ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Skalica oplýva teraz štyrmi peňažnými ústavmi. Ako ktoré prosperujú, podám v nasledovnom.

Najstarším ústavom je:

1. Skalická banka, do nedávna „sporiteľňa“. Bola založená v roku 1868. Zakladateľmi boli: Rudolf Vrchovský ako správca, Ján Kuba ako predseda, Ferdinand Scherf ako pokladník, Karol Mayer ako účtovník.

Bola založená ako účastinárska spoločnosť a vypustila 400 účastín po 50 zlatých, ktoré sa neskoršie doplnily z doplňovacej základiny na 100 zlatých. Dľa posledného výkazu pracuje teraz údajne s Kč 3.196·880 kapitálom. Má dva domy na námestí (jedon poschodový), ktoré sú, až na kancellárske miestnosti, v prenájmu.

O tomto ústave dalo by sa mnoho hovoriť. Avšak obmedzím sa len na tú spomienku, že tento ústav zo začiatku slúžil dobru obyvateľstva mesta a okolia, potom ale stal sa hniezdom maďarizácie. Utrpel veľké ztraty vo válečných požičkách a stál už na pokraji úpadku. Teraz sa znova konsoliduje.

Terajšiu správu vedie: Pavel Kostyál ako správca, Anna Tomalova, účtovníčka, Mojžiš Zelinka, pokladník.

Vo válečných pôžičkách má údajne 1,000.000 korún vložených. Koľko z nich zachráni?

2. Nasleduje „Pomocná Pokladnica v Uh. Skalici“, založená v r. 1870 ako družstvo. Zakladateľmi boli: Daniel Lichard, tiež prvý predseda. Členovia prvého výboru: Pavel Vrchovský, Ignác Novák, Pavel Ščasný, Ján Okányi, Pavel Horváth, Ferdinand Bistrovič, Jozef Sartory, Pavel Mallina, Pavel Blaho, Pavel Macháček, Ladislav Kovárik a Jozef Hájek.

Provozovací kapitál pôvodne pozostával z členovských mesačných vkladoch po 50 krajciarov na jednu značenú vložku. Každá vložka doplnila sa behom 10 rokov na 60 zlatých a vtedy zakončila I. perioda.

Teraz však na konci V. periody provozovací kapitál obnáša Kč 384.040. Má tiež vlastný poschodový dom (Majthényovský) na námestí pod č. I-8.

Ako vidno, bol tento ústav založený pre chudobnejšiu triedu a dostal úplne svojmu cieľu. Prvé úradníctvo bolo sostavené: Daniel Lichard, predseda, Ferdinand Wolf, podpredseda, Jan Folta, pokladník a Leopold Boček, tajomník.

Terajšia správa je sostavená: Ján Grünwald, predseda, Jozef Pekar, podpredseda, František Bureš, účtovník a Michal Macháček, pokladník. Mimo toho správny výbor a dozorné povereníctvo.

3. Americko-Slovenská banka, filiálka v Uh. Skalici, povstala v roku 1919 šťastným spojením sa bývalej „Obchodnej banky“ s „Roľníckou a priemyselnou bankou v Levároch“. Oba tieto ústavy uviedol do života v roku 1906/7, tedy ešte v dobe národnej a hospodárskej poroby, dr. Pavel Blaho.

Po našom oslobodení videl tento národohospodár veľkého rozhľadu, že maľučké stotisícové peňažné ústavy nebudú vstave vyhoveť novým požiadavkám veľkej doby a preto pristúpil hneď ku spojeniu horeuvedených dvoch bánk. Nakoľko centrum obchodu, hospodárstva a priemyslu je naše hlavné mesto Bratislava, utvorila si už spojená Roľnícka a priemyselná banka centrálu v Bratislave. V tomto čase prišiel na Slovensko známy americký Slovák — bankár p. Bosák s myšlienkou založiť na Slovensku peňažný ústav, ktorý by bol vstave prevziať úlohu veľkého štýlu a síce: sprostredkovať prevod americko-slovenského kapitálu na peňažný trh domáci, zakladanie representácií domáceho priemyslu v Amerike a získavanie zastupiteľstva amerického priemyslu v Československu a ďalej repatriaciu a kolonisáciu amerických Slovákov na Slovensku.

