ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čo majú spoločné všetci ľudia, chudobní aj bohatí? — Narodenie a smrť.

Čo je to, čo sa niektorým páči, a niektorým nepáči? — Život a vek na tomto svete.

Kto najväčšmi miluje svojho blížneho? — Ten, kto miluje sám seba, lebo je sám sebe najblížnejší.

Z ktorej vody majú ľudia najväčší úžitok? — Z tej, ktorá tečie cez mlynské koleso, zaháňajú ňou aj smäd aj hlad.

Prečo biele ovce zožerú viacej než čierne? — Lebo je viacej bielych než čiernych oviec.

Čo je lepšie než jeden peceň chleba? — Dva pecne a tri sú ešte lepšie.

Spýtal sa jeden slepý druhého: Kde si stratil oko? Druhý slepý mu odpovedal: Pri nose.

Ktoré tvory ľuďom slúžia a rozkazujú aj po svojej smrti? — Hus a včela. Včela tvorí vosk na pečate a hus poskytuje brká, ktorými sa píšu a vydávajú rozkazy.

Ktorá litera v abece (de) je prostredná? — B.

Čoho je viacej v mori, rýb či kamenia? — Rýb je viacej, lebo kamene sú na dne pod morskou vodou.

Čo urobil pánboh pred tvárou všetkých ľudí? — Nos.

Prečo sa ten, ktorý uteká pred iným, obzerá dozadu? — Lebo v tyle nemá oči.

Ako urobíš z dvoch palíc desať? — Keď ich preložím krížom.

Kedy je dobre utierať zažatú sviečku? — Keď horia dve, lebo hoci jednu zhasíš, ľahko ju potom zažneš od tej druhej.

Kedy je zajac najlepší a kedy najchutnejší? — Keď sa je.

Čí pes, čia sliepka a čí sluha sa majú najlepšie? — Mäsiarov pes býva sýty, mlynárova sliepka nebýva hladná a šenkárov sluha (pivničiar, nalievač) nebýva smädný.

Ako by si ochladil víno na slnku? — Keby víno najprv na ohni vrelo a potom by som ho vyniesol na slnko.

Kde je liek na plný, nadutý a opuchnutý meštek? — Pod viechou a vo fľaškách.

V ktorom chotári sejú repu? — Ani v jednom, lebo repa sa neseje, lež jej semeno.

Rastie u nás viacej šalátu či sena? — Rastie viacej šalátu, lebo seno nerastie, iba tráva.

Ako by si sa mohol celú zimu zohrievať jedným polenom? — Keby som ho vzal na plece a chodil s ním.

Prečo sedliaci pečú väčšie pecne ako mešťania? — Lebo dávajú do jedného pecňa viacej cesta.

Ktorá litera v abecede je najsilnejšia? — Litera O, lebo zastaví voly aj kone i s vozom, keď furman skríkne: Oo!

Čo je vyššie než kráľ? — Jeho koruna.

Čo je väčšie, ak z neho odoberieš, a menšie, keď mu pridáš? — Vyvŕtaná alebo vytrhnutá diera.

Ktoré víno je chutné a dobré? — Cudzie a darované.

Akých rýb je v mori najviac? — Mokrých.

Akých stromov je v horách najviacej? — Krivých, lebo rovných je málo.

Ako by si mohol v izbe za stolom piť, ak by si do nej nevošiel? — Keby ma voľakto dnuka vniesol.

Ktorí zlodeji sú najšťastlivejší? — Ktorých nikdy nechytia.

Čím viacej rastie a priberá, tým viacej sa blíži k svojmu koncu; čo je to? — Život a vek človeka.

Ktorá voda sa prerazí až do neba? — Slzy vdov a sirôt, lebo na nich páchaná krivda je do neba volajúci hriech.

Kedy je blázon múdry? — Keď mlčí.

Ktoré mŕtve hovädá bijú a šľahajú živých? — Rožná lichva, lebo z jej kože sa pletú korbáče a kocary.^[78]

Akú ženu si má vziať krivý človek? — Slepú, aby nevidela, čo mu má vyhadzovať na oči.

Aký spor alebo súd sa nikdy neskončí? — Ktorý začali dvaja hluchí pred podplateným sudcom.

Ktorý nástroj slúži ševcovi pri jeho remesle najlepšie? — Zuby, keď mu nedostačuje koža, dotiahne ju zubami.

Ktoré metly sú trvanlivé, a predsa zle zametajú? — Dlhé sukne na ženských šatách.

Ako by si narobil malej obuvi, črievic alebo janičiarok^[79] skôr než švec? — Keby som odrezal sáry zo štibieľ alebo čižiem.

Čo má rovnakú ťarchu, rovnakú váhu, či je plné alebo prázdne? — Mechúr.

Od akého radcu je rada najlepšia? — Ktorý sa sám neradí a nemá rád dary ani diškrécie.

Ktorých bradatých ľudí špatí brada? — Ktorí nemajú v mozgu ani jedného dobrého chĺpka.

Ktoré dvere na dome nemožno navždy zaprieť ani zamknúť? — Cez ktoré ťa mŕtveho vynesú von z domu na máry a na cintorín.

Čo robí človeka plechavého? — Holá hlava.

Z ktorých stromov nepadá nikdy lístie? — Z namaľovaných.

Ktorá voda sa predáva najdrahšie? — Ktorú lievajú šenkári do vína.

Koľko je do roka dní? — Len sedem, lebo v každom týždni sa opakujú dni s tými istými menami: Nedeľa, pondelok atď.

Ktorí ľudia iba vo sviatok pľujú na zem? — Pracovití sedliaci, lebo cez robotné dni popľúvajú ruky do roboty.

Ktorý tvor je človekovi až do smrti najvernejší? — Vši, lebo sa s človekom dajú aj obesiť.

Čo má robiť taký chorý človek, ktorý nemôže ani sedieť, ani stáť, ani ležať? — Nech sa dá obesiť.

Ktorý človek za života najviac zje a vypije? — Ten, kto každodenne skromne a málo je i pije; tak si nepokazí zdravie, býva zdravý aj dlho žije, a tak za svoj dlhý vek veľa zje i vypije a vyplní sa na ňom príslovie: Kto málo je a pije málo — mnoho je a pije. Naopak sa stáva tomu, kto každodenne veľa zje a vypije, čím si kazí žalúdok aj zdravie a skracuje si život. Nuž a keďže nebude na svete žiť dlho — zje málo. Na ňom sa vyplní zasa druhé porekadlo: Kto mnoho je a pije, ten málo zje a vypije na svete.

Prečo sa smrť maľuje s kosou? — Lebo každý človek musí umrieť a podobá sa poľnej tráve. Ako podtne kosa život a sviežosť tráve, tak kosa usmrtí, podtne život človekovi.

Ktoré remeslo je najčistejšie? — Hrnčiarske, džbánkárske, lebo keď hrnčiari chcú do ruky chytiť dačo iné okrem svojich výrobkov, vždy si umývajú ruky.

Prečo sa syr strúha na struháčiku? — Lebo nemá perie ani brká, aby sa mohol ošklbať.

Čo robí chuť všetkým jedlám? — Hlad, lebo hladnému človekovi všetko chutí, od hladu zje všetko.

Čo prechádza cez vody a nezmáča sa? — Slnko a vietor.

Kedy sú malé raky, malé rybičky najlepšie? — Keď nieto väčších, vtedy sú i malé dobré, ba najlepšie.

Čo bez bitky vôbec neosoží? — Orech, somár, zvon a lenivý človek; keď ich nebudeš biť, tĺcť, nebudeš z nich mať nijaký osoh.

Ktorí ľudia bývajú najveselší? — Rechtori, lebo tí spievajú aj tam, kde iní plačú (na pohrebe).

Koľko klincov potrebuje jeden dobre podkovaný kôň? Nepotrebuje ani jeden, keďže je dobre podkovaný.

Ktorá voda býva najhlbšia a najširšia? — Vysoká hmla a rosa roztiahnutá po mnohých krajinách.

Kedy luhári iných klamú? — Keď hovoria pravdu, lebo počúvajúci sa nazdávajú, že aj vtedy klamú.

Čo bez nôh, bez rúk prechádza z krajiny do krajiny? — Pečať.

Ktoré vtáča je najlepšie, hoci ho nevaríme, ani nepečieme na náš úžitok? — Včela.

Čo to je, čo vtedy, keď sa narodí a keď umiera, je najväčšie, a v strednom veku je najmenšie? — Tieň.

Komu je lepšie polovicu darovať než všetko požičať? — Takému dlžníkovi, ktorý neplatí dlhy.

Žiadajú si to dosiahnuť všetci ľudia, a keď to majú, zunujú to; čo je to? — Staroba, dlhý vek, v ktorom človek sám seba zunuje.

Môže človek dom skôr vystavať alebo ho skôr zrúcať, zvaliť? — Skôr ho môže aj musí vystavať a až potom zrúcať, lebo skôr nevystavaný nemôže zrúcať.

Ktorým ľuďom osoží diabol najviacej? — Maliarom, lebo ho na obraze vymaľovaného draho predávajú.

Ktoré sú to slová, čo robia medzi ľuďmi rozbroj, roztržky a vojny? — Moje, tvoje; keby týchto slov nebolo na svete, zanikli by všetky protivenstvá i zvady.

Ktorým ľuďom osoží aspoň dakedy opilstvo? — Luhárom, lebo aspoň vtedy, keď sa dobre napijú, opijú, hovoria pravdu ako blázni a deti. Na nich sa spĺňa porekadlo: Čo má triezvy na srdci, to má opitý na jazyku.

Kedy slepí vidia a kedy kriví chodia? — Keď slepí nosia krivých.

Čo je to, čo sa pre nás hriešnych ľudí dva razy narodí a raz umrie a má bradu z pečienky? — Kohút, narodí sa ako vajce i ako kurča.

Čo je čiernejšie než krkavec, než kavka? — Perie týchto vtákov je čiernejšie než ich telo.

Prečo hlboké jamy a studne kopú rýľmi? — Lebo nemajú také dlhé nebožiece.

Kde má starý človek schované svoje zuby? — Za pásom alebo za ňadrami či vo vrecku, kde nosí schovaný kriváčik.

Akých vecí je na svete najviacej? — Koncov, lebo všetkému je kedy-tedy koniec.

Ktorá hoc aj desať ráz opakovaná vec sa ľuďom páči? — Dobrodenie a dary.

Ak by ti voľakto daroval jedno plné vrece zbožia, ako by si mohol zaniesť do mlyna tým istým zbožím dve plno naplnené vrecia? — Keby som to jedno zbožím naplnené vrece strčil do iného prázdneho vreca, tak by boli obe plné.

Ako treba nasoliť mäso, aby dobré a čerstvé vytrvalo dva roky? — Keď ho nasolím ostatný deň mesiaca decembra, na Starý rok, vtedy bude čerstvé do Nového roku čiže do druhého roka.

Kto sa teší šibeniciam? — Neznámy pocestný človek, lebo keď k nim príde, teší sa, že už nie je ďaleko mesto, že už ho zbojníci neozbíjajú.

Čo potupuje drahé a vzácne veci? — Hojnosť všetkého dobra. Dokiaľ má voľakto niečo dobré, hoci dobré zdravie, šťastie, dobrú službu, nevie si to chrániť, nevie dosť šanovať. Až keď tú dobrotu stratí, rád by ju šanoval, ale je už neskoro.

Ktoré veci (hoci si aj odporujú) sa nikdy neopúšťajú? — Chvála a závisť; kde sa vyskytuje prvá, tam vždy príde i druhá.

Ktorá (matka) je matkou svojej matky? — Voda, lebo z nej býva ľad i sneh a z nich zase voda. Ľad i sneh je teda matkou vody a voda matkou ľadu i snehu.

Koho poklona býva nebezpečná? — Cez vodu brodiaceho koňa, lebo keď sa tam pokloní, zhodí koniara do vody.

Čo nechá brucho aj črevá doma, keď ide piť vodu, a keď príde z potoka domov, vezme si brucho? — Poduška alebo duchna, keď sa perie.

Keď ide von na pašu, je plné a sýte, a keď ide z paše domov, je prázdne; čo je to? — Pastierova kapsa.

Ktorá kráľova lenivosť je chvályhodná? — Pri ktorej je lenivý trestať.

