ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Príloha I. Víťah z pametňice Spolku mjernosťi Hlbockjeho

Mírnost Vaše známa buď všechňem lidem. Sv. Pavel Filip. 4. 5.

Kdyby kdo maje jméno bratr byl opilec s takovým ani nejezte. 1. Kor. 5. 11.

Zákon Spolku mjernosťi v Hlbokom založenjeho

Určeňje Spolku

„Spolok mjernosťi je tovaristvo mladích aj starích, mužou aj žjen, mláďencou aj panjen, ktorí sa odrjekli do svojej smrťi jakjeho kolvek pálenjeho, a zavjazali sa svatím slubom proťi jakjemukolvek opilstvu a korhelstvu jak u seba, tak aj pri iních pracuvať.“

Záleží tento Spolok:

I. Z Údou obojakjeho pohlavja a každjeho veku;

II. Ze Sprauca alebo Predsedňíka;

III. Ze Zapisuvaťela a ďeveť s ňím spojeních Strážcou; a

IV. Z Pokladňice Spolkovej.

I. O Údoch Spolku mjernosťi

1. Každí kdo chce do Spolku mjernosťi vstúpiť musí sa ohlásiť u Spráuca, alebo Zapisuvaťela, abi sa oboznámiu so zákonmi spolku tohoto, a urobí hneď slub podaňím ruki, že ích chce zachovávať.

2. Na tomto súkromnom slubu ale ňje je dosť, bo každí, kdo chce biť rjadnim údom spolku tohoto musí tento slub obnoviť a urobiť pred samím Pánom Bohom v chráme svatom.

3. Slub (tento verejní buďe zaležať z tíchto otázok; a síce:

a) Či slubuješ, že do svojej smrťi ten opojní ňešťastní nápoj, ktorí sa pálením, slivovicou, borovicou, rozolišom atd. menuje, aňi piť, aňi páliť, aňi predávať, aňi iním luďom dávat a podávať ňebuďeš — či slubuješ?

b) Či slubuješ ale po druhuo, že aj proťi ožralstvu a korhelstvu jakjemukolvek, jako proťi záhube ludskjeho pokoleňja jak u seba samjeho, tak aj medzi iními luďmi pracuvať chceš a sa zavazuješ — či slubuješ?

(Nato, podla spuosobu sa pohodlňejší uznanjeho známu prisahu „tak nám pomahaj atd.“ poveďja; alebo jako sa lepšje biť uviďí slub tento verejní sa prijme).

4. Zavjaže sa ďalej ^[13] podaňím ruki Spraucovi, že s opilími sedať a rozprávať ňebuďe, ale všemožňe sa ích vistríhať a varuvať chce, abi s ňimi do mrzutosťi, ktorá s opilcom običajná je, ňeprišjou, alebo práve samjemu ňebezpečenstvu nakazeňja sa od ňích vihnúť sa mohou.

5. Urobí slub, že na rozšíreňí, zachovaňí a napomožeňí spolku mjernosťi horlivo pracuvať chce.

6. Každí úd dá zápisnjeho pár grajcjarou, čo ale len dobrá vuola je, lebo do spolku mjernosťi sa príjme každí, kdo len doňho vstúpiť chce.

7. Dospelí sa dajú sami zapísať: ďjetki ale a chovanci musja biť od roďičou alebo pestúnou doveďení, kďe sa ím od Sprauca alebo Zapisuvaťela veku a rozumu jejich primerenuo napomenuťja uďelí, a oňi budú ťjež za údou považuvaní — až budú muocť ťjež sami prísahu zložiť. Panni sa od prísahi oslobodzujú, ale takú keď do manželstva vstupujú zložiť budú mnuocť. Do toho času buďe dosť na slube svatom Spraucovi danom.

8. Časom, keď sa údovja spolku rozmnožja, buďe zavjazaní každí len takích ku práci volať, ktorí budú údami spolku mjernosťi.^[14]

9. Každí úd má právo do verejních spolkovích zasednuťí prísť a tam rokuvať, raďiť, hovoriť, na počti sa domáhať atd.

10. Každí úd, ktorí do pokladňice k napomožeňú chudobních údou spolku ňejakú pomuocku vložiu, má ťjež právo k pokladňici takuo, že sí z ňej peňjaze, podla pravidjel pod číslom IV. viloženích, vipožičať muože.

II. Sprauca alebo Predsedník

Sprauca Spolku tohoto je na ten čas Pán Farár, a prví Zakladateľja spolku mjernosťi v Hlbokom prenášajú túto hodnosť na všetkích budúcich Pánou Farárou s tím doložeňím, jestli aj oňi slub Spolku mjernosťi urobja.

1. Sprauca teda je hlavou a strážcom prvím spolku mjernosťi.

2. On drží jeden ráz do roka verejnú sedňicu, alebo Shromažďeňje Údou, s ktorom dá správu o stave spolku o rozmnožeňí sa údou atd., drží porjadok a veďje rokuvaňje.

3. Prezerá dva razi do roka počti Pokladňice a s ňjektorími Strážci a údmi spolku vo verejnom zasadnuťí podpisuje.

4. Prijíma údou do Spolku a zapisuje ích do Pametňice a keď sa vihotovja svedectva, vidáva takje podpisom svojim opatrenje údom na pamjatku a na zjavní duokaž, že sa rjadni údovja Spolku mjernosťi, a muožu bárs do ktorjeho injeho mjernosťi spolku prijatí biť, bez opakuvanej prísahi.

5. Vidáva víkazi alebo assignacie tím, ktorí si z Pokladňice vipožičať chcú.

6. Upomína Strážcou a Zapisuvaťela na jích povinnosťi.

III. Zapisuvaťel a Strážcovja

1. Zapisuvaťel a jemu pripojeních ďeveť Strážcou je Úrad ustavičňe na spolok mjernosťi pozor vedúci a so Spraucom všetkje dúležitosťi spolku obstarávajúci.

2. Zapisuvaťel je Sprauca Strážcou a drží s ňimi vjac ráz do roka zasednuťje zláštne, kďe sa raďja o tom, jakobi rozhojňili Spolok, jakobi ho bráňili pred utrhačmi! Zďelujú si svoju skúšenosť odpornosťi, bojuvaňje a Zapisuvaťel si hlavňejšje veci poznačuje a časom Spraucovi v známosť uvádza.

3. Strážcovja tito obzvlášť pozoruvať majú, či Udovja slubi svoje naplňujú, a či dakdo prísahu ňezrušiu. V tomto páďe si meno takjeho poznačja a Spráucovi oznáma. Na daromnje klebeti ale ňesmja ňič dbať, musí biť dokázaňja istuo a ňepochibnuo, že ňjekdo je rušiťel vjeri danej a slubu urobenjeho. A v tedi buďe vihoďení zo spolku až bi sa dlhím časom lútosťou skutku a mjernosťou zas spuosobním stau k prístupeňú do spolku.

4. Poznačja si aj tích, ktorí sa ukázali jako horliví napominaťelja k mjernosťi; mená tíchto sa v zasednutí verejnom schválňe oznáma a na pamjatku do Pametňice poznačja.

5. Zapisuvaťel poveďje súkromnú zápisňicu, do ktorej buďe zapisuvať tích Údou mená, ktorí sa budú uňho hlásiť; prijme od ňích slub mjernosťi, zápisnú obeť a povje ím, kedi sa k prísahe u Spráuca hlásiť majú. Na konci mesjaca doňesje mená aj zápisnje peňjaze k Spráucovi, abi ích zapísau aj on do svojej zápisňice a po prijatej prísahe do verejnej kňihi prepísau.

6. Naveďeňje jako Strážcovja, alebo zapisuvatel údou prijímať majú, a síce: predložja sa údovi otázki podla čísla 1, 3. viložeňje. Na ktorje keď prisvedčí a ruku podá, opíta sa ho: či tento slub aj pred Bohom chce urobiť a prísahou ho potvrďiť. A tu sa mu potrebnuo naučeňje, že inje nápoje pre obveseleňje a posilňeňje sa nezabraňujú, iba Pálenuo samuo naskrze sa zapovjeda.

Keď Strážca takto príme úda, doňesje meno jeho k zapisuvaťelovi, keď zapisuvaťel k Spraucovi.

7. Strážcovja sú povinní, keď ích Zapisuvaťel zavolá do radi sa zísť a s ňím, spolu sa raďiť.

8. Úrad tento so Spráucom vivolí z pomedzi sebe Pokladňíkou, ktorí budú Pokladňicu opatruvať, a za ňu dobre stáť, abi strati žjadnej ňetrpela. Ináč celí úrad pod odpoveď sa berje.

IV. Pokladňica

Poňeváč sa viďelo a skúsilo, že premnohí, najme chudobňejší obivaťelja Hlbocki skrze braňje si na veru potrebnjeho nápoja, soli, svječok, zbožja, alebo požičaňje si peňazí atd. u židou na mizinu prichádzali, ba aj velkje gazdoustva sa rozpadli, keď v takej prípadnosťi úťisku a potrebi žid ňje len najakovosťi horší, na mjere alebo váhe menší tovar dlžňikom dávau; ale aj velkí úrok 40 ba aj 50 do sta brávau, pri tom pripisuvau, ňech mlčíme o tom, že berúc úrok aj kapital v plodech zemskích (t. j. v seňe, otave, zboží, strove, maku, vajcjach, konopách atd.) po jakej ceňe sam chceu po takej tje veci prijímau, tak že aňi najlepší gazdovja ňikdi sa z jeho kňihi vimuocť ňemohli: pre toto všetko ustanovila sa pokladňica, z ktorej si Údovja spolku mjernosťi budú muocť peňjaze za zákonní krajinskí úrok požičjavať.

2. Prostrjedki alebo duochodki

Prostrjedki alebo duochodki tejto pokladňice budú štvorakje, a to síce:

a) Zápisnje obetě od údou prichádzajúce;

b) Dobrovolnje obeťe prjaťelou ludstva.

c) Požičanje peňazí dobrovolnuo a bez požaduvaňja úroku Pokladňici na istí čas urobenuo;

d) Úroki od požičaních peňazí údom spolku mjernosťi.

3. Obstarávaňje Pokladňice

1. Pokladňíci prímu peňjaze od Spráuca pod opateru a budú na víkazi od Spráuca doňesenje požičávať na krajinskí úrok tím, ktorí takje donesú. Bez víkazu ňepožičaju ňikomu.

2. Oňi budú zavjazaní Poisťeňja Spráucom, jako svetkom potvrdzenje Dobroďincom, ktorí bez úroku spolku mjernosťi peňjaze požičajú vidávať a na čas uložení vimeňuvať.

3. Úrad zrjaďi Pokladňíkou tak, abi oňi za Pokladňicu stáť mohli, a síce spuosobom následujúcim.

a) Z počjatku sa vivolí len jeden Pokladňík, ktorjemu buďe slobodno jednej osobe do 5 zl, v. č. vipožičať;

b) Pozďejšje, keď sa Pokladňica z božou pomocou rozhojňí, budú dvaja vivolené, z ktorích ten prvší buďe muócť jednej osobe už 10 zl. v. č. požičať, ten druhí (vnove vivolení) ale len 5 zl. v. č.

c) A keď bi sa Pokladňica ešťe vjác rozmnožila, pripojí sa k ňím tretí Pokladňík, tak že ten prví jednej osobe do 15 zl. v. č. ten druhí 10 zl. v. č. a ten treťí do 5 zl. v. č. buďe muócť vipožičať. Na viššje summi peňazí sa pozďejšje, keď buďe potreba, novje zákoni vidajú. To preto, abi jeden za peňjaze stáť ňemuseu a abi sa celuo rjaďeňja tím snadňejšje vikonávať mohlo, a bremeno na vjacej ramenách spočívalo.

4. Pokladňíci musja každjeho pouroka Spráucovi počti odovzdávat, ktorí ích potom sebou podpísanje vo verejnom zasednuťí prečíta, a s údmi zďelí.

Napomenuťja od Zakladaťelou Spolku mjernosťi Hlbockjeho Potomkom danuo, a tuto na pamjatku poznamenanuo

S Božou teda pomocou vstúpiu spolok mjernosťi Hlbockí do života, ktorjeho kroku svedkom sa tjeto zákoni skutočními, prvími údmi jeho vidanje a napísanje. Ale abi práca naša márna a darobná ňebola, voláme k Vám, Nástupcovja a Potomkovja naší! hlasom plním prosbi, túžbi, láski a posvečenja, abi sťe pre Boha všetko, čo Vám je svatuo tento poklad jako svatí oheň abi ňevihasou hájili, varuvali a ochraňuvali. On buďe rozohrjevať duše Vaše aj Vašho potomstva ku všetkím cnosťám kresťanskjeho života, on Vás spuosobních urobí k posvaťenosťi každej, a požehnávať buďe ďjela Vaše!

