ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

408. Tanec

Tanec je vari taký starý, ako ľudstvo vôbec, preto len veľmi ťažko možno sledovať jeho vývin od prvých počiatkov. Podobne ako hudba a spev, aj tanec slúžil v prvotných časoch za prostriedok náboženského obradu, ako to ešte i dnes možno pozorovať u primitívnych divošských kmeňov. Časom stal sa zábavným prostriedkom spoločenským a tým je až do dneška. Najprv bol zavedený do kráľovských a kniežacích dvorov, odkiaľ prenikol do všetkých spoločenských vrstiev. Až teraz sa začal jeho skutočný vývoj. Vkus a temperament jednotlivých kmeňov mal rozhodný vplyv na jeho formy. Tak vznikly rozličné tance národné, spoločenské, radové, kolové a slávnostné.

Po tancoch miernych a ladných pohybov XIX. storočia, v druhom deceniu storočia XX., po svetovej vojne, v tanečnom umení nastal prenikavý prevrat. Do spoločenských tancov boly vnesené primitívne prvky černošské s výraznou rytmikou čiernej rasy a nebývalým uplatnením sa synkop. Delikátnu salónnu a diskrétnu tanečnú hudbu vystriedal americký krikľavý jazz a tanečný parket stal sa eldorádom nových tanečných kreácií a figúr, plných akrobatických výkonov, hodiacich sa skôr na javisko nejakého varieté, ako do spoločenského salónu. Avšak vládnutie všakových hypermoderných tanečných kreácií bolo iba rusadlovým kráľovstvom, lebo móda, ktorá je neobmedzenou diktátorkou všetkého, čo súvisí so spoločenským životom, pomaly obrátila kormidlo a spoločnosť sa zasa vracia k tancom konzervatívnym.

Tanec v spoločenskej zábave je nesporne jedným z najlepších zábavných prostriedkov a v spoločenskom živote hrá veľmi významnú úlohu. V živote dospievajúcich dievčat, ktoré sa prvý raz zúčastnia na bále, znamená prvý tanec veľmi významný životný medzník. Keby sme mohli nazrieť do diskrétnych denníkových záznamov mladých dievčat, ľahko by sme sa mohli o tom presvedčiť.

Tanec ako prostriedok spoločenských zábav má i medzi vzdelancami veľa nepriateľov. Spoločenskí mrzúti a falošní moralisti farizejsky vyvaľujú oči nad „pokleslým ľudstvom“, holdujúcim vraj v spoločenských zábavách diskrétnym ľudským pudom a pod. Keby sme sa s týmito pseudomoralistmi a mrzútmi soznámili bližšie, museli by sme spoznať, že ich dansefobia korení v ich telesných nedostatkoch a v nedostatku chápania, alebo v jednostrannom chápaní poslania spoločenského tanca. Vidieť v tanci iba erotické tendencie, je ignorantstvom, lebo spoločenský tanec má aj iné poslanie, ktoré, prirodzene, nevidí ten, kto apriori je proti tancu zaujatý. Pravidelne cvičený tanec dáva jednotlivcovi v celom jeho vystupovaní i mimo tanečnej siene istotu, elegantné a pôvabné pohyby, ladný postoj a vôbec nezmätené ovládanie pohybov. Krok dobrého tanečníka a tanečnice je ľahký, nie je ťarbavý a cápavý, chôdza rovná, neklátivá a postoj graciózny. Dobrý tanečník býva pozvaný neraz i do takej spoločnosti, do ktorej by sa za normálnych okolností nedostal. Taktiež dámy, ktoré dobre tancujú, rozhodne získavajú spoločenskú hodnotu a obľúbenosť.

Spoločenský tanec nevyžaduje špeciálny výcvik, ako sa mnohí domnievajú, lebo čo by boly nové tance akokoľvek exoticky pomenované, základné kroky ostaly a ostávajú v podstate nezmenené. Nie je potrebné vedieť všetky nové tanečné kreácie a složíté figúry, lebo ich trvácnosť v pomere s vekom klasických tancov je iba život poludienky. Ťažko prežijú jednu-dve bálové sezóny. Úplne stačí naučiť sa v dobrej tanečnej škole základné tanečné kroky a základy tanca a každý rok na začiatku tanečnej sezóny vziať si niekoľko opakovacích hodín na zopakovanie a doplnenie tanečného umenia a pritom oboznámiť sa s prípadnými zvláštnosťami novej tanečnej módy.

409. Ako tancovať

Všetky spoločenské moderné tance tancujú sa opačným smerom pohybu hodinových ručičiek. Muž vždy postupuje dopredu. Ak tancuje chrbtom k smeru, ktorým sa pri tanci postupuje, máva to za následok nepríjemné srážky s predchádzajúcim párom. Ak tancuje správne, ale kráča nazad namiesto dopredu, zasa vzniknú srážky s párom, ktorý za nimi nasleduje. Časté srážky vznikajú i vtedy, ak sa tanečný pár krúti veľmi dlho na jednom mieste a nepostupuje dopredu.

Pri tancovaní valčíka neslobodno sa dlho krútiť a veľa tancovať. Starší tanečníci už odvykli a mladší ešte nie sú navyknutí na vysilujúce a únavné skrúcanie. Nie je ani trocha estetické, keď sa tanečný pár po vysilujúcom tanci tacká celý spotený a rozohríaty k stolu. Takýto nemierny tanec poruší nielen odev a účes, ale čo je najhoršie, i zdravie. Ani polka a iné hbitejšie tance nesmú sa dlho a rýchlo tancovať. Podobne i v národných tancoch (odzemok, valašský tanec atď.) treba zachovať mieru. Ak by muž diktoval také tanečné tempo, ktoré je dáme prirýchle alebo únavné, môže sa za tanec poďakovať, lebo sa nevyníma pekne, ak je divým tancom vyčerpaná a účes i toaletu má v neporiadku.

