ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vacula Žilinský sa raz spýtal Jána Dudáka, v akom čase by bolo najlepšie zapravovať syrce — či vtedy, keď je jasno, či keď je zamračené alebo keď kalendár kladie znamenie Škopca, pripadne Býka?^[39]

Dudák mu odpovedal: „Och, ty strýco hlúpy, kmotor zadubený, ktože ti to povedal, aby si kalendáru veril ako Svätému písmu!? Rob, čo máš kedy robiť, hoci na Mojžiša — čiže vtedy, keď to môžeš urobiť dobre a bez ťažkostí.“

Áno, i ja som v tejto knižke upozornil pred mesiacom januárom v časti „Pozorovanie“ na mesačné štvrte, do akej planéty, do akého nebeského znamenia kedy vstupuje slnko alebo mesiac, obyčajne (ale že by sa to v našom kraji nemohlo zmeniť, nie je taká istota) nastáva také — chladné či suché počasie; aký vtedy pri ubúdaní, pri vzraste mesiaca panuje živel, taký čas nám nastáva; akej povahy planéta kraľuje v ktorom roku, taký máme rok — suchý alebo mokrý. I ja som povedal v prvom diele vo všeobecnom „pozorovaní“ roľníka, že pri sejbe rozličného zrna, pri vyvážaní hnoja, taktiež v časti o štepnici a záhrade, že vzrast a ubúdanie mesiaca veľa pomáha i škodí úrodám pri rastení a žírnosti, lebo to potvrdzuje vyprobovaná, už neraz osvedčená skúsenosť — niektoré práce sa vydaria iba v istom čase (skúsiš to, len zasej mrkvu, keď rastie mesiac). No to som nepovedal, aby hospodár veril takýmto kalendárovým slovám: V pondelok bude veterno, v piatok slnečno, v sobotu dážď. To som nepovedal, aby hospodár v také dni nevychádzal do poľa ani s pluhom, ani s kosákom či kosou alebo s hrabľami. Ja kalendáru verím vtedy, keď ukazuje, že zajtra bude nedeľa či pondelok, že bude desiaty alebo dvadsiaty deň tohto mesiaca, kedy budú Vianoce, Veľká noc. Ale nech nikto doista neverí tomu, keď kalendár na niektorý deň kladie istý zlý alebo dobrý čas, lebo kalendár nehovorí, v ktorom kraji, v ktorom chotári sa vyplní jeho predpoveď. Každodennej predpovedi máme veriť tak, ako keď niekto povie, čo včuľ robí turecký sultán alebo poľský kráľ — či spí, sedí, chodí — — Iná vec je, keď vykladač kalendára utrafí o štvrtiach mesiaca.

No sprostí hospodári veria nevyučenými felčiarmi rozchyrovaným poverám, že pod nešťastlivou planétou sú isté nešťastné dni, v ktorých nie je dobre sekať žilu alebo prikladať banky^[40] — — Nuž pletky! Užívaj, kedy potrebuješ, hoj sa vtedy, keď ťa čo bolí. Ak pomoc odložíš a choroba zastará, môžu ti potom pomáhať hoci traja doktori, môžu znovu nastať aj tri mesiace, predsa ťa za pekného, jasného a slnečného dňa pochovajú a zvyšné lieky vyhádžu von na slnko — ale do hnoja.

Niekedy aj spisovateľ kalendára dobre utrafí, raz, dva, tri razy sa mu to podarí, zato však aj dvanásť-trinásť ráz (hoci proti svojej vôli) neutrafí. Zvyčajne sa mu podarí uhádnuť, že zima býva studená, so snehom; jar pekná; leto teplé, sparné — kladie naň búrky, hromobitie, aj keď ho niet; jeseň býva mokrá, zamračená, hmlistá. No toto môže tak napísať a uhádnuť každý školský mendík.

Do príručnej hospodárskej knihy, ktorú radím v ostatnej časti naúčania na posledný mesiac v roku, mal by si hospodár zapisovať celoročnú úrodu, príjmy aj výdavky, taktiež výsledky pozorovania pranostických dní. Pilný hospodár nech si píše, aké bolo počasie v dňoch domácej sejby, kosby, žatvy a oberačky, ktorého dňa v mesiaci sa to stalo, a potom pri konci roka nech vezme do jednej ruky ročný kalendár a do druhej svoju knižku — potom azda uzná. že kalendáristom sa pritrafí aj taká vec, o akej hovorí nasledujúca rozprávka.

Istý skladateľ kalendárov zložil nový kalendár na budúci rok a nechýbalo v ňom už nič okrem predpovede počasia na každý týždeň a na každý deň. Keďže je to pri spisovaní kalendára tá najľahšia a najposlednejšia robota, spoľahol sa s tým na pisára, ktorý sa často zahlboval do veľkolepých i sebavedomých úvah: Čože, kto som ja? Nie som ja posledný človek, keď celej krajine predpisujem na celý rok čas, počasie!

Ako tak sedel pisár zaujatý touto myšlienkou, zrazu vyskočí od stolíka a zvolá: „Ach. pane, zle je!“

„Prečo, čo sa stalo?“ spytuje sa ho začudovaný kalendárista.

Pisár vzdychajúc odpovedá: „Ach, čo si teraz počnem (a škriabe si hlavu)? Ešte sa mi to nestalo ani v jednom kalendári!“

Pán sa len vyzvedá: „Ale čo, čo?“

Pisár odvetí: „Zabudol som napísať sneh.“

„No nevídali väčšej veci v kalendári!“ vraví pán. „Kalendár je len kalendár — nie je Sväté písmo, kto chce, nech mu verí. Sneh môžeme aj vynechať a kalendár vytlačiť — — No počkaj, daj sem písmo, nech pozriem, kde už píšeš.“

„Pri Veľkej noci,“ odpovie pisár.

„Dobre,“ pán na to, „ešte aj o Veľkej noci poletuje sneh dakedy, keď bývajú zelené Vianoce. Len napíš do veľkonočného týždňa sneh. Keby si však písal už pri Duchu svätom, tam by už bolo neskoro!“

Nuž takto, milí susedia, takto nás klame to v kalendári na každý deň vyložené počasie. My radšej sami merkujme, kedy nastane vzrast alebo ubúdanie mesiaca na nebi, aké budú v ktorej štvrti prvé dva-tri dni, také dni môžeme očakávať a trúfať podľa skúsenosti cez celú štvrť. Dobre je mať aj kalendár poruke, lež iba na to, aby hospodár vedel, kedy je ktorý, akého mena mesiac; kedy v poradí aký deň; kedy podľa kalendára nastáva a zaniká mesiac; kedy mesiac a slnko vstupujú do ktorého nebeského znamenia; kedy sú aké sviatky; aby si hospodár podľa neho alebo doňho zapísal, kedy konal akú prácu; kedy koľko, za čo, komu čo vydal — —

Hospodár dobre robí, keď sa pri svojich prácach zahľadí do kalendára na štvrte mesiaca, no ešte lepšie robí, ak sa pri tých istých prácach často zahľadí do pohnojenej, dobre zoranej zeme — vtedy môže z nej úfať aj zobrať bohatú úrodu.