Zákoni tjeto a zrjaďenja celuo ňemohlo biť na prví ráz dokonaluo, za to Vi to všetko časom rozmnožťe, podla potrjeb, okolnosťí a múdrosťi skušenosťou nadobudnutej naprauťe a zdokonaliť sa usilujťe, abi Spolok tento njesou hojnuo ovocje bohumilích cnosťí kresťanskích, pracujúc obzvlášť proťi ňekresťanskjemu opilstvu a menoviťe proťi rozširujúcej sa záhube z piťja pekelnjeho toho nápoja pálením menuvanjeho pochádzajúcej.

Boh ale všemohúci, ktorí sám najlepšje viďí zapreňja sa naše a čuje slubi naše svatje, ten ňech nám aj Vám pomahá stálimi zostáť a strvávať až do posledňjeho díchnuťja života a uďereňja srdca nášho, a požehná požehnaními následkami kroki a počjatki naše!

Písau som v Hlbokom v mesjaci Prasinci roku 1846-ho.

Príloha II. „Pametňica Ňeďelnej Školi Brezouskej založenej k dobrjemu a vzďelaňú obivaťelou tunajších roku 1842 dňa 10-ho Dubna skrze Mil. Joz. Hurbana a Karla Sucháča, tamtoho na ten čas Cirkv. Ev. Brezouskej kaplána, tohoto prednjeho Učiťela

„Pripomenutje

Pokroki v Umeňí a známosťách za naších časou urobenje núťa už teraz ňje len jednotlivích luďí, ale aj celje obce, mestá, krajini a nároďi k tomu, abi aj oňi vjac dbali o svoje vzďelaňje a svojích známosťí rozšíreňje, lež to do terajška robili. Lebo kde teraz po zadku zostaňe vo vzďelanosťi, po zadku zostaňe aj v živoťe, v obci, v cirkvi, v náboženstve. Duch sa teraz vjac, jako keďi indi na vrch dostáva a nad ťelom a zaslepenosťou víťazstvo dosahuje. Lepšej teda je predísť, jako predíďením biť, to jest lepšje je za včasu sa chitať prostrjedkou k vzďelanosťi vedúcich, jako zostať po zadku a potom toho banuvať.

Preto ňižje podpísaní a víborňe učením Karlom Sucháčom zrjaďiu Ňeďelnú Školu na Brezovej, to jest takí Ústau, v ktorom bi sa obivaťelja Brezouskí v hoďinách ňeďelních a svjatočních, kďe čas majú k takímto vecjam vo všeljakích viučuvali umeňjach a naukách. Spuosob jakím predsevzaťje toto ku koncu prišlo bou tento: pripravuvau sa najprú duch k tomu, abi hotovím sa stau k cvičeňú sa vo známosťách vetších a širších, potom ale vihotoviu a do známosťi všeobecnej uvjedou Víb. Uč. Pán Učiťel K. Sucháč Pozvaňje ku spolku takjemu, v ktorom sa provolávali Udovja k pomoci. Na toto Pozvaňje sa hňeď vjac údou podpísalo, a pomoc svoju tomuto predsevzaťú slúbilo.

Spolok tento dostau potom meno „Ňeďelnej Školi Brezovskej“. Zákoni ale, ktorje sa spísali a ktorími sa škola menuvaná až do 30. Června 1843, to jest do odchodu ňižje písanjeho rjaďila a spravuvala zobrau a do Pametňice tejto vňjesou pred odchodom svojím, na Brezovej dňa 1-ho Červenca 1843.

Zákoni Ňeďeľnej Školi Brezovskej od 10-ho Dubna r. 1842 do 30. Června r. 1843 vidanje a uveďenje

I. O Ňeďelnej Škole vúbec

Ňeďelňja Škola je Ústau pre mešťanou, remeselňíkou, obchodňíkou, sedljakou, áno všetkích, ktorí bi vo známosťach prospešních a k povolaňú svojmu potrebních zrosť brať a tím cjelom v popoludňajších hoďinách ňeďelních a svjatočních do školi sa schádzať chceli. Ňeďelnja Škola táto má teda slúžiť k vzďelaňú tím, ktorí večmi si váža ušlechťilú zábavu v poučeňí sa záležjacu, lež rozkoše, leňiveňje a zaháleňje. Boh požehnaj toto predsevzaťje!