Pri tanci najdôležitejšie je držanie tela. Ak sa tancuje prirodzene, bez škrobenosti, i tie najjednoduchšie kroky pôsobia ladnejšie a elegantnejšie, ako všakovaké vyumelkované figúry. Muž sa musí snažiť, aby tancoval pokojne s rovným držaním tela, nestrnule, ale s mäkkými pohybmi. Pri moderných tancoch tanečnicu drží pravou rukou niečo povyše pása pevne síce, ale ju nesmie silne stískať a tlačiť. Dlaň polozí rovno na chrbát tanečnice. Ak je tanečnica privysoká, môže ju držať v páse, ak je zasa prinízka, položí jej pravú ruku vo výške lopatiek. Musí však dbať, aby tanečnici nevysúkal šaty rukou nahor, na stranu, alebo aby jej šaty nepokrčil. Ak má dáma hlboký výstrih na chrbáte, musí ju držať pod výstrihom alebo na strane, nikdy sa však nesmie dotýkať holého chrbta, čo by i v rukavičkách tancoval.

Ľavú ruku ľahko ohne v lakti, ruku pridrží vodorovne smerom vľavo a pravú ruku dámy chytí ľahko v zápästí alebo len za prsty. Pánova ľavá ruka i v najrýchlejšom tempe musí zostať pokojná. Nikdy nesme ňou udávať takt, alebo veslovať, ako sme toho často svedkami.

Pri srážke s iným párom muž sa musí ospravedlniť, lebo on vedie smer tanca. Zdvorilé „prepáčte!“ alebo „pardon!“ úplne stačí. Mračiť sa pritom alebo slová ospravedlnenia zlostne precediť cez zuby nie je ospravedlnením. Mužovia, ktorým sa silne potia ruky, nikdy by nemali tancovať bez rukavíc a bez predbežného ošetrenia rúk. Vhodné je ruky, dlane niekoľko hodín pred tancom natrieť 5 — 10 perc. formalínom v rektifikovanom liehu, alebo ako sapokrém formalínový v tej istej koncentrácii. Veľmi dobré je tiež afridolové mydlo (ortuťové) Bayer. Dámam, ktoré sa silne potia pod pazuchami, odporúča sa röntgenové ožiarovanie. Podkladať složenú vreckovku dáme pod ruku, aby dáma nebola potom obťažovaná, je nevkusné. Odporúča sa, aby si tanečníci i tanečnice potreli občas ruky vysokopercentnou (silnou na liehový obsah) kolínskou vodou. Neškodí však, keď sa občas osvieži i tvár vreckovkou, povlaženou kolínskou vodou.

Dáma sa má po dlhšom tanci čerstvo napudrovať a niekoľkými kvapkami jemnej a diskrétnej voňavky dať svojim šatom svieži nádych. Odporúčame to najmä dámam, ktoré fajčia, alebo ktoré sa v prestávke zdržujú vo fajčiarskom salóne, alebo v miestnosti, v ktorej sa fajčí. Voňavka a kolínska voda zbavujú totižto šaty tabakového zápachu.

Muž nemá pri tanci s dámou, ktorá nie je vycvičená, tancovať složité figúry, ale má vyberať tie najjednoduchšie kroky, aby nepriviedol svuju tanečnicu do pomykova. Nesluší sa, aby sa muž cez celý večer venoval iba jednej dáme, s ktorou má nacvičené tance, alebo s ktorou sa shodol už vopred, že budú stále spolu tancovať. Muž si pri tanci nesmie dovoľovať nijaké dôvernosti s dámou, lebo svojím chovaním ľahko by mohol svoju tanečnicu vydať nepriaznivým rečiam. Fajčiť pri tanci je vysokým stupňom bezohľadnosti a nevychovanosti. Mužovia by sa mali vyhýbať piť pri tanci koncentrované liehoviny (cognak, whisky, brandy a pod.), ktorých zápach je dáme veľmi nepríjemný, ba až odporný. Tanečník, ktorému záleží na tom, aby bol v kruhu dám obľúbený, vyhýba liehovým nápojom a dáva prednosť grenadíne, citrónovej limonáde a podobným nealkoholickým, alebo len slabým alkoholickým nápojom. Mužovia aspoň do pol noci mali by sa podľa možnosti zdržovať od neviazaných pitiek, najmä ak dámy nepijú. Silní fajčiari tiež nie sú pri tanci obľúbení, lebo ich dych je často neznesiteľne zapáchajúci a nepríjemný. Ako páni, tak i panie mali by úzkostlivo dbať na svoje zuby. Niet odpornejšieho, ako keď dáme alebo pánovi z úst páchne odporný hnilobný zápach, ktorý je najčastejšie vyvolaný zlým zubom. Nie je však zriedkavé, že i pri úzkostlivom ošetrovaní zubov vzniká pri výdychu odporný zápach. Tu je príčinou zápachu nejaká žalúdková choroba. Dáma alebo pán s takýmto nepríjemným defektom mali by sa strániť spoločnosti zatiaľ, kým neboli vyliečení, lebo pri tanci mohla by dáma pána, alebo pán dámu s takýmto defektom od seba navždy odpudiť.

DÁMA sa má pri tanci dať viesť pánom. To však nesmie znamenať, že sa má dať pánom ťahať a vláčiť ako dajaká neživá figúra, ale má sa snažiť prispôsobiť krokom svojho tanečníka a ľahko a pôvabne sa niesť s tanečníkom po tanečnej sieni. Takzvané ťažké tanečnice veľmi unavia tanečníkov a preto nie div, že sú len z núdze a s ohľadov jemnocitu brané do tanca a nie pre osobné potešenie.

Tanečnica má sa zdržať akejkoľvek kritiky svojho tanečníka. Nesmie mu ukázať nevľúdnu tvár, i keď jej náhodou šliapne na otlak. Pravda, páni by si mali uvedomiť, že sa má nie na nohách tanečnice, ale na parkete tancovať. Dáma sa nemá mračiť ani vtedy, ak jej tanečník či už svojou neobratnosťou alebo náhodou vyvolal srážku. Naproti tomu dáma môže dobrému tanečníkovi povedať niekoľko uznanlivých slov, ale musí sa chrániť toho, aby priokate dávala najavo svoju túžbu, že by chcela s tanečníkom častejšie tancovať. Tanečník-gentleman už z niekoľko pochvalných slov spozná, že dáma s ním rada tancuje a dá jej príležitosť nevyslovené želanie splniť. Z toho vyplýva, že dáma nikdy nemá žiadať tanečníka o nový tanec, iba ak ide o dámsku volenku. Ináč vždy pán požiada dámu o tanec.

Dáma položí ľavú ruku nenútene na pánovo rameno. Umelkované a všakovak roztiahnuté držanie prstov je nevkusné. Ak je tanečnica vyššia ako tanečník, môže ľavú ruku položiť až k mužovej šiji; ak je zasa nižšia ako tanečník, nesmie kŕčovite naťahovať ruku, aby dosiahla pánovo plece, ale voľne ju položí na pánovo rameno.

Pravá ruka dámy ľahko má spočívať v pánovej ľavej ruke. Nesluší sa stískať pánovu ruku a zasa je nevkusné ruku kŕčovite držať. Dáma sa ľahko oprie o pánove prsia. Moderné tance totižto predpisujú takéto držanie tela a dnes už nikto nevidí v tom niečo neslušného alebo nemravného. Dáma sa pozerá spokojne alebo s ľahkým úsmevom cez pravé rameno svojho tanečníka. Privážne, alebo tzv. prázdne tvárenie, alebo tvárenie unudené môže dať podnet pozorovateľom, ktorých je vždy dosť, k rozličným záverom. Zamračenosť pri tanci budí dojem, ako by tancujúcemu tanec bol dajakou ťažkou prácou a ľahko by sa mohla takáto zamračená dvojica stať smiešnou. Ak je neprípustné pánom, aby pri tanci dávali rukou takt, alebo si spievali s hudbou tanečnú melódiu, u dám je to dvojnásobne neprípustné.

V otázke, či sa smie alebo nesmie pri tanci rozprávať, niet dosiaľ jednotného náhľadu. Jedni tvrdia, že keď tancovať, tak sa úplne venovať tancu, iní zasa pripúšťajú rozhovor, dokazujúc, že na tanečnú zábavu ide sa preto, aby sa zabávalo a aby sa mládež soznamovala a spoločne zabávala. Keby sme sa pridŕžali prísne stanoviska tých, ktorí zavrhujú rozhovor pri tanci, mladým ľuďom, ktorí sa len pri tanci soznámili, bolo by temer nemožné soznámiť sa bližšie a nenútenejšie sa zabávať. Pri moderných tancoch, najmä ak ide o dobrých tanečníkov, celá pozornosť na tanec nemusí byt sústredená, lebo rytmus modernej hudby je taký výrazný a melódia taká jednoduchá, že nevyžaduje zvláštne duševné napätie. Či sa zabávať rozhovorom pri tanci, alebo venovať celú pozornosť tancu, je na ľubovôli tanečníkov. Pravda, tento rozhovor nesmie sa diať na úkor tanca a tôbož na úkor ostatných tanečníkov v podobe nepozornosti voči iným a vyvolávaním srážok, alebo hatením celého kola. Dáma, tancujúca s pánom dosiaľ neznámym, ktorý sa jej práve predstavil, alebo jej bol predstavený, nikdy nezačne rozhovor sama, ale počká, až sa rozhovorí tanečník.

Pri tanci dáma nemá mať nič v rukách. Svoju kabelku nechá na svojom sedadle alebo na stole, ak bola požiadaná o tanec. Ak by sa však dáma nemohla obísť bez vreckovky, drží ju v ľavej ruke. Je veľmi neslušné a nevkusné zastoknúť vreckovku za ňadrá, alebo do výstrihu šiat. V najnovšom čase dámy pri moderných tancoch rukavice už nenosievajú.

410. Ako sa na tanec obliecť?

Ako sa na tanec obliecť, záleží od toho, o akú príležitosť ide. Na čaj o piatej dámy nosia šaty s dlhými rukávmi a klobúk, priliehajúci k šatám. V jednoduchých a nenáročných lokáloch dámy môžu odložiť klobúky, ale v poprednejších nechajú si ich na hlave. Páni obliekajú sa podľa módy, v zime zvyčajne tmavobelasé alebo čierne sako, prípadne kombinovaný oblek (sakosmoking), ktorý je vždy vhodný a prípustný. V lete odev môže byť jasnejší.

Na domáce bály, tanečné spoločenské večierky a menšie slávnosti spojené s tancom, dámy nosia malú večernú toaletu bez rukávov, večerné topánky. Vyžaduje sa i pekný účes. Klobúk sa do tanečnej siene neberie. Páni majú byť oblečení buď v smokingu alebo v sakosmokingu. Na reprezentačné bály, reduty a reprezentačné večerné slávnosti spojené s tancom, dámy nosia veľkú večernú toaletu s príslušenstvom, páni zasa frak.

Znamenite vyvinutý vkus a estetickú cibrenosť vyžadujú kostýmové slávnosti a maškarné bály. Pri výbere vhodného kostýmu alebo masky načim dbať na to, aby kostým alebo maska zodpovedala postave. Nie je rozhodujúce, či je maska alebo kostým krásny, ale hlavnou vecou je, aby postave dobre pristaly a vystihly vkus a povahu ich nositeľky. Pôvab kostýmových slávností a maškarných bálov spočíva práve v tom, že sa v nich uplatňuje vkus a príslušný úbor navonok prejaví kus utajeného vnútra. O tomto predmete podrobnejšie sa zmienime v kapitole o maškarnom bále.

