovedá Magda): Aj ja som to počula, a spýtala som sa raz na to nášho pána farára, či je to pravda. No keby ste boli počuli jeho pekné naučenie, ktoré mi vtedy dal, azda by boli aj vám — ako mne — vlasy dupkom vstávali. Karhal ma a štriafal, že pácha hriechy každá, čo tak potupne hovorí o tej veľkej svätej mučenici, a že veru ju tým zneucťuje. Nie je pravda, že by svätá Lucia brala alebo rozdávala vretienka, to sú len také ženské darommice, ako keď sa voľaktorá postí na Ondreja, aby mala frajerov. Podobné daromnice, neužitočné ženské povery, ba už čary sú aj iné veci, ktoré robievajú mnohé gazdiné na Štedrý večer alebo na vianočné sviatky s medom, cesnakom, s oplatkami zo Štedrého večera pri lichve, kravách, husiach, keď to dávajú zožrať statku či hydine a miešajú im to do krmu v zime aj na jar.

Pán farár mi povedal, že môžeme priasť, šiť, prať a robiť aj akúkoľvek inú robotu či už na Luciu, či v deň skasírovaného sviatku alebo v sobotu — len v zasvätený sviatok sa nesmie. Potom mi podal tento lajster, ktorý dal vytlačiť pre nás aj do tejto knižky, aby sme si ho my ženy aj naši chlapi čítali na svojich besedách, žeby sme sa odučili od daromných povier, hriešnych čarov a babôn. Všetky tieto nasledujúce povery že sú daromné klebety, hriešne babské povery, aby sme im neverili. Aby sme neverili, že

Keď sa tou vodou, ktorou sa umyli z pece vytiahnuté pecne, pokropí stavanie aj maštale, že — —

Keď niektorá dá húserovi zožrať vianočný cesnak, že — —

Keď kvočku v koši prikryje bielou šatou, že — —

Keď vyliahnuté kurence dá do klobúka, že — —

Keď zamknutú zámku pohodí pod nohy lichve vychádzajúcej na jar prvý raz na pašu, že — —

Keď vianočným popolom potrúsi stromy, že nebudú na nich — —

Keď koniarskym bičom alebo bičiskom vyháňa svine, že kone budú — —

Keď na Bielu sobotu rozväzujú zvony a vtedy niektorá zametá okolo stavania, že — —

Keď lopatku z veľkonočnej šunky strčí do strechy alebo zakope na lúku, že — —

Keď od svätojánskeho ohňa zanesie bazu do stodoly, že — —

Keď pavučiny ometá v pôste, že opadnú — —

Keď cestou z utierne búcha na chlievy, že svine — —

Keď cestou na priadky vlečie za sebou praslicu až naprostred izby, že — —

Keď do ohňa hádže trhance alebo slíže, že — —

Keď nad krtincom postaví šibeničky, že — —

Keď na Škaredú stredu šije, pradie alebo pláta, že regrút — —

Keď sa na Veľký piatok slobodné osoby kúpu — — keď mlynárovi stavidlá, či jedna druhej kľučky obrezujú — — keď nazerajú do studne — — keď predo dňom vítajú zore, že — —

Keď na dvere kladú turánok, že — —

Keď budú pri sebe nosiť hladíček,^[69] štvorlístkovú ďatelinku alebo iné takzvané šťastie prinášajúce bylinky a korienky, že — —

Keď oráča idúceho s pluhom predíde krížom cez cestu roba,^[70] že — —

Keď sa služobný paholok vráti domov z prvej oračky, aby ho obliali vodou, že — —

Keď gazdiná nechce pred východom slnka ani po jeho západe dať von z domu mlieko a predať z neho, že — — A kedykoľvek dá, aby sa tam napila vody, že — —