II. O Prednášaňjach Ňeďelno-svjatočních

Prednášaňja alebo Učeňje v Ňeďele a Svjatki mjesto majúce budú ale v tomto sa pohibuvať: Buďe sa prednášať všetko, čobi mohlo napomuocť známosťi rolňíckje, hospodárske, remeselnícke, kupeckje; potom sa buďe vipravuvať z historie svetskej uhorskej krajini, a ťjež aj z historie národa Slovanskjeho; budú sa ďalej prednášať životopisi slávnich mužou, ktorí velikje a slávne skutki na sveťe vikonali; budú sa ťjež aj mravnje a náboženskje príkladi privádzať, a pri tom sa ňezabudňe aňi na novje skúšenosťi a nálezki v remeslách, obchoďe, kupectve atd. urobenje, áno aňi na zdravje a potrebi domáce, tak že každí človek buďe muocť najsť tuto poučeňje, poťešeňje a osvjeťeňje seba samjeho.

III. O Predstaveních Ňeďelnej Školi

Prednosta Ňeďelnej Školi Brezovskej je na ten čas D. C. H. Pán Kaplán M. J. Hurban; Mjesto-Prednosta víborňe učení Pán Karol Sucháč, ktorí oba zo zláštnej láski k národu slovenskjemu prednášaňje višje pripomenutích známosťí na seba vzali. O budúcom voleňí Predstavenich len to rjecť a pripomenúť mohli zakladaťelja prví Ňeďelňej školi tejto, že kvet alebo pád Ústavu tohoto viseť buďe od horlivosťi údou a Predstaveních spolu. Až buďe hotovosť k umeňú a láska vzďelanosťi u poslucháčou, najdú sa a budú aj Predstavení; a až budú Predstavení ochotní, budú aj poslucháči snažní: Boh požehnaj oboch a odmeň každuo dobruo Predsevzaťje hojním prospechom.

IV. O Udoch Ňeďelnej Školi

Ústau tento je na záklaďe společnej túžbi po umeňjach a horúcej laski k viším, tím duchovňejším života potrebám založení: preto ťjež prvšja víminka Údou je, abi túžili po umeňí a rozpálení boli horúcou láskou k ústavu tomuto, tú istú službu konajúcemu. Abi ale predca istí porjadok biť mohou, a abi tím snadňejšje všetkje dúležitosťi išli, ustanoveňje sú nasledujúce pravidla pre Udou a síce:

1. Udom Ňeďelnej školi je ten, kdo sa dá sám dobrovolňe za takjeho do počtu Údou zapísať a zavjaže sa úctu, vďačnosť a lásku k Predstavením, k zákonom ale poslušnost dokazuvať a zachovávať.

2. Každí úd je zavjazaní hňeď pri vstupovaňí svojom do ústavu tohoto peuročňú taxu predkom zložiť.

3. Taxa ale, alebo plat ročňí ustanovení je nasledujúcim spuosobom, a síce:

a) Údovja prvoročňí to jest tí, ktorí po prvší raz vstupujú do tohoto Ústavu, plaťiť majú ročňe 40 xr. str. to jest štiricať grajcjarou na strjebre.

b) Údovja druho-ročňí, to jest tí, ktorí už jeden rok údmi boli plaťiť majú ročňe 24 xr. str. atd.

c) Údovja treťo-ročňí, plaťiť majú len 12 xr. str. to jest atd.

d) Štvrto, páto-šesto atd. ročňím údom ňecháva sa sloboda napomuocť čím kolvek bi chceli, bez toho, abi právo údou k Ňeďelnej škole straťili: Oňi teda — ňech sú aj v budúcnosťi Strážcovja tohoto ústavu prepotrebnjeho.

4. Ktorí ud bi ale zunuvau a na duchu svojom ochoreu, tak že bi ňechceu vjac údom biť, tomu sa žjadním spuosobom vistúpeňja zbraňuvať ňesmje, to sa mu ale za povinnosť nakladá, abi svoj umisel Predstavením oznámiu, jináč buďe vždi jako dlžňik považuvaní a každjeho pou roka zaplaťeňje svojho dlhu, k jakjemu sa zavjazau požaduvaní a do sápisních kňích jako dlžnik zapisuvaní.