Ak chce pán tancovať, vstane, zapne si kabát, hoci len na jednu gombičku, ide k dáme. Ľahko sa ukloní, pristúpi blízko k stolu a požiada ju o tanec. Žiadať dámu o tanec z veľkej vzdialenosti alebo ju volať posunkami značí vysoký stupeň spoločenskej neokresanosti. V tomto smere sa u nás i v lepších spoločnostiach veľmi veľa hreší proti dobrému tónu. Odsúdeniahodný je tiež zlozvyk mladých mužov na verejných báloch a tanečných zábavách, že si nevychovaní mladí páni obzerajú a vyhľadávajú tanečnice, ako by na jarmoku pod šiatrom hľadali nejaký predmet. Výber tanečnice má sa diať nepozorovane a taktne, lebo opačné chovanie právom môže uraziť sebavedomejšiu mladú dámu, ktorá svoju nevôľu prejaví zvyčajne odmietnutím. Obratný spoločník bez bezočivého vyberania zrakom preletí po tanečnej sieni a vie sa na prvý pohľad rozhodnúť, ktorú dámu požiada o tanec.

Po vyzvaní dámy muž sa zasa ukloní a počká chvíľku, či dáma vstane a vyhovie jeho výzve.

Ak dáma sedí sama alebo v spoločnosti inej dámy, môže dať pánovi kôš, ale v tomto prípade nemá ani s inými pánmi tancovať. V opačnom prípade jej počínanie právom sa môže pokladať za urážku, o spoločenskej nevychovanosti ani nevraviac. V tomto ohľade platí len jedna výnimka: mladá dáma môže tancovať iba s tým mužom, ktorý ju v tanci zacvičuje. Táto výnimka však nesmie byť zneužívaná len preto, aby voľaktorá dáma pod jej rúškom viazala sa iba s obľúbeným tanečníkom a ostatných tanečníkov ignorovala.

V popredných kaviarňach, baroch a dancingoch bývajú tanečníci z povolania, ktorí alebo zaučujú dámy novým tancom, alebo precvičia s nimi tance, ktoré sa dáma v tanečnom kurze naučila. V takomto prípade môže si dáma po čašníkovi dať zavolať tanečníka z povolania, ale je povinná odmeniť sa tanečníkovi, keď odchádza z tanečnej miestnosti. Ak tanečník požiada dámu o tanec a dáma je v spoločnosti pána, ktorý netancuje, pán povinný je pri odchode tanečníka odmeniť. Hoci je to dnes už bežným zjavom, jednako odporúča sa, aby mladé dámy takýmto cvičeniam vyhýbaly a snažily sa nacvičiť nové kreácie tancov s pánmi im spoločensky primeranými, alebo v tanečnej škole.

Ak chce pán tancovať s dámou, ktorá sedí v spoločnosti iného pána, tanečník ma si najprv všimnúť, či dotyčný pán tancuje. Ak po niekoľkých tancoch ostáva pán s dámou sedieť, tanečník môže sa opýtať pána (nikdy nie dámy!), či dovolí tancovať s dámou z jeho spoločnosti. Ak bol tanečník odmietnutý, dáma už nesmie za celý večer tancovať s nikým. Dáma, ktorá nemieni tancovať a nechce svojho netancujúceho spoločníka pri stole samého zanechať, má vo zdvorilom odmietnutí predísť pána. Tým ho zbaví veľmi nemilej povinnosti.

V prípade, že pri stole sedí viac dám v spoločnosti pána, tanečníci môžu dámy bez prekážky žiadať o tanec. Zdvorilosť však prikazuje, aby i v takomto prípade bol pán požiadaný o dovolenie, i keď je to nie nevyhnutné, najmä ak dámy tancujú s cudzími tanečníkmi.

Muž, tancujúci s neznámou dámou, ktorá sa mu páči, môže si s ňou pri tanci pohovoriť a môže sa jej i predstaviť, a aby sa s ňou mohol prípadne bližšie soznámiť, požiada ju o tanec viac ráz. Dámy však nemajú byť s neznámym tanečníkom v rečiach rozplývavé. Naopak, majú čo najmenej rozprávať, a i to len v nevyhnutných prípadoch. Stačí prívetivý úsmev, pokývnutie hlavou alebo jednoslabičná odpoveď. Iné je, pravda, ak sa s tanečníkom už dlhší čas pozná z videnia alebo z povesti. Ak ide o osobu významnú, tieto zásady netreba tak prísne zachovávať, ale je vždy lepšie, ak sa mladá dáma chová zdržanlivejšie.

V lepších spoločnostiach je vo zvyku dáme po tanci pobozkať ruku. Je to akt vyššieho stupňa zdvorilosti, ale muž nie je povinný v každom prípade takýmto spôsobom poďakovať za tanec, najmä nie pri tanci vo verejnom lokáli, kde sa neraz poschodia i ženy z polsveta. Osobný cit musí rozhodnúť, kedy bozkať dáme po tanci ruku a kedy nie. Pravda, ak muž daktorej dáme zo spoločnosti pobozkal ruku, mal by tak urobiť aj ostatným, inak by sa to mohlo pokladať za podceňovanie. Práve preto vo verejných tanečných miestnostiach, ak páni netancujú len s dámami z uzavretej stolovej spoločnosti, stačí sa za tanec poklonou poďakovať.