Keď dá von z domu dojivo, aby sa ono nenieslo cez vodu, že — —

Keď príde k susedovi, aby tam chvíľu posedel, žeby z toho domu — —

Keď zo zvyškov štedrovečerných či vianočných jedál alebo kôstok z veľkonočného obeda napáli prášok a dá ho lichve, že — —

Keď len istý deň nepárneho počtu zbiera pred východom slnka zelinky alebo prach, zem na krížnych cestách či prútiky z plotov a zo stromov, že — —

Keď pred východom slnka načiera vodu hore potokom, že — —

Keď privíta zore — — keď do východu slnka alebo napoludnie začituje,^[71] zavŕta do stromu hostec,^[72] že — —

Keď sa krava telí a dajú jej vianočnú petržlenovú oblátku, že — —

Keď nemôže zmútiť, aby postavila gbelík do kruhu urobeného nožom, že — —

Keď do gbelíka zapichne nôž, že — —

Keby z domu, v ktorom leží šestonedieľka, dali po západe slnka ohňa, že — —

Keď prinesie od susedy ohňa, aby škridly nekládla oproti sebe, ako mala v nich oheň, že — —

Keď krave zavŕta do roha korienok — — že — —

Keď na svätú Hatu pradie, že okolo stavania — —

Keď má siať žito, aby ho do vreca či z vreca sýpal cez čakanku, a keď sa pritom pomodlí, nebude žito sneťové. To je pletka.

Keď seješ žito, jačmeň alebo semenec, aby ho vrabce nevyžierali, vezmi z toho semena trochu do úst a zatiaľ sa s nikým nerozprávaj, potom že — —

Nesej zrno po oráčine, ale proti nej, kde si prestal orať; vrabce mu dajú pokoj — dokiaľ ho nenačnú, nebude sneťové — dokiaľ nesčernie.

Keď seješ ľan alebo konopný semenec, vezmi na to semeno dlhé vrece a veľmi nadlho sýpaj doň aj z neho to semeno, žeby si mal vysoký ľan alebo konope, keď — —

Keby vo vašom chotári aspoň jeden gazda zasial čo len trochu oziminy na deň svätého Egídia, že cez celý rok ten chotár nezbije — dokiaľ tam nepadne kamenec.

Keď má niekto vo svojom dome pekne spísané začitovanie, zaklínanie ohňa, že sa — —

Keď ti bude krava dávať málo mlieka alebo svetlejšie mlieko, zachyť od nej moč, ale tak — — potom postav metlu hore koncom — — a potom — — teda to bude bosorka. Alebo ju šľahaj vo vreci — — a s tým šípom tak ju došľaháš, že — —

Keď si pred východom slnka napíšeš na dvere — — že nebudeš mať v dome myši.

Keď donesieš dieťa na krst, povedz nad ním — — alebo mu daj — — že — —

Keď budeš pri sebe nosiť dačo zo šibenice, že — —

Keď sa ti krava otelí, choď chrbtom do maštale, že — —

Keď budeš cez posledné fašiangové dni šiť, že zašiješ sliepkam zadok, neponesú — —

Keď bude gazdiná alebo dievka cez posledný fašiang tancovať, vysoko skákať, že budú konope — —

Keď budeš mať hodonku, vezmi hrsť soli, choď k potoku, ale cestou sa s nikým nerozprávaj — — a potom — — že — —

Aby ti úrodu nezožrali ani mušky, ani húsenice, vezmi z každého konca chotára — — takže — —

Keď niektorej neveste cestou na sobáš prší do venca, že tí mladomanželia — —

Keď malým deťom ostriháš vlasy pred siedmym rokom, že — —

Keby si siala plantové semeno podvečer, keď ide lichva z poľa, že by — —

Keby si odstavila, odlúčila dieťa vtedy, keď sa orie pod sejbu, že — — Na kolíske mala by byť namaľovaná alebo vyrezaná noha z — — ináč by — —

Keď má niektorý umierajúci pri skone malú tvár alebo po smrti nemá dobre zatlačené oči, že — —