Založenie novej takovej banky bolo by spojené s nekonečnými ťažkostiami a preto rozhodoval sa p. Bosák premeniť doterajšiu Roľnícku a priemyselnú banku na Americko-Slovenskú banku, poneváč jednak znal jej predsedu p. dra Blahu s jeho cesty v Amerike, potom Roľnícka a priemyselná banka bola založená na zdravých základoch a schopná rozvoju.

Tento projekt realisoval sa aj s americkou rýchlosťou a presnosťou. Firma sa zmenila. Zvýšil sa účastinný kapitál z 5 millionov na 25 millionov, z čoho americkí Slováci upísali cestou Bosákovej štátnej banky, ktorá sa takto stala sesterským ústavom, za štrnásť dňov 15 milionov. Hneď pristúpilo sa k reorganizácii banky. Zaviedol sa nový moderný systém práce a účtovania a to jednotný jak pre hlavný ústav, tak pre všetky filiálky. Pribral sa zodpovedný počet zdatných úradníkov v skalickej filiálke. Dirigent Ján Sopko. Zmenáreň: Jozef Rosický, liquidator; Jindrich Klvaček, pokladník; učtáreň: Ružena Hrebíčkova, účtovníčka; Ružena Wernerova, úradníčka. Korrešpondencia: Alojs Wolf, korrešpondent. Sluha a domovník: Antonín Šišvolda. Takto z malej banky stal sa takmer cez noc mohútny slovenský peňažný ústav, dľa sily druhý na celom Slovensku.

Americko-Slovenská banka filiálka v Uh. Skalici, ako predtým, tak aj teraz venuje najväčšiu pozornosť svojmu mestu a okoliu, z ktorého povstala a podporuje výhodnými pôžičkami starých svojich účastinárov a starú klientelu vôbec, tak že každý v nej najde slušné a pečlivé obslúženie.

Vklady na jej vkladných knižkách sú najbezpečnejšie uložené a platia sa z nich veľmi priaznivé úroky, totiž 4 — 6% dľa výšky a stálosti vkladu.

Pravda, tieto miestne obchody nestačily by už takto rozvitému a zväčšenému ústavu a preto pribral do svojej pôsobnosti aj obchody veľkobankárske, ako eskontovanie obchodných zmeniek, obchod s cennými papiermi, losmi, kuponmi, predaj cudzých valút a mincí, zakladanie, spracovanie a financovanie obchodných a priemyselných podnikov, založila tiež „Iskru“ úč. spol. v Holíči, sprostredkovanie splátok a výplat na všetky miesta tak v našej republike, ako v celej Europe a tiež v zahraničiu, pri čom menovite s Amerikou môže vybaviť každú záležitosť cestou sesterskej Bosákovej štátnej banky v Scrantone, Pa., ktorá má mimo bankovného oddelenia aj sriadené úplné oddelenie verejnonotárske.

V Uhorskej Skalici máme teda skutočný veľký peňažný ústav, vyhovujúci každým naň kladeným požiadavkom.

Má tiež svoj vlastný, moderno zariadený dom blízko Námestia na kraji Lichardovej ulice.

4. Sporiteľňa mesta Uh. Skalica. Najnovejší ústav. Prvý deň úradovania: 10. marec 1920. Založená slob. a samosprávnym mestom Uhor. Skalica. Bola do života uvedená na základe zákona zo dňa 14. apríla 1920, č. 302 sb. z. a n.

V prvom roku účinkovania mala ovšem schodok, lebo za 3 roka nedá sa mnoho previesť avšak koncom júna 1921 mala už Kč 1·100·765 vkladov, teda je vidno, že prosperuje.

Úradné miestnosti nachodia sa v mestskom dome.

Správu vedie: Ján Grünwald, riaditeľ a pokladník; Maria Obetková, úradníčka. Výbor je složený z 10 členov, ktorého predsedom je vždy mešťanosta, nateraz Miloš Úlehla.

Riaditeľstvo pozostáva mimo Jána Grünwalda ako predsedy, z pp. Jozefa Zvědelíka, prednosty kancellárie, Michala Šimonoviča, Rudolfa Krušinu a Jozefa Teslíka ako členov.