Ak by chcel muž i v prestávkach byť v spoločnosti tanečnice, može ju požiadať, aby ho predstavila členom svojej spoločnosti, čo sa však len zriedka stáva, lebo týmto činom odradí od dotyčnej dámy ostatných tanečníkov a sám sa tiež zbavuje voľnosti vo výbere ďalších tanečníc. Podobne je veľkou zriedkavosťou, že dáma vyzve svojho tanečníka, ktorý nemá svoju spoločnosť, aby si sadol k jej stolu, lebo týmto činom nastane stav podobný predošlému.

Povinnosťou muža je tancovať najprv s dámami jeho spoločnosti a až, keď už so všetkými aspoň raz tancoval, môže požiadať o tanec ostatné známe dámy. Neznáme dámy môže požiadať o tanec až vtedy, keď už so všetkými známymi dámami tancoval.

Ak je pri tanečnej zábave aj bufet, muž môže priniesť svojej tanečnici občerstvujúci nápoj alebo cukrovinky. Úplne neznáme dámy nemajú si dať zaplatiť drahé jedlá a nápoje. V tomto ohľade majú byť zdržanlivé. Prijať občerstvujúci dúšok nápoja, cukrovinky, alebo kvetiny je prípustné. Stáva sa, že na konci zábavy alebo bálu daktoré samostatné dámy chcely by ísť domov, ale nemajú sprievodcu. V takomto prípade je povinnosťou pána, ktorý s dámou najviac tancoval, alebo sa v jej spoločnosti zabával, aby dámu domov odprevadil. V prípade nepohody, alebo ak dáma ďaleko býva, je povinnosťou pána postarať sa o povoz. Nie je však povinný dámu v tom prípade odprevádzať. Pomôže dáme do povozu (auta) a odporúča sa zdvorile. Pravda, páni nedajú si ujsť takúto príležitosť na bližšie soznámenie a dámu i v povoze odprevadia. Na druhý deň po zábave pán môže sa zaujímať, ako sa dáma cítila alebo ak ju neodprevadil domov, môže sa jej opýtať, ako sa dostala domov. I toto je vhodná príležitosť na utúženie známosti.

411. Popoludňajší tanec

Popoludňajším tancom rozumieme čaj o piatej. Je to v posledných rokoch veľmi obľúbená a nie veľmi náročná spoločenská udalosť a pre mladé dievčatá, ktoré neboly ešte na veľkom verejnom bále, je tanec pri čaji o piatej generálnou skúškou tanca a spoločenského chovania. Pri čaji o piatej je prípustný nenútený úbor a nenútená zábava a pri ňom sa veľmi ľahko nadväzujú známosti.

Samostatné dámy môžu na čaj o piatej chodiť i samé, ale vždy je lepšie a vhodnejšie, ak sa viac priateliek dohovorí a idú spoločne alebo dámy idú v sprievode pána. Pri takomto tanci je viac voľnosti, ako pri iných tanečných príležitostiach. Pán je tu nútený tancovať s dámou, ktorá ťažko tancuje a taktiež nemusí dámu, s ktorou veľa tancoval, odprevadiť domov. Dáma si pri čaji o piatej platí úhradu zvyčajne sama za seba. Ak sa však dohovorí s pánom, že sa na čaji o piatej sídu, útratu dámy je povinný zaplatiť pán, bez ohľadu na to, či si sám prial schôdzku alebo ju žiadala dáma. Ak je čaj o piatej usporiadaný v hoteli, dámy majú prísť v kožuchu alebo v elegantnom plášti s klobúkom a s rukavicami. Plášť dáma nechá ležať na svojej stoličke, tašku a rukavice na stole. Ak chce odložiť klobúk, odloží ho v tanečnej sieni a položí ho na stoličku. Pri hotelových „five o’ cloc tea“ dámy zvyčajne tancujú v klobúku a svoj plášť odložia do šatne, zriadenej v tanečnej miestnosti.

Pán, ktorý chce vyzvať dámu k tancu, najprv odloží cigaretu. Dáma, i keby chcela tancovať, nemá túto svoju snahu prejavovať odkladaním cigarety alebo plachým pohľadom po tanečníkoch. Okrem uvedených výnimiek platia pri čaji o piatej tie isté pravidlá, ako pri iných spoločenských zábavách, avšak treba si dobre zapamätať, že pri tanci na čaji o piatej dámy sa nikdy nemajú brať z kola. Proti tomuto pravidlu, ktoré sa v prvotriednych miestnostiach prísne zachováva, u nás sa veľmi mnoho hreší.

412. Domáce zábavy

Oproti zábavám verejným majú zábavy domáce svoj nezapierateľný pôvab. V hostiteľskom dome síde sa väčšia spoločnosť mladých dám a mužov a návrh na improvizovanú tanečnú zábavu príde vždy veľmi vhod. Zo salónu odstráni sa veľký stôl, koberec a „tanečná sieň“ je pripravená. Hudbu obstará pri domácich zábavách klavír, gramofón a rádio. Ak sa však vopred ohlási tanečný večierok v domácnosti, je povinnosťou hostiteľov postarať sa o vhodnú hudbu i o občerstvenie, a čo je najdôležitejšie, o dostatočný počet tanečníkov. Ak ide o vyslovený domáci bál, tu majú byť prípravy ešte dôkladnejšie, lebo domáci bál sa pokladá za prvotriednu spoločenskú udalosť, ku ktorej je predpísaný večerný úbor, i keby bol domáci bál len malých rozmerov. Na väčší bál je vhodné rozoslať zvláštne pozvánky, na ktoré majú pozvaní odpovedať obratom, aby hostitelia mohli chýbajúce tanečnice a tanečníkov ešte včas prizvať. Pri usporiadaní domáceho bálu má sa totižto pamätať na to, aby každá dáma mala tanečníka, teda, aby bolo práve toľko tanečníkov, ako tanečníc.

Ak sú medzi pozvanými i takí hostia, ktorých ostatní členovia spoločnosti ešte nepoznajú, je povinnosťou hostiteľa alebo hostiteľky, aby neznámych soznámili. Hostiteľ i hostiteľka majú pravo pána vyzvať, aby tancoval s dámou, ktorú mu označia. Po povinnom tanci môže si ľubovoľne tanečnice vybrať a nie je ďalej obmedzovaný. Hostitelia pri domácich báloch nevenujú sa vlastnej zábave, ale starajú sa, aby poskytli svojim hosťom príjemné pohodlie.

Páni sa musia snažiť, aby si čím skôr mohli zatancovať s hostiteľkou a tiež i s dámou, ktorá má najvyššie spoločenské postavenie zpomedzi ostatných dám. Pán má potom tancovať s každou dámou spoločnosti, a keď tejto povinnosti urobil zadosť, môže sa venovať svojej dáme alebo dámam, s ktorými rád tancuje. Hostiteľka, i keď ju prídu páni rad-radom žiadať o tanec, ak je málo tanečníkov, radšej ustúpi ostatným dámam a stará sa o občerstvenie a o zábavu pánov, ktorí netancujú. Netancujúci páni radi prisadnú k taroku alebo k inej hre v susednej miestnosti, ale hostiteľ a hostiteľka nezúčastnia sa v hre.

Povinnosťou hostiteľa je tancovať s dámami, ktorým sa neušiel tanečník. Hostiteľ má sa taktiež starať o pohodlie svojich hostí a nie o vlastnú zábavu. Pri domácich báloch tanečníci nesmú zaháľať, ale snažiť sa čim viac tancovať. Na odpočinok je vždy čas pri prestávkach a pri podávaní čiernej kávy a občerstvujúcich nápojov. Ak je domáci bál kombinovaný sólovými výstupmi, monológmi, recitáciami, prednáškou alebo koncertnou produkciou, všetci účastníci sa majú chovať ticho a nerušiť účinkujúcich, i keby ich prednesené veci nezaujímaly. Prednášajúcim, ktorí bývajú zpravidla členmi spoločnosti, má sa po prednáške alebo produkcii poďakovať tlieskaním. Skutočná zdvorilosť sa najlepšie prejavuje vtedy, keď sa i v takých situáciách zachováme taktne, ktoré sú nám nie práve príjemné.

Hostitelia však majú vyhýbať veľkým programom pri domácom bále. Ťažké dramatické, recitačné a hudobné produkcie nemajú byť na programe, lebo takéto produkcie rušia tok zábavy a rozzabávaní mladí ľudia nevedia sa sústrediť. Nastávajú nudné chvíle a dobrá nálada je preč. Rovnako sa majú hostitelia vystríhať umeleckého vystupovania svojho „zázračného“ dieťaťa pri klavíri alebo inom hudobnom nástroji. Iné je, ak spoločnosť spontánne požiada daktorého člena spoločnosti alebo člena hostiteľskej rodiny o umelecké vystúpenie.

Domáci bál môže byť v prestávkach vyplnený vhodnými spoločenskými hrami, ktorých hojný výber prinášame v kapitole: Usporiadateľ spoločenských hier.

413. Letné zábavy v prírode

Letné zábavy v prírode, ako majáles, juniáles a väčší pik-nik patria medzi obľúbený druh spoločenských zábav, ktoré sa tešia obľube stáreže i mládeže. Slnečný deň, utešene rozzelenená príroda a čistý, dymom a výparmi liehovín neznečistený vzduch vo veľkej miere prispieva na zvýšenie dobrej nálady. Na reprezentačný majáles nosia sa elegantné, ale vzdušné šaty jasných farieb. Tiež páni prichodia v elegantných jasných šatách, ak nie je predpísaný iný úbor. Na dobročinné letné zábavy v prírode s veľkou obľubou sa nosia ľudové kroje. Toto platí však predovšetkým pre mládež, kým starší účastníci môžu sa na zábave zúčastniť v letných šatách.

Na športový majáles páni majú prísť v športových šatách, ale namiesto ťažkých športových topánok obujú ľahké topánky. Športový úbor dám má byť: skladaná sukňa, svetlá blúzka a vysoké pančuchy (nie krátke, polovysoké alebo vyhrnuté!). Na všetky letné zábavy v prírode možno obliecť prostonárodný kroj, čo sa i s hľadiska cudzineckého ruchu vrele odporúča. Vôbec by sa maly prostonárodné kroje pri každej vhodnej príležitosti propagovať, aby i vidieckej mládeži bola vštepovaná láska ku krásnym krojom, od ktorých sa s roka na rok odpútava a túži po mestskom úbore. Ku kroju nie je vhodné obuť si tanečné, tobôž nie večerné topánky, ba ani nie lakové. Hlava môže byť ozdobená čepčekmi, partami a venčekmi z čerstvých kvetín, ozdobených stuhami. Prirodzene, ku kroju vhodne treba prispôsobiť aj účes. Dámskymi letnými šatami treba rozumieť svetlé ľahké šaty bez rukávov a k nim zladené topánky svetlej farby.

Keďže je pik-nik, totižto batôžkový bál, zábavou užšej spoločnosti, môže sa každý ľubovolne obliecť. Pravda, vo veľkom teple nie je vhodné obliekať si čierne alebo tmavé šaty.

Letné zábavy, majálesy, batôžkové a športové zábavy v prírode možno spestriť spoločenskými hrami v prírode. Školské majálesy dajú sa spestriť rozličnými pretekmi (ako sú preteky vo vreci, oberanie mája) a inými priliehavými hrami.

Medzi letné zábavy patria i spoločenské vychádzky, spojené s gulášovou partiou, pečením cigánskej a zbojníckej pečienky, ktoré veľmi dobre padnú účastníkom spoločenských hier v prírode.

