Zlatý fond > Diela > Spoločenský lexikon III. Praktické pokyny pre rozličné príležitosti


E-mail (povinné):

Ľudovít Michalský:
Spoločenský lexikon III. Praktické pokyny pre rozličné príležitosti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Eva Kovárová, Darina Kotlárová, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 12 čitateľov

XIII. Zakladanie rodinného kozuba

425. Známosť

Zdravý a dospelý mladý muž, ktorému sa podarilo vybudovať primeranú existenciu, ktorá by bola dostačujúca, hľadá možnosti založiť si svoj rodinný kozub. Počúvajúc mocný hlas prírody a mohutnú silu pudu po zachovaní potomstva, snaží sa nájsť družku života, s ktorou hodlá sa po celý život deliť v radostiach i v smútku, v hojnosti i v nedostatku.

Prv, než by sa k tomuto vážnemu kroku odhodlal, je jeho povinnosťou nielen voči sebe, ale i voči svojej budúcej neveste a potomstvu, podrobiť sa univerzálnej lekárskej prehliadke a v prípade, že by mienka lekára nebola práve priaznivá, poradiť sa s ním, či by vyskytnuvšia sa choroba nebola prekážkou zdravého manželstva a tobôž potomstva. Až po tomto prvom kroku má sa odhodlať k ďalším krokom.

Cesty, vedúce do manželského prístavu, sú často veľmi rozličné a nevyspytateľné, lebo aké rozličné sú samé pohlavia, taká rozličná je aj ich podstata. Muž sa uchádza o ženu, o ktorej sa nazdáva, že ju miluje — a pozoruje i u nej náklonnosť — všetkými prostriedkami, ktoré má naporúdzi. Ak sa stane, čo nebýva zriedkavosťou, že sa mu postavia do cesty prekážky, vie vyvinúť veľké nadanie v hľadaní ciest, po ktorých by mohol dosiahnuť vytúženého cieľa. V bežnom živote za neenergického pokladaný muž vie v takomto prípade prejaviť netušenú energiu a húževnatosť a mnohý energický muž zasa — nech je nám dovolené povedať — skoro cudne klopí oči, ak nastáva rozhodujúca chvíľa a má sa postaviť tvárou v tvár skutočnosti, po ktorej tak ohnive túžil. Pud po zachovaní potomstva sa u rozličných ľudí rozlične prejavuje, ale jeho smer je u všetkých jednaký: podobrotky i pozlotky dosiahnuť ruku milovanej devy a od oltára priviesť ju do teplého rodinného hniezdočka.

Ak sa mladý muž bez prekážok môže soznámiť s devou, ku ktorej cíti väčšiu a silnejšiu náklonnosť ako k iným devám a pozoruje, že je jeho náklonnosť opätovaná, snaží sa nadviazať s ňou bližšiu známosť, ktorá má slúžiť na to, aby mladí ľudia mohli sa navzájom bližšie poznať.

Pod pojmom „bližšie sa poznať“ treba rozumieť nielen snahu po stupňovaní vzájomnej náklonnosti, ale hlavne poznať sa po stránke duševnej a povahovej a potrebné nájsť dostatok spoločných styčných bodov, náhľadov, cieľov a spoločných záujmov, aby sa mohla láska budovať na krásnom a silnom podklade spoločného diela a nie na piesku výlučne len smyselných túžob a záľub.

Žiaľbohu, mladí ľudia často si robia zo svojich pozorovaní klamné závery, lebo človek, túžiaci po opätovaní lásky, často siaha nielen k nevinným úskokom, ale sa aj pretvaruje. Snaží sa byť v očiach osoby, po ktorej túži, lepším, ušľachtilejším a umnejším, než akým v skutočnosti je, aby sa mchol priblížiť k ideálu osoby, ktorú si chce podmaniť. Predstiera v živelnej túžbe po ukojení nízkeho pudu „lásku až na zbláznenie“, sľubuje „vernosť až do hrobu“, ale keď dosiahol svojho cieľa, predstieraná láska zmení sa v nenávisť, v nechuť a v odpor, a to tým skôr, lebo pravé sklony, opravdivá a nezahalená povaha objaví sa až v úzkom spoločenstve dvoch osôb, po sobáši, teda v čase, keď je sklamanej osobe temer znemožnené prerušiť spoločenstevný sväzok.

Všetky znaky povahy pred manželstvom umele použité, totiž predstierané, všetky tie zdanlivo krásne, vznešené a ušľachtilé vlastnosti zmiznú rýchlejšie, ako by sme si to vedeli predstaviť.

„Takéto býva prebudenie tých“ — píše prof. Dr. Bauer, — „ktorí si pomýlili lásku s erotickou túžbou. Neslobodno totiž zabúdať, že láska a erotická túžba sú dve rozličné veci, lebo láskou nerozumieme iba jeden cit, ale celý súhrn určitého počtu citov, ktoré sa prejavujú v bezpodmienečnom uvedomení vnútornej spolupatričnosti (spoločné záujmy, snahy, ciele atď.).“

Manželstvo, vybudované na takomto solídnom základe, je trvalé, lebo láska sama je tu zárukou, že obidvaja zúčastnení ľudia — muž i žena — nepotrebujú ani etických, ani morálnych medzí, aby zachovali manželskú vernosť a že skôr tieto medze vznikajú z vnútornej spolupatričnosti. Je celkom prirodzené, že k základu takéhoto manželstva patrí aj zovrubná znalosť vzájomných pováh, slabostí a životných zvyklostí, lebo i ony patria k pojmu pravého pocitu spolupatričnosti.

Ak sú dané všetky tieto podmienky a niet nijakých zovnútorných prekážok, vzniká ideálna možnosť uzavrieť skutočné manželstvo z lásky.

426. Náhovorky

I keby boly splniteľné všetky podmienky pre uzavretie manželstva z lásky, veľmi často vyskytnú sa rozličné prekážky, ktoré hatia mladým ľuďom uzavretie manželstva. Tieto prekážky bývajú veľmi rozmanité; od sociálnych až po estetické. Najčastejšie bývajú to však prekážky majetkové, stavovské, ako aj veľký vekový rozdiel, cudzia národnosť i rasová príslušnosť.

Pokiaľ su prekážky prekonateľné a nie sú takého rázu, že by mohly mať v budúcnosti nepriaznivý vplyv pre manželský život alebo i potomstvo, je temer neodpustiteľným činom prehnane starostlivých rodičov a ešte starostlivejších tetiek, stavať často umele vykonštruované prekážky na čírych a často neodôvodnených domnienkach „keby“ a „čo keby…“ V takýchto prípadