ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Podávajúc prítomnú prácu veľactenému Obecenstvu, držím za potrebné prehovoriť aspoň v krátkosti o tom, čo ma pohlo ku spisovaniu povestí.

Heslo moje je: „Príklad skorej dovedie k cnosti nežli ústa,“ a majúc pred očima obzvlášte nádejnú mládež slovenskú, ustálil som sa na tom, že jej budem odporúčať cnosť a oškliviť hriech.

K tomuto účeľu chcem kráčať na zábavnej ceste, totiž vypravovaním udalostí vziatych zo života, aby videla v jednotlivých obrazoch Bohu milú cnosť v celej jej kráse, a poznala hriech v skutočnej ošklivosti a černote jeho.

Pri líčení hriechov nemienim ale nasledovať chodníčky onych spisovateľov, ktorí usilujú sa aj tie najšerednejšie neprávosti čo možná okrášliť, a nemôžu-li jich zrovna za cnosť vyhlásiť, tak aspoň do krajšieho rúcha zavinúť.

Moja zásada je: ukázať iba cnosť v nebeskej kráse, hriech ale vystaviť celkom taký, jaký je v skutočnosti a nezatierať ho príjemnejšími barvami, bo mám za to, že mládeži treba hlboko do srdca vkoreniť ošklivosť proti všetkému, čo je zákonom božím odporné, a za pekné vyhlásiť a postaviť jej pred oči iba to, čo robí človeka opravdivým človekom: a to je iba cnosť.

Poučený skusenosťou, že takéto povesti mládež naša s dychtivosťou číta, a že vypravovania takýchto dejov hlboko v jej pamäti viaznu, a že začasto majú rozhodný vplyv na neustálený ešte smer života pri mládeži, obrátil som sa na toto pole nášho písemnictva.

I podávajúc prítomne „Krivoprísažníka“, ktorý zakladá sa na skutočných udalosťach: odporúčam prvý tento samostatný spis svoj vrelej priazni veľacteného Obecenstva slovenského.

V Kremnici, dňa 20. febr. 1865

Pavel Križko