414. Reprezentačný bál

Reprezentačný bál fašiangovej sezóny je veľkou spoločenskou udalosťou a súčasne spoločenskou a módnou prehliadkou. Dámy sa musia zúčastniť na reprezentačnom bále vo veľkej večernej toalete a páni vo fraku. Smoking, ako to vídame u nás, nie je na reprezentačný bál vhodný a pri veľkej večernej toalete dám vyníma sa veľmi nevhodne a nereprezentačne. Veľká toaleta dám má byť hlboko vystrihnutá, na krku krásne skvosty, zvláštny účes. K veľkej toalete patria bálové topánky s francúzskymi opätkami a ozdobené lesklými kameňmi, ľahké, sťa pavučina tenké pančuchy, zvyčajne telovej farby, alebo vhodne prispôsobené farbe toalety a malá, perličkami alebo filtrom ozdobená taštička. Veľké vejáre z pštrosích pier nie sú predpísané, ale teraz tak, ako pred tridsiatimi rokmi, sú v dámskom svete veľmi obľúbené, lebo pomáhajú uplatňovať zjav ich nositeľky. K veľkej toalete patria dlhé glasé rukavice, alebo rukavice zo švédskej kože.

Reprezentačné bály, usporiadané u nás zvyčajne akademikmi, začnú sa polonézou, ktorú tancujú členovia usporiadateľstva v pomalom pochodovom rytme. Toto je vlastná ouvertúra reprezentačného bálu. Akokoľvek sú prípravy na takéto reprezentačné bály veľmi nákladné, mnohé dámy necítia sa nijako slávnostne, ak sa usporiadateľstvo nepostará o dostatočný počet tanečníkov, ktorí by mali za povinnosť aspoň raz s jednou dámou tancovať. Preto je vždy dobre, keď si dámy už pred bálom zaistia spoločnosť tancujúcich pánov, aby nemusely po celú noc „šošovicu oberať“, totižto sedieť a odchádzať zatrpkle.

Na reprezentačnom bále vyžaduje sa od pánov zvlášť korektné vystupovanie. Ak chce niekto tancovať s daktorou neznámou dámou, má sa obrátiť so žiadosťou na daktorého člena usporiadateľského sboru, ktorý je povinný pána dáme predstaviť, i keby žiadateľa osobne nepoznal. Žiadateľ sa, pravda, najprv predstaví usporiadateľovi a potom ho zdvorile požiada, aby bol dotyčnej dáme predstavený. Ukazovať pritom prstom alebo okatým spôsobom na dámu, je neprípustné. Výnimočne môže pán požiadať o tanec dámu celkom neznámu, ak vidí, že sa jej neušiel tanečník, a pri tej príležitosti sa môže predstaviť, ak mu záleží na tom, aby sa s dámou bližšie mohol soznámiť. V takomto prípade dotyčná dáma bude „záchrancovi jej reputácie“ iste povďačná a ochotne prijme predstavenie.

Pri dámskej volenke dáma smie tancovať len s tými pánmi, ktorí tancovali s ňou, ale je neprípustné, ba neslušné vyzvať k tancu pána neznámeho alebo takého, ktorý s ňou netancoval. Musí byť jej snahou so všetkými jej tanečníkmi zatancovať aspoň jedno kolo. A aby to bolo možné i pri väčšom počte tanečníkov, môže po jednom kole pánovi poďakovať a požiadať ďalšieho tanečníka o tanec. Vyznamenávať jedného tanečníka na úkor ostatných, dobre vychovaná a taktná dáma nikdy nesmie, lebo neslobodno zabúdať, že náklonnosť sa nemá verejne prejavovať a, tobôž, odpor, najmä, ak ide o reprezentačný bál, kde sa majú dámy trblietať nielen krásnymi toaletami, ale i ctnosťami.

Často sa stáva i na najlepších reprezentačných báloch, že si usporiadatelia a členovia bálového výboru z neznalosti vecí počínajú neobratne, ba i netaktne. Prvé chyby sa robievajú zvyčajne už pri osobnom pozvaní, že totižto jednej rodine prinesú pozvánku osobne a ešte i ústne pozvú rodinu na bál, kým rodine inej pošlú iba pozvánku, hoci dotyčná rodina má podobné, alebo len o malý stupeň nižšie spoločenské postavenie. I keď sa uzná, že členovia bálového výboru nemôžu všetkých účastníkov osobne pozvať, predsa by si mali počínať obratnejšie.

Druhú a veľmi hrubú chybu robia pri vítaní dám pred začatím bálu. Usporiadatelia hneď i dvaja-traja priskočia k mladej dáme a vedú ju do bálovej siene a o jej gardedámu sa vôbec nestarajú, ba nechajú gardedámu ísť vzadu. Gardedáme, ktorá patrí do spoločenského kruhu mladej dámy, ktorú na bál odprevádza, patrí taká úcta, ako obletovanej mladej dáme.

Tretej a rovnako hrubej chyby sa dopúšťajú usporiadatelia a členovia zábavného výboru reprezentačných bálov, že sa nepostarajú o káder tanečníkov a sami, namiesto toho, aby sa starali o to, žeby všetky zúčastnené dámy mohly tancovať, venujú sa iba dámam svojich sŕdc. Neslobodno zabúdať, že usporiadatelia sú povinní starať sa predovšetkým o hosťov, a kto už prijal funkciu, musí sa jej venovať telom i dušou, aby na usponadateľský sbor nepadlo ódium ignorantstva, nevychovanosti a netaktností. Najmá akademická mládež by mala úzkostlivo dbať, aby ňou usporiadaný reprezentačný bál bol bálom nielen spoločenskej, ale i duševnej elity. Neslobodno tiež zabúdať, že menej zámožné mladé dámy vložia do bálovej garderóby celoročné svoje úspory, a preto sa nesmie stať, aby musela celý večer iba presedieť.

V niektorých krajinách s jemne vyvinutým spoločenským smyslom sa okrem bálových protektorov volia tiež tzv. ladies patronesses, totižto bálové protektorky, volené zvyčajne z dám najlepších kruhov, ktoré akosi preberajú na verejnom bále funkciu hostiteliek. Tieto dámy potom dávajú usporiadateľom a členom bálového výboru pokyny, aby bál bol bálom, a nie shromaždením smútiacich slečien.

Na reprezentačných báloch nikdy sa nemá zabúdať na tanečné poriadky, aby si páni mohli zapísať svoje mená, na znamenie, že si u dámy zaistili tanec. Nesmie sa však stať, aby pán z roztržitosti alebo z nedbalosti zabudol na dámu alebo sa pri začiatku zadaného tanca túlal mimo tanečnej sály. Hneď po prvých akordoch hudby je povinný prísť k dáme a požiadať ju o sľúbený tanec. Ak sa stane, že dáma má už v tanečnom poriadku najbližšie tance obsadené inými pánmi, tu sa musí oneskorený žiadateľ zapísať na najbližší voľný tanec. Zapisovať sa má plné meno, nielen krstné alebo ozdobné meno.

Ak nie je dáma práve zadaná, prijme vždy vyzvanie k tancu a podá pánovi svoj tanečný poriadok. Ak tanec nenasleduje hneď, pán sa zapíše a odstúpi. Dáma má svrchované právo odmietnuť tanečníka, ak už bola na všetky tance zadaná, ale v tomto prípade musí to žiadateľovi slušne a s poľutovaním vysvetliť, že je už zadaná na všetky tance. Ak by sa však vyhovorila na únavu, nesmie už viac s nikým tancovať v odmietnutom tanci, iba, ak prisľúbi pánovi, že daktorý z nasledujúcich tancov mu rezervuje. Stáva sa, že dáma súčasne prisľúbi jeden tanec dvom pánom. V takomto prípade je povinná ospravedlniť sa obidvom pánom a sebe ako trest za nepozornosť má uložiť zrieknutie sa dotyčného tanca. Páni sú zasa povinní ospravedlnenie vziať na vedomie, a ak ide o dobrých priateľov a nechceli by pripustiť, aby dáma pykala za svoju nepozornosť, môžu sa dohodnúť ktorý má s ňou tancovať a vtedy je trest odpustený.

Ak tanečník pozve svoju tanečnicu k bufetu, povinný je pozvať i jej gardedámu. Pán obslúži najprv dámy, až potom pamätá na seba. Ak mladú dámu sprevádza matka, staršia blízka príbuzná alebo dáma zo spoločenského kruhu mladej dámy, náleží jej pri obsluhe prednosť, ak je vekove staršia od tanečnice.

Na reprezentačných báloch nie je vo zvyku lúčiť sa, ale je dovolené každému účastníkovi — okrem usporiadateľov a členov bálového výboru — odísť neokázale, t. j. po anglicky. Tak pri verejných tanečných zábavách, ako i pri reprezentačných báloch môžu tanečníci svoje tanečnice odprevadiť domov, alebo sa postarať o povoz.

415. Maškarný bál

Najväčšej obľube sa tešia vyslovené maškarné bály, lebo ich pôvab je zvýšený tým, že všetci účastníci sú povinní prísť v maškarnom úbore, ktorý mení zjav a zamaskovaná tvár často na nepoznanie zmení jej nositeľa. O polnoci sa všetko odmaskuje. Pán o polnoci má právo požiadať dámu, aby sa odmaskovala, ale ak by dáma nechcela tak urobiť, má už pred polnocou opustiť bálovú sieň.

Pri výbere kostymu vždy má rozhodovať osobný vkus jednotlivca, či už ide o dámu alebo o pána. Štýl kostymu má byť prispôsobený veku, postave a telesnej konštrukcii. Starší pán, trpiaci lámkou, s podlamujúcimi sa kolenami, iste by sa veľmi komicky vynímal v kostyme trubadúra alebo pierota. Podobne dáma úctyhodnejších telesných proporcií a barokovej rozložitosti smiešne by sa vynímala v úbore víly, tobôž v úbore koketnej „žaby“.

Na veľké kostymové slávnosti, ktoré usporiadajú výtvarní umelci veľkomiest, býva už niekoľko týždňov vopred ustálený štýl kostymu. Slávnosť sa začína vždy pestrým sprievodom veselých skupín a až po sprievode sa začne tancovať. Často majú tieto slávnosti rozličné heslá, ku ktorým načim masku prispôsobiť.

416. Maškarné obleky a kostýmy

V predošlej kapitole sme poukázali na maškarné bály, pri ktorých je už vopred určené, akého štýlu majú byť masky, t. j. maškarné kostymy. Mnohé maškarné bály však umožňujú celkom voľný výber. Kostym nemusí vždy niečo predstavovať, ako kostym španielsky, dámu z rokoka, pierotku, námorníčku a pod. Osobný vkus a fantázia má pri výbere masky veľmi široké pole, ba možno povedať, že fantázia v tomto smere nie je obmedzená. Vtipne sa obliecť neznamená obliekať sa krikľavo. Farba, strih a celkový štýl má vyjadrovať úhrnnú osobnosť. Masky nemusia byť drahé. Zo starých večerných šiat a pod. dá sa urobiť aj veľmi pekná maska.

Páni s obľubou chodia na maškarné bály iba vo večernom (salónnom) obleku a vyberú si k nemu niečo exotického na hlavu. K smokingu veľmi dobre prilieha napr. maharadžovský turban alebo fez. Dámy majú zasa možnosť vziať si parochňu alebo všakové bižuterné ozdoby, ktoré možno kúpiť za nepatrnú sumu v kuždom odbornom obchode.