Čo je uprostred živého a mŕtveho človeka? — Vo sne pohrúžený spiaci človek.

Viacej tvorov a potvôr sa rodí vo vode či na zemi? — Viacej sa ich rodí na zemi, lebo aj voda je na zemi.

Čo je to, čo nevidí, a keby aj videlo, nejestvovalo by to? — Slepý človek; keby videl, nebol by slepý.

Ktoré stvorenie je najfalošnejšie a najprefíkanejšie?— Ktoré doteraz nikto neošialil.

Ktorí remeselníci mávajú vo svojich rukách a pod svojou mocou najviac kmínov? — Barbieri čiže bradoholiči, lebo holievajú všelijakých ľudí.

Čo je pevnejšie od železa? — Kováč, lebo ho zohne, ako sám chce.

Bez čoho nemôže byť mlyn? — Bez buchotu.

Majetky ktorých ľudí sa najviac máčajú, topia? — Majetky korheľov.

Čo je silnejšie: život alebo smrť? — Život, lebo človek za živa viacej znesie, vytrpí, vykoná než v smrti.

Kto spí pokojnejšie, istejšie: veriteľ, ktorý zveril dačo inému, kto voľakomu požičal peniaze, alebo dlžník spí pokojnejšie? — Dlžník má pokojnejšie srdce aj spánok, lebo je rád, že dostal, čo chcel. Veriteľ i v noci sa viacej stará, ako dostane a či všetko naraz dostane späť.

Čo to je, čo hovorí takto: Neznámy som, keď som bol živý, bol som slabý, keď mi život odňali, zosilnel som a všelikoho zabávam? — Písacie pero.

Ktoré reči sú najtajnejšie? — Ktorými sa človek rozpráva sám so sebou tajne v srdci a v myšlienkach.

Ktorý kameň je ľuďom na svete najlepší a najužitočnejší? — Mlynský kameň.

Prichádza samo od seba a naháňa všelijaké strachy, no možno to vidieť len zavretými očami; čo je to? — Sen.

Som pekné a krásne, všetkým sa páčim, a predsa utajujem, zakrývam mnoho tajných vecí; nemám nôh ani rúk, a predsa všade na svete robím podivné veci; hoci som mŕtve, zastávam pravdu proti luhárstvu, svojím znakom veľa hovorím a svedčím; kto som? — Pečať.

Prečo sa smrť maľuje bledá, škaredá, vysoká ako vysoký chlap? — Lebo málo je vysokých žien a ani jedna nechce byť škaredá, ani bledá, každá sa rada frndí.

Kedy tratí krásny človek svoju krásu? — Každodenne, lebo každý deň mu z nej trochu ubýva.

Kde býva najskôr vôňa i smrad? — V nose.

Kde mŕtvi živých vyháňajú? — Na zavšivavenej hlave, keď hrebeňom vyháňajú vši.

Kedy sa na drevenom poli ľudské telo hrá s mŕtvymi kosťami? — Keď človek na stole hádže kocky, pri hre v kocky.

Keď ho vidím, nezdvihnem ho, a keď ho nevidím, vtedy ho zdvihnem; čo je to? — Deravý lieskovec; keď vidím, že je deravý, červivý, nezdvihnem ho, a keď ho nevidím červivý, vtedy ho dvihnem.

Ktoré slová robia i z veselých a ľahkých vecí neveselé, ťažké a nepríjemné veci? — Slová: To musí byť.

Kto väčšmi želie a banuje, než je treba? — Kto banuje, želie a plače prv, než ho bolí, než treba.

Ktoré dobro robia ľudia iným ľuďom, a sami si ho nežiadajú? — Návštevu chorých, nik si nežiada chorobu.

Nemám telo z mäsa ani krvi, a predsa nosím na sebe telo z mäsa i krvi; mocný som ako lev a poznám cestu, po ktorej nijaký človek nekráčal; čo je to? — Hajov, plť, loď.

Kto pochádza z najjasnejšieho, z osvieteného rodu? — Taký chudobný človek, čo ho matka porodila pod biednou, otrhanou, deravou strechou, cez ktorú a tiež i cez rozbité okná jasno svietilo na rodičku slnečné svetlo.