ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Niekedy sa prihodilo aj to, že sa dobrá smotana mútila i desať hodín a nepomohlo ani prilievanie teplej vody, ani keď sa pridalo čerstvé mlieko — smotana sa nezrazila v maslo. V takom prípade by naše sedliačky povedali, že majú počarené.

K takémuto zunovanému múteniu prišiel raz vo švajčiarskych^[73] fortieľoch skúsený Vacula Žilinský a gazdinej povedal:

„Ak mi dáte na holbu vína, poradím vám, ako sa dá čím skôr zmútiť.“

Gazdiná a pomáhajúce jej slúžky sľúbili mu i na dve holby, len aby sa voľačomu priučili v tomto gazdinskom odbore. Vacula im potom prikázal:

„Vylejte tú smotanu z gbelíka na dajaké misy a gbelík vykaďte borievkou.“

Keď urobili podľa rady a tú istú smotanu potom vliali späť do vykadeného gbelíka, čoskoro šťastlivo zmútili a dorobili pekné mladé maslo. Táto užitočná rada je hodna, aby sa rozšírila aj medzi ostatné slovenské gazdiné, žeby mávali doma borievčie a mohli ho upotrebiť v takýchto prípadoch.

Spomeniem tu ešte jeden príklad, ktorý poradí, ako ľahšie zmútiť, a odvráti od povery aj ponôs na bosorky.

V dedine Hardaburdanovej bývala istá Katarína Lipová, ktorá sa vždy ponosovala, že má s mútením veľké trápenie — dakedy múti aj celý deň, a predsa nemôže zmútiť — lebo nevie „kravský otčenáš“. Keď sa žalovala iným ženám, povedali jej, že to nebude po dobrom, akiste jej bosorky porobili.^[74]

Jedna jej radila: „Viete vy čo, suseda? Na prvý deň mesiaca mája, keď sa čarodejnice schádzajú na tanec pod šibenicu, podložte pod gbelík kúštik čertovho lajna, to vám pomôže celý rok mútiť s úspechom.“

Druhá zasa vravela: „Tetička moja, nežičím vám zle a preto vám poradím dobre. Ešte lepšie vám pri mútení pomôže, ak pod gbelík podložíte kľúč alebo kľučku z domových dverí.“

Tretia jej pošepky narádzala: „Kmotrička, ja som už neraz počula, že ktorá nemôže zmútiť, nech zapichne za obrúčku na gbelíku nôž.“

No štvrtá chcela pretromfnúť všetky spomenuté rady a podaromnice, nuž skríkla: „Veru, švagrinka, nič nebude z vás ani z vášho mútenia dotiaľ, dokiaľ sa bude z vášho domu vynášať mlieko pred východom slnka alebo po jeho západe. A tá žena, ktorá ho v tom čase od vás nesie — to je tá bosorka-kamenica, čo vás oberá o úžitok!“

Kým sa tieto ženy medzi sebou dohadovali o príčine chybného mútenia, prišiel k nim nenazdajky obecný pastier Vendelín Petrekovič, ktorý si vyberal po domoch pastiersku plácu. Kata Lipová sa potom i jemu vyžalovala a hneď ho poprosila o radu:

„Vendelínko môj, vy ste sluhúvali u nebohého švajčiara, možno by ste mi vedeli čosi poradiť na to moje nedobré dojivo i na jeho lepšie zmútenie. Veď to už nie je ani po dobrom, ale iste po zlom, že sa ja musím pri gbelíku takto podaromne trápiť!“ A rozprávala mu, ako a čo jej radili susedky.

„Katerinka moja,“ odpovedal jej Vendelín, „len vy neverte, že má krava či jej dojivo počarované. Bude tu dajaká iná chyba, o ktorej neviete. Čo vám hen susedy radia, to všetko sú hlúpe rady, podaromnice a povedačky. Svojej chybnej smotane veru nepomôžete ani čertovým lajnom, ani kľúčom či hasprou a namojveru ani keď nôž zapichnete za obrúčku gbelíka. A ešte aj proti bohu hrešíte, ak veríte takým kadejakým poverám. Ja vám dám lepšiu radu, čo som sa naučil u nebohého švajčiara. Keď ju skúsite s dobrým výsledkom, dáte mi potom z prvého zmúteného putru^[75] žajdlík vytopeného masla.“

Ochotne mu prisľúbila žiadanú odmenu, nuž jej potom všetko povedal: „Niektoré kravy majú už takú prirodzenú chybu, že sa mlieko a smotana od nich veľmi ťažko múti. Nuž a keď sa taká chybná smotana pomieša s inou smotanou od dobrej kravy, toto dojivo sa potom nijakým činom nedá zmútiť. Viem, že máte viacej kráv, gazdinka. Odložte od každej kravy nadojené mlieko osobitne a potom sprobujte z každého mlieka smotanu aj osve zmútiť. A tak nájdete žiadanú chybu aj chybnú kravu, od ktorej sa nedá smotana zmútiť. Teda dojivo od nej nikdy nemiešajte s ostatným dobrým mliekom, a tak si pomôžete k maslu.“

Lipová poslúchla túto radu a skúsila ju s dobrým výsledkom, i dala Vendelínovi, čo mu sľúbila. Keď pastier preberal odmenu, povedal jej:

„Presvedčili ste sa teda a už nebudete ani vy ani ostatné ženy viacej veriť kadejakým bobonám. A dám vám ešte jednu radu, poslúchnite aj tú. Nedávno dostal náš richtár hospodársku knižku s nadpisom Pilný domajší a poľný hospodár. Kúpte si ju aj vy a na večerných posiedkach či priadkach ju čítavajte a naučíte sa všetko, čo máte vedieť o dobrom i zlom dojive. Ak sa do smotany alebo do gbelíka dostane pred mútením kúsok cukru, nikdy nezmútite.“

*

Raz tak navečer prišiel Vacula Žilinský do istého domu, kde gazdiná práve cedila nadojené mlieko a lievala ho do hrncov lovíškov.^[76] Keďže gazdiné nerady vidia dakoho nablízku, keď nesú mlieko od kravy alebo ho nalievajú do mliečnikov, aby dojivu či kravám neuškodili zlé oči — spozoroval i Vacula, že sa mu gazdiná neveľmi potešila, lebo ho privítala nevrlo. V kuchyni potom pobudol iba dotiaľ, kým žena doniesla z dvora prázdny lovíšek na mlieko, lež aj zatiaľ jej tak počaroval, že sa večerné mlieko do rána zmenilo na krv. Na druhý deň sa ho naprosila, aby jej poradil, čo má robiť s tým mliekom. A Vacula jej povedal:

„Druhý raz nebuď taká poverčivá, že mlieku alebo dojnici uškodia oči toho, kto prišiel do domu. Radšej z toho mlieka ponúkni pocestnému a pánboh požehná tvoju lichvu. A keby si niekedy chcela urobiť to isté, čo som ja teraz spravil s tvojím mliekom — pravda, len na špás a aby si sa mala čomu čudovať — naber dva razy medzi tri prsty vajnštajnovej soli^[77] a pusti ju do pôdoju. Mlieko dostane potom červenú farbu, ale môže sa piť, aj do jedál miešať, zdraviu neuškodí. Také červené mlieko nie je nič zlé a nemá nič spoločné s čarovaním, iba v nevedomom človeku vzbudzuje údiv a strach. Je to len prirodzená vlastnosť vajnštajnovej soli, že spôsobuje mlieku červenú farbu.