5. Poňeváč sa Údovja školi ňeďelnej obchodom a remeslámi svojími mnohorazi zaňeprázňení, teda sa navšťevuvaňje Ňeďelních a svjatočních Prednášaňí prísňe ňepredpisuje, ale len na svedomje a dobrú vuolu zaňeháva. Prednášať sa buďe vždi kedi kolvek sa údovja zídu, a pri tom nebuďe sa na počeť ohlad brať.

6. Z prednášaňja sa žjaden ňevitvára, údovja ale majú prednosť pred ňeudmi, abi kedi sa ích vjac zišlo ňeúdovja údom mjesto a predok postúpiť povinní boli.

7. Každí skutoční, to jest plaťjaci úd má právo zákoni na školu túto sa vzťahujúce spolu vidávať, na počti sa domáhať, knihi čítať, pri prednášaňí prítomním biť, slovom všetkí prospechi a práva tak zakusuvať, jako starosti a bremená s tím spojenje znašať.

8. Zákoni dávajú všetci údovja spolku; Zákona platnosť ale len v tedi buďe uveďená, keď vetšina údou s Predstaveními na ňom sa uzňesje, všetko čo sa takto ustanoví zavjazaní buďe každí úd zachovávať.

V. O Knihovňi

Knihovňa je základ Ňeďelnej školi. Ona má dávať prostrjedki k vzďelávaňú sa údou. Knihovňa ňech je jako matka, ktorá buďe zaopatruvať ďjetki svoje pokrmami a nápojmi, abi ňezomdleli; údovja zas ňech budú jako vernje ďjetki starajúce sa o to, abi matka ích od ňích miluvaná a podla síl a možnosťi napomáhaná bola.

Počjatok svoj vzala Knihovňa táto z láski a horlivosťi zakladaťelou prvích, jak Predstaveních tak aj údou, a záleží do terajška z kasňe, ktorú dali údovja spraviť, a kníh, ktorje sa za peňjaze od údou zložeňje kúpili a na prosbu Predstaveních od Visoko cťeních pánou Vlasťencou darom dostali, a ktorích ňje len počeť dosť hojní, ale aj cena vnuterňja velika je. Duochodok teda kňihovňi do teraz bou a aj na budúcňe buďe dvojakí, a síce ročňje taxi údou a láska k osveťe a dobročinnosť tunajších i venkouskích pánou Vlasťencou.

Správa a zákoni kňihovňi tejto sa tíkajúce sú tjeto:

1. Knihovňík je na tento čas pan Mjesto Prednosta, ktorí klúč od ňej má, kňihi darom prijatje aj kúpenje do Menoslovu zapisuje, čťenárom vidáva a spátkom prijíma, pokladnicu na starosťi má, počti každjeho pouroka skladá, a o to sa svedomiťe s Prednostom stará, abi knihovňa zrost brala, preto spolu dlžňíkou napomínajú, za dari prijatje menom školi ďakujú, kňihouňu Vlasťencom porúčajú, a tak spravu kňihovňi cele sebe zverenú majú.

2. Prednosta dohljada na kňihovňu starja sa o porjadok v plaťeňí, počti verejňe čítanje a za pravje uznanje podpisuje, a Dobroďincami kňihovňi dopisuje a pána Kňihovňíka vo všetkom podporuje a je mu radou na pomoci.

3. Každí úd muože čítať kňihi, abi sa ale aj s tím kňihouňa napomáhala ustanovenuo je, abi od jednej kňihi jakekolvek na jeden tíďen grajcjar šajnoví sa plaťiu.

4. Na proťi tomu sa ňezbraňuje čítaňje kňíh ani ňeúdom, ba aňi venkovskím, ven z Brezovej bívajúcim, len že plat sa viší preto ustanovuje, že takí na jeďen tíďen 6 xr. šajnovích, jestli bi ale dakdo z takích kňihu više jedného mesjaca u seba mau, povinen bude 9 xr. šajn. tíďenňe zložiť.

5. Žjaden ňesmje knihu od jedneho mesjaca dlžej u seba držať, hiba bi sa oznámiu a prepísať dau.