Keď ti onemocnie lichva, polož na ňu krížom ruky a ťahaj ich po chrbte až dolu k chvostu a hovor — — že — —

Keby si zaviazala do šatky chlpy, sklá, kôstky, drievka a potom — — že — —

Keby si vedela tú — — vodou podliať, že — —

Keby si sa vedela namastiť s tou — — masťou na deň — — mohla by si na ohreble, na metle vyletieť aj hore komínom a potom — — že — —

Ktorá si dá z dlane vyčitovať, vražiť od Cigánky, keď voľaktorá vidí vo sne cez noc mesiac alebo slnko alebo — — že uvidí — — Aká pletka, tá hreší!

Ktorá vykladá sny a verí tým výkladom alebo iných navádza tomu veriť — hreší.

Ktorá nosí pri sebe dajaké kamienky, korienky kvôli šťastiu pri krádeži — hreší.

Kto chodí k bohyni, aby ho uzdravila alebo aby mu povedala, kto mu ukradol peniaze — hreší.

Magda Vozáriková potom ešte rozpovedala, ako ten istý pán farár dokončil naučenie, ktoré začal pred tými daromnými povedačkami: Nech sa z nás ani jedna, ktorá vykonáva spomínané alebo inakšie, uvedeným podobné čary, nevyhovára, že keď robí také dačo, vtedy nemyslí na nič zlé, ba ešte sa pritom modlí. Takýmto daromným poverám neslobodno veriť, lebo sa nič o nich nepíše v článkoch našej viery ani v katolíckom, cirkevnom ústnom podaní, ani v našich katechizmoch — máme veriť iba tomu, čo nás učia naši kňazi zo spomenutých základov viery, a nie takým daromniciam, hriešnym povedačkám, ktoré vymysleli a rozchyrujú staré baby aj zlí ľudia. Tobôž hreší — povedal prevelebný pán — že modlitbu, samu v sebe dobrú vec, používa niektorá pri takej zlej okolnosti, keď vykonáva bobony, a ňou iba väčšmi boha pokúša. Modlitba sama ako taká nie je nič zlé, ale keď sa spája s takým či onakým bobonárskym úmyslom — je taktiež hriech. Potom aj tá úfnosť a viera, ktorou sa dúfa a verí, že ak vykoná ten alebo inakší fortieľ, taký a onaký kumšt, stane sa to a to, čo si žiada — je hriech. Ak sa vyskytne dačo také, že by sme niektorá chceli čosi podobné sprobovať, aby sme sa vždy najprv opýtali pána farára, či to alebo inšie, čo chceme robiť, nie je hriech. Aby sme azda takým prehrešením neobrazili boha, keď to urobíme.

Vraj je pravda, že sa voľakedy bosorky topili, mučili, upaľovali a pritom aj nevinne obžalované ženy, no aj to je vraj pravda, že v terajších časoch sa ťažko nájde skutočná bosorka. Iné je bosoráctvo vykonané s tajnou pomocou diabla a iné je v človeku utajená a nie každému známa vedomosť o tajomných príčinách, ktoré svojou prirodzenou silou a skrytou mocou spôsobujú podivné, ale zato spravodlivé činy.

Otázka: Magda nám veľa rozprávala i o tom, na čo som sa nespytovala. Preto nám teraz povedz ty, Ilena Žmolková, ako sa volá ten mesiac, v ktorom najväčšmi hynú húsence. Čo má vtedy robiť pilná gazdiná? Aké práce má vykonávať na poli, v záhrade, čo pri hydine, pri lichve, okolo domu? Aké pranostiky sa kladú na ten mesiac o ženských prácach?

Ženy sa môžu spytovať nielen na tento mesiac, lež aj na iné mesiace a podobne na veci z tretieho alebo i zo štvrtého dielu tejto knižky. A ak by niektorá pochybovala o správnosti tej či onej odpovede alebo by chcela protirečiť — aj to môže slobodne.