Zlatý fond > Diela > Spoločenský lexikon III. Praktické pokyny pre rozličné príležitosti


E-mail (povinné):

Ľudovít Michalský:
Spoločenský lexikon III. Praktické pokyny pre rozličné príležitosti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Eva Kovárová, Darina Kotlárová, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 12 čitateľov

XIV. Rozličné rodinné udalosti

438. Narodenie

Narodenie dieťaťa, najmä ak ide o provorodeniatko, je veľkou rodinnou udalosťou. Preto už pred narodením nového člena rodiny robia sa veľké prípravy, ale o budúcom narodení radostne očakávaného prírastku je vo zvyku podávať písomnú alebo ústnu zprávu iba starým rodičom, najbližším príbuzným a najdôvernejším známym. Úplne cudzím ľuďom sverovať sa o tom, je známym zlozvykom.

Ak ide o rodinu menej zámožnú, najbližší príbuzní, najmä však panie a dôverné priateľkyne rodičky zvyknú prispieť niečím do výbavy očakávaného prírastku. Kto hodlá takto urobiť, nemá otáľať, aby mladá matka vedela včas výbavičku pripraviť a doplniť.

Povinnosťou radostných rodičov je oznámiť starým rodičom a pokrvným príbuzným i dobrým priateľom a dôverným známym narodenie nového člena rodiny. Kto nemá väčšie spoločenské povinnosti alebo veľa príbuzných, úplne postačí oznámiť radostnú novinu písomne. Prirodzene, vždy v liste a nie na korešpondenčnom lístku. Starých rodičov, krstných rodičov, ak by bývali v inom meste, treba upovedomiť telegraficky, aby včas mohli prísť do domu radosti. Takúto zprávu možno podať aj telefonicky alebo v expresnom liste. Vzdialenejším príbuzným, priateľom a známym možno podať zprávu i na spoločnej navštívenke rodičov a komu to hmotné pomery dovoľujú, môže pripojiť aj miniatúrnu navštívenku novorodeniatka, ktorá môže byť od horného ľavého rohu po pravý dolný roh pretlačená farbistým prúžikom alebo celá navštívenka môže byť vytlačená na farbistom kartóne. Ak ide o chlapca, volí sa farba pruhu alebo celej navštívenky belasá, ak o dcéru, ružová. Farbistými stužkami popretkávané navštívenky posielajú iba rodičia s veľkými spoločenskými povinnosťami alebo ľudia primerane zámožní.

Tlačené oznámenia o narodení, tzv. narodienky, posielajú iba rodičia s rozsiahlymi spoločenskými stykmi. Forma takýchto oznámení má byť celkom stručná, bez zbytočných slovných ozdôb a pleonazmov. Oznámenie môže byť dvojakým spôsobom štylizované. Napr.:

„S potešením si dovoľujeme oznámiť, že sa nám narodil synček Ľudko ANDREJ BRÁZDA S MANŽELKOU

alebo:

VLADIMÍR ZVOLENSKÝ pokladá si za čest oznámiť, že jeho manželka porodila dcérušku Želku

V západných krajinách býva používaná aj žartovná forma pri oznamovaní príchodu nového člena, najmä ak ide o prvorodeného syna, čo býva veľkou rodinnou udalosťou. Pre zaujímavosť uvedieme vzor aj takéhoto žartovného, ale veľmi roztomilého oznámenia:

Ja, Ivoško, dovoľujem si oznámiť, že som sa narodil. Mamička i ja sme zdraví. IVOŠKO HRONEC

Navštíviť mladú matku v šiestinedelí môžu iba ženy. Ani najbližší mužskí príbuzní a mužskí vôbec nemajú v tom čase vykonávať návštevu. Výnimku tvoria starší páni z najbližšieho príbuzenstva. Ostatní známi majú právo opýtať sa na stav mladej matky a môžu si prípadne pozrieť novorodeniatko. Takéto návštevy v dome kútnice majú byť obmedzené na čas čo najkratší. Návštevníci, ako aj príbuzní a dobrí známi posielajú mladej matke kvetiny a malé darčeky. Je vžitý zvyk i u nášho pospolitého ľudu, obdarovať „kútnicu“ rozličnými posilňujúcimi potravinami (koláčmi, cukrovinkami, pečivom) a posiľujúcimi nápojmi (vareným vínom, kávou, tiež i hriatym). Nakoľko je tento zvyk obvyklý, poučujú nás o tom početné zvraty: nosiť do kúta, nosiť za plachtu, kútny koš atď. Mladým devám sa nesluší vstupovať do miestnosti, kde leží mladá matka, a je to prípustné iba vtedy, ak boly k tomu výslovne vyzvané.

439. Krst a krštenie

Kým u pospolitého ľudu nového občana do troch dní po narodení nesú na krst, zatiaľ v lepších kruhoch udomácnil sa zvyk, že sa s krstom počká až do toho času, keď je už i matka dieťaťa schopná zúčastniť sa na krstiacich obradoch, ak to i zdravie dieťaťa pripúšťa.

Pri výbere krstných rodičov rím.-kat. cirkev kladie veľkú váhu na to, aby krstní rodičia boli katolíkmi a ľuďmi nábožensky založenými, lebo povinnosťou krstných rodičov je dozerať na mravnú a náboženskú výchovu svojho krstného dieťaťa. I keď je cirkev evanjelická liberálnejšia, predsa v tomto ohľade kladie na krstných rodičov veľký dôraz. Krstní rodičia majú byť pri krste prítomní, ale môžu byť aj zastupovaní. Krstní rodičia pri evanjelickom krste uzavierajú krstnú smluvu a sľubujú, že sa budú starať o duchovnú, prípadne i telesnú opateru krstniatka.

Na to, kto má byť volaný za krstného otca alebo matku, niet presne určeného pravidla, ale pri rešpektovaní uvedeného bývajú volaní za krstných rodičov najčastejšie najbližší príbuzní: starí rodičia, sestry, bratia atď.

Pozvanie za krstného otca alebo krstnú matku nikdy neslobodno odmietnuť! Smie sa to stať len z príčin skutočne závažných a odôvodnených. Podobne nemajú ani rodičia bez závažných príčin odmietnuť tých, ktorí sa uchádzajú už vopred o čestnú funkciu krstných rodičov. Otázku, či môžu byť volaní za krstných rodičov predstavení otca, alebo osoby spoločensky vyššie postavené, možno riešiť podľa toho, aký spoločenský alebo priateľský pomer ich viaže. Bez ohľadu na túto skutočnosť bolo by veľmi netaktné takéto osoby volať za krstných rodičov a volani by sa mohli celkom oprávnene nazdávať, že boli poctení touto funkciou z príčin nie práve ideálnych.

V niektorých západoeurópskych štátoch je vžitým zvykom, že za kmotra pozvaný pán pošle matke dieťaťa skvost podľa svojich hmotných pomerov a neskôr sa jej zavďačí bonboniérou. Naproti tomu u nás sa dáva dar krstniatku do podušky. Týmto darom bývajú peniaze v hotovosti (voľakedy dukáty). Najvhodnejšie je darovať vkladnú knižku, obsahujúcu základný vklad. Najnovšie sa dávajú do daru aj poistky s prémiami, zaplatenými na viac rokov vopred. Takýto dar je veľmi užitočný, lebo pri malých ročných prémiách do dospelosti krstné dieťa má už do života malý kapitál.

Povinnosťou kmotra je obdarovať i pôrodnú asistentku a domáce služobníctvo. Pri krste nesmie sa zabudnúť na kostolníka a miništrantov menším peňažným darom. Kmotra má krstniatko obdariť praktickými darčekmi, ako bielizňou a detskou výbavou, alebo jej čiastkou a kmotre má tiež prejaviť pozornosť nejakým vhodným darom.

Je nepísaným zákonom, ale vžitým zvykom, že manžel pri prvom dieťati, nech je to syn alebo dcéra, obdaruje svoju manželku vhodným skvostom. Ak to pomery dovoľujú, najvhodnejší je briliantový prsteň, náramok, náramkové hodinky a pod.

U evanjelikov môže byť okrem kostola krst aj doma. V takom prípade sa z miestnosti, kde má byť krst, odstránia všetky zbytočnosti, ponechá sa bielym riaseným alebo čipkovým obrusom prikrytý stôl, postaví sa naň kríž medzi dvoma horiacimi sviecami, kropenička a nádoba s vodou. V takomto prípade je vhodné miestnosť vyzdobiť kvetinami.

O povinnostiach krstných rodičov pri krste poučí pred krstom kmotrov pôrodná asistentka.

Po cirkevných obradoch odbavuje sa v užšom rodinnom krúžku hostina, všeobecne nazývaná krštenie, na ktorej sa u evanjelikov zúčastňuje i duchovný pastier, najmä, ak bol krst doma.