6. Straťená kňiha musí od toho, kdo si jú vzau navráťená biť, alebo musja bit za ňu peňjaze zložeňje, jestli bi ale len pokazená bola, teda ju na svoje útrati musí dať popraviť ten, komu sa vidala.

7. Z pomedzi údou sa vivolí jeden Dozorca Počtou, ktorí buďe s pánom Prednostom počti aj doma prehljadať a podpisuvať verejňe.

Pripomenutje Zakladaťelou budúcim Predstavením tak jako údom tejto Školi Ňeďelnej

Toto hla je základ, jakí sme položili ústavu tomuto a na jakom stavať majú Nástupcovja naši. Preto mislíme, že máme právo povjedať tuto slovo k srdcu všetkím šlechetním luďom, ktorí nastúpa po nás v ústave tomto. Vec svedomja je to, abi človek čo dobrjeho našjou po Predchodcoch, to zachovávau, ale povinnosť každjeho je aj to, abi to ďelaj privjedou. A tak mi klaďjeme na srdce Ústau tento všetkím, ktorí nastúpa po nás hňeď jak Údovja, hňeď jako Predstavení.

Vi budúci Údovja tejto Neďelnej školi pomisliťe a povážťe dokonale, že sa zakladaňje tohoto ústava stávalo s velkou prácou a zapreňím seba, a že bi bou hrjech k ňebu volajúci ňehať semeno toto dobruo zhňiť, ňehať základ tento krásni, na ktorom len Váš duchovňí aj ťelesní úžitok sa stavja, spustnúť.

Na Vás je — budúcňe túto kveťinu opatruvať, poljevať, chráňiť a zrost jej napomáhať; na Vás záleží, od Vašej horlivosťi visí zmáhaňje sa a kvet tejto Neďelnej školi a jej kňihovňi. Zato hladťe a usilujťe sa, abi kňihovňa zrost brala skrze Vaše dari a pomuocki, abi Neďelnja škola počituvala pilních Poslucháčou a Navšťivaťelou. Pred všetkím druhím chráňťe sa, abi to, čo sme mi postavili od Vás k hanbe a škoďe Vašej i Potomkou zňivočenuo ňebolo.

Mi ale Predstavení máme silnú náďeju a vjeru k naším Nástupcom, že oňi ňjelen nastúpa kolaj skutkou naších, ale vivedú Ústau tento ešťe višje, lebo to je povaha a spolu aj povinnosť ducha ludského, že vždi ďalej stúpa a višje stáva. Duch, ktorí zostáva na jednom mjesťe, ten naspeť iďe, a tak od Boha odpaduje za to prekljatí každí, kdo touto cestou večnou ducha ňekráča.

Nepredpisujeme budúcnosťi zákoni len ten zákon ňehávame, abi táto ňeďelňja škola chráňená, zdržuvaná a k višej dokonalosťi priveďená bola; čas a potrebi budúce doňesú aj zákoni, rozšíra činnosť, určja rozsjahlejšje medze. Zákon ale bez ducha mrtví je; zato dokím duch dobrí ňeuhasňe medzi údmi ňeďelnej školi, doťjal aj zákoni budú živje a verejňe zachovávanje: a kebi, od čoho vás Boh všemohúci chráň, vihasla láska k umeňú a zvadou duch čerství známosťi nadobudnuť si chťjaci — teda buďe aj zákonom konjec.

Znajťe teda, že podstata tohoto Ústavu je duch a láska, tjeto dva základi sveta mravnjeho, a pokím Predstavení Údou k duchu a známosťi vjesť, a Udovja Predstaveních s láskou počúvať budú; doťjal požehnanuo ovocje poňesje Ustau tento. Udovja ale bez Predstaveních sa rozprchnú, jako ovce bez Pastjera, a Predstavení bez údou budú hlas volajúci na púšťi. Jedni druhích máme biť Udami. Znajťe teda, že jestli bi padla táto Neďelňja Škola, pád jej buďe na obe strani žaluvať: na Predstaveních tak jako na Udou. Mi ale, abi sa toto ňestalo, Boha prosiť buďeme a v dobrjeho ducha ludskjeho dúveru skladajúc, tjeto zákoni podpisujeme v ďen, keď sa toto všetko do vedna zebranuo v zasednuťí Neďelňom čítalo — a t. d. — Nasledujú podpisi.“