ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Je to rodina Belaych, v Skalici hodne rozvetvená. Sú to skoro všetko roľníci. Ich zemianstvo datuje od kráľa Bély IV., teda z rokov 1250 — 1260, ktorý tento rod za akésy zásluhy do zemianskeho stavu povýšil. Belayovci však hovoria, že to bol kráľ Béla II. (Slepý). Skutočnú pravdu nemožno dokázať, ako ani to sa nedá zistiť, aké meno mala predtým táto rodina, poneváč ich pôvodná kráľovská listina, takzvaný „armariš“ pri veľkom požiari r. 1639 tiež zkázu vzala. To však nič nevadilo, poneváč mestské listiny a cirkevné matriky ich vždy ako starých zemianov zaznamenávaly.

Až v roku 1844 Matej Belay sa o to zasadil, aby jeho zemiansky rod bol všeobecne uznatý a rodina do svojich privilegií, ktoré časom zamlčané boly, znova uvedený bol. K tomu cieľu zadovážil si výťahy z matrík, na koľko ony do minulosti siahaly, ktoré vystavil a potvrdil Ladislav Alagovič, prepošt-farár skalický. Na základe týchto výťahov a iných listín zažiadal u županského úradu o potvrdenie.

To sa i stalo a rodina Belaych dostala dokument do rúk, ktorý doznáva, že áno, ich zemianstvo je pravé, od kráľa Bély im dané a navždy právoplatné. Listina uvádza v latinskom texte nepodvratné údaje o tomto zemianskom rode, čerpané z dokumentov mesta Skalice a župného úradu v Nitre a uvádza nasledujúcu genealogiu od toho času, čo boly matriky zavedené, až do roku 1842. A síce:

„Corpus nitriensis“, Pag. 402 uvádza:

R. 1664 narodil sa Peter Belay;

3. januára 1658 bol krstený Pavel Belay;

15. augusta 1696 bol krstený Martin Belay;

potom r. 1732 narodil sa Ján Belay;

potom r. 1740 narodil sa Maxim Belay;

potom r. 1760 narodil sa Ján Belay;

potom r. 1763 narodil sa Pavel Belay;

potom r. 1765 narodil sa Jozef Belay;

potom r. 1770 narodil sa Jozef Belay;

potom r. 1774 narodil sa Adam Belay;

potom r. 1815 narodil sa Juraj Belay;

potom r. 1812 narodil sa Matej Belay, ktorý sa domáhal o uznanie a r. 1842 opät Matej Belay.

Za 1664. rok matriky nesiahaly, iba archivárne dokumenty a rodinné záznamy.

Tento dokument je zakľúčený záverkou v maďarskej reči, ktorý doslovne znie:

„Ezeknélfogva a folyamodó Belay Mátyásnak és Györgynek kétségbe nem vonható nemességük felül kiadunk eme bizonyság levelünket, liszti főügyvédünknek sem lévén ellenészrevétele s a közigazság úgy hozván magával. Kelt 1845. junius 16-án Nyitrán.“

(Na základe toho nemožno popierať zemianstvo žiadateľov Mateja a Petra Belay, o čom vydávame túto svedectvo vydávajúcu listinu, poneváč ani náš hlavný fiškál nemá proti tomu namietok a preto, že to všeobecná pravda tak vyžaduje).

Listinu podpísali: Tarnóczi Kazimír, hlavný župan; Bocskay Rudolf, stol. hlavný sudca; Ghymesy, Augustin, hlavný sudca; Bartakovics Florián, hlavný sudca; Zelenay Gedeon, slúžny; Beznák Ignác, hlavný sudca; Kuberich Karol, slúžny; Sülei, prísažný; Kántor Alojs, prísažný; Thomka Peter, prísažný; Koronthály Eugen, prísažný; Batthyányi Ferdinand, hlavný notár; Turcsányi Anton, stol. hlavný fiškál.

Teda samí zemänia.

Listina bola protokolovaná a vyhlásená v Skalici dňa 30. septembra 1845. Vyhlásil Szmazsenka Ferdinand, hlavný notár.

Dľa toho je táto rodina vyhlásená za najstaršiu zo žijúcich zemianskych rodov mesta.