Ak je krst po narodení dieťaťa a matka sa nemôže ešte zúčastniť na krste, krštenie sa odbavuje zvyčajne neskôr. Stôl má byť bohato ozdobený kvetinami, v ktorých prevláda farba ružová alebo belasá, podľa toho, či je novorodeniatko dievčatko alebo chlapček. Veľmi pekne sa vyníma, ak je uprostred stola vyložené z kvetín krstné meno novorodeniatka alebo aspoň iniciálka jeho mena.

Krstný otec je povinný s času na čas zaujímať sa o zdravotný stav svojho krstniatka a tento záujem sa má stupňovať obzvlášť vtedy, keby krstný syn potreboval nejakú pomoc od krstného otca. Povinnosťou krstnej matky je zasa starať sa o krstné dieťa, dbať, aby bolo nábožné a mravne vychovávané. Koľko detí mohlo byť zachránené pred mravným úpadkom, keby boly krstné matky vykonávaly svoju povinnosť a pri výchove uplatnily včas svoj vplyv!

Krstná a krstný povinní sú úctou svojim krstným rodičom. Svoju pozornosť majú prejaviť občasnými návštevami, sverovať sa im so svojimi životnými snahami a plánmi a na výročité sviatky alebo na sviatok mena a narodenín nikdy nemajú zabudnúť prísť blahozelať alebo blahoželanie prejaviť písomne, kyticou kvetín a pod. Krstní rodičia radi prijímajú túto náklonnosť a odvďačujú sa za ňu príležitostnými darmi.

440. Prvé prijímanie

Školské deti pripustené sú k prvému prijímaniu zvyčajne medzi ôsmym až desiatym rokom. V tento deň má sa s nimi obzvlášť láskave zaobchádzať, aby mohli lepšie pochopiť významu tohto dňa pre ďalší život a aby ich pozornosť bola odvedená od svetských vecí a nálad. Hoci v hodinách náboženstva dostanú deti príslušnú duševnú prípravu pre tento veľký deň, je povinnosťou rodičov, ale hlavne matky, aby niekoľko dní pred spoveďou venovaly svojmu dieťaťu zvýšenú pozornosť a povzbudzovaly ho k úprimnému vyznaniu a k pocitu pokánia.

Na prvé prijímanie chlapci majú byť v čiernych alebo v tmavomodrých šatách s bielou viazankou, dievčatá chodia na prvé prijímanie v bielych šatách, s bielym závojom a vo vlasoch s venčekom z bielych kvetov. Miestami sú i chlapci vyperení kytičkou v gombíkovej dierke alebo malou halúzkou myrty. Je chvályhodným zvykom, že v niektorých krajoch chodia i rodičia na prijímanie spolu s deťmi. V zámožnejších vrstvách býva vo zvyku usporiadať v tento deň menšiu rodinnú slávnosť a pritom sa zvyčajne dáva dieťaťu i dar.

441. Birmovanie

Deti, ktoré prekročia dvanásty rok svojho veku, môžu pristúpiť k sviatosti birmovania, ktorú udeľuje diecézny alebo svätiaci biskup v čase turíčnom. Deti sa odievajú podobne ako pri prvom prijímaní. Pri udeľovaní sviatosti birmovania sa birmovným rodičom pripomínajú záväzky, prijaté pri krste. Pri birmovacom obrade položí birmovný otec chlapcovi a birmovná matka dievčaťu pravú ruku na pravé plece birmovanca, biskup urobí na čelo birmovanca znamenie sv. kríža, zľahka ho udrie po líci a povie: Pax tecum — pokoj s tebou!

Birmovanec býva po obrade obdarovaný cennejším darom (hodinkami a pod.). Miestami je vo zvyku, že birmovní rodičia pohostia birmovanca, inde zasa rodičia birmovanca pohostia birmovných rodičov v rámci menšej domácej slávnosti

442. Konfirmácia

Konfirmácia u evanjelikov je vážny, povznášajúci a slávnostný deň, lebo pri tomto obrade konfirmant vstupuje medzi dospelých. Ku konfirmácii pristupujú — po dvojročnej príprave — deti od 14 rokov. Konfirmácia je obnovením krstného sľubu samým dieťaťom. Konfirmačný obrad a prijímanie prvej večere Pána sú vlastným cirkevným úkonom, ktorý sa deje pri oltári. Krstní rodičia majú byť prítomní pri tomto obrade a majú s rodičmi a príbuznými konfirmanta zaujať miesto v lavici. K večeri Pána s konfirmantom pristupujú aj krstní rodičia.

