Zlatý fond > Diela > Rozprávky poučné


E-mail (povinné):

Juraj Fándly:
Rozprávky poučné

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Nina Dvorská, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Jaroslav Geňo.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 68 čitateľov

Povery

V dolnom Sasku je veľa vrchov a v nich bane na všelijaké rudy. Medzi týmito vrchmi najvyšší je Broken, na ostatné vrchy okolo seba hľadí ako otec. Rastie na ňom iba mach a kde-tu malé kríčky, húštiky. Keďže je rozsiahly, vysoký aj široký, leží na ňom kdekade mnoho veľkých balvanov, akoby sa tam boli nimi kedysi hádzali obri. Z týchto veľkých skál stojí tam jedna rovno uložená hromada, hovoria jej Bosorský oltár, bosorky vraj na nej obetovávajú svoje obete. Druhú takú hromadu z poukladaných balvanov ľudia volajú Diablovou kazateľnicou, že z nej diabol káže bosorkám v rákoši. A tretiu podobnú hromadu menujú Krstiteľnicou, lebo sa v nej vraj znovu krstievajú bosorky pripustené do rákoša. Ešte jedno veľké okrúhle a čisté miesto bez kameňov že je Tanečné kolo. Takmer na samom vrchu Brokenu vyviera, vyteká bystrá studienka, ktorej vravia Bosorský stok. Tieto mená, toto ústne podanie aj viera, že tam máva diabol každý rok v istom čase s bosorkami rákoše a tance, pochádzajú z pohanských čias. Kedysi, pred uvedením kresťanskej viery do Saska, miestne pohanky (iba samy ženy a dievky) vraj na tom vrchu odbavovali prvý deň mesiaca mája veľkú slávnosť, zasvätenú akejsi bohyni, pričom nesmel byť prítomný ani jeden chlap. (Aj v našich časoch sa ešte udržujú niektoré zlé, pohoršujúce, hriešne pohanské zvyky, z ktorých jedným takým je slávnosť pohanského boha Bakcha v posledných fašiangových dňoch. Niektoré sa zachovávajú aj na svadbách, ostatné ani nehodno spomenúť.) Ešte aj potom, keď cisár Karol násilím pokresťančil Sasov, voľaktoré ženy potajomky za noci chodievali v určitom čase na spomínaný vrch. Týmto ženám dosť dohovárali kňazi aj iní múdrejší ľudia, aby to nerobili, že sa im tam na vrchu nezjavuje boh, lež v parsúne capa a iných podobách sám diabol, ktorý ich navádza na všelijaké ohavnosti, aby sa mu zapísali do cechu, za čo im pripravuje kratochvíle, hostiny a sľubuje pekné mentieky (konské rebrá), zlaté poháre (konské kopytá), buchetky a pagáčiky (kobylince).

Ako iné nepekné obyčaje, tak aj tieto pohanské schádzky sa nemohli razom prekaziť, vždy sa našli nejaké staré hepy[44] a karpavé baby, ktoré ta chodievali pokradmo. Keďže chodili vždy tak tajne a pokradmo, preto o nich vravievali — ak ich ľudia nenašli doma — že neviditeľným spôsobom zasa odleteli do rákoša na ohrable či na metle — —

Vrch Broken je veľmi vysoký, často býva zatiahnutý oblakmi a hmlou, veľmi často sa na ňom zastavujú vetry a medzi tými skalami, balvanmi robia strašný hukot, ktorý počujú až dolu pod ním. Ľudia vtedy hovorievajú, že tam zasa tancujú bosorky. Ale nie je to nič nové ani u nás, že na vysokých vrchoch bývajú väčšie vetry, zhromažďujú sa veľké mračná, hmly, vyčíňajú tam hrmavice, búrky a blýskavice. Lebo oné živly, z ktorých vznikajú spomínané javy, vo väčšom množstve a častejšie sa vyskytujú na vrchoch, medzi horami, a preto jedno priťahuje k sebe druhé, čo nám potvrdzujú železné tyče, vystavené na vrchoch proti ťažkým mračnám a hromom, ba i samy naše vysoké kostolné veže. Preto nerastú riadne stromy ani na Brokene ani na iných vysokých vrchoch, lebo ich vyvracajú tamojšie veľké vetry. Aj my hovoríme, ak sú na našich horách hmly, mrákavy, ak vystupujú na vrchy mračná: Na horách zvárajú, príde dážď.

Keď sa večer na Brokene ukáže, zastaví voľajaké mračno, na druhý deň istotne prší okolo neho. Preto sa saskí obyvatelia dookola Brokenu obávali bosoriek, černokňažníkov, horských a mračnových šarkanov aj starých báb, a preto tamtým i týmto dávali hojné dary, aby azda nevyšli na Broken a nespustili odtiaľ na ich chotár dajaké škodlivé mračno alebo príval.

Akiste ste porozumeli, milí susedia, kam cielim týmto príkladom. Už sa pominuli zaslepené pohanské časy, my už tak ľahko neuveríme, že černokňažníci, bosoráci a bosorky posielajú alebo zastavujú mračná či dažde, že majú vo svojej moci oblaky. Boh kvôli jednému mrcha človekovi, jednej starej babe nerobieva zázraky, hoci nemožno celkom odtajiť, že nieto nečistých tajomstiev, vedomostí o tajomných veciach, ktoré zlí ľudia prefíkane využívajú na zlo — a toto všetko potom nechápaví nevedomci pokladajú za bosoráctvo alebo spolky so zlým…



[44] hepa — (náreč.) dievča, dievka




Juraj Fándly

– jeden z najaktívnejších členov prvej generácie bernolákovského hnutia, zakladajúci a popredný funkcionár Slovenského učeného tovarišstva, autor početných osvetových a ľudovýchovných prác, popularizátor poľnohospodárskych poznatkov, zdravovedy, národných dejín, básnik a stúpenec osvietenského jozefinizmu. Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.