Dôstojnosť a významnosť tohto dňa prejavuje sa aj v odeve. Chlapci prídu do kostola v tmavom, tzv. konfirmačnom obleku, po prvý raz v dlhých nohaviciach a s čiernym klobúkom. Dievčatá majú biele šaty bez skvostov, alebo si vezmú iba korálový náhrdelník. Krstní rodičia, rodičia a príbuzní sa rovnako majú obliecť do tmavých šiat.

Keďže sú konfirmanti starší ako deti ktoré idú na prvé prijímanie, dávajú sa im aj cennejšie dary. Najbežnejším a najčastejším darom býva Biblia alebo Tranoscius (spevník), ale dávajú sa tiež zlaté alebo strieborné hodinky s vyrytým dátumom konfirmácie. Pri príležitostí konfirmácie krstní rodičia, rodičia alebo i konfirmant obetujú na fare niečo na cirkevné ciele, ale je zvykom dávať odmenu aj katechétovi, i organistovi. Po cirkevnej slávnosti býva v dome rodičov tichý, slávnostný obed, na ktorý bývajú pozvaní krstní rodičia, príbuzní, priatelia a známi, ako aj duchovný.

443. Oslava narodenín a mena

Oslavy narodenín svojím pôvodom siahajú do staroveku a bývaly oslavované s veľkou obradnosťou a hostinou. Kým u protestantov je vo zvyku oslavovať narodeniny, u katolíkov sa zasa častejšie oslavuje meno, pamätný to deň patróna, ktorého meno dostali na krste. Takéto oslavy majú sa diať vždy v dome a len v nevyhnutných prípadoch vo verejnej miestnosti. Popoludní alebo v predvečer narodenín alebo mena pozvú sa príbuzní a priatelia na rodinnú slávnosť, pri ktorej oslávenec dostáva dary. Pri tej príležitosti deti recitujú príležitostné verše a oslávencovi podávajú kytice. Miestami je zvykom pri takejto oslave postaviť na prostred stola tortu s toľko sviečkami, koľko má oslávenec rokov. V čase hlbokého smútku v rodine takéto oslavy prirodzene nebývajú.

444. Oslavy jubilejné

I keď nemožno päťdesiatku pokladať za abrahámoviny, predsa je u nás na Slovensku vžitým zvykom, že sa päťdesiatka obzvlášť verejne činných osôb oslavuje. Jubilant aspoň týždeň pred zamýšľanou oslavou rozošle svojim príbuzným, priateľom a známym tlačenú pozvánku, približne s týmto textom:

Milý priateľu!

Moja päťdesiatka poskytuje mi milú príležitosť, aby som Ťa — Vás — srdečne pozval na priateľskú posiedku (večeru) do modrého salóna hotela Carlton na deň 24. t. m. o 20. hodine.

Tvoj — Váš — oddaný XY

(vlastnoručný podpis)

V Bratislave, v októbri 1940

Poznamenávame, že na takéto, mimo hostiteľovho domu usporiadané priateľské večere, hostia nemajú priviesť dámy, ak to v pozvánke výslovne nie je uvedené. Aby však ani dámy pozvaných pánov neboly ukrátené, manželka jubilanta pozve dámy do jubilantovho domu a pohostí ich.

Na oficiálne oslavy jubilantove, spojené s banketom, ktorý usporiada nejaký klub, spolok alebo korporácia, bývajú pozvané i dámy. Páni sa majú na večerné oslavy obliecť do fraku (smokingu) a dámy do malej večernej toalety. Pri oslave jubilanta býva vo zvyku oceniť a zhodnotiť doterajšiu prácu, dielo a činnosť jubilantovu. Reč sa nemá zbytočne preťahovať a nemá byť nudná. I ostatné toasty majú byť krátke a frapantné. Po nudných prípitkoch často polepší náladu vtipne prednesený prípitok, ktorý z veselej stránky zachytí daktorú vlastnosť jubilantovu. Jubilant má na toast iba vtedy odpovedať, ak je ostatnými účastníkmi priamo vyzvaný, ináč ďakuje za ocenenie štrngnutím alebo stisnutím ruky. O prípitkoch podrobnejšie sa zmieňujeme v kapitole „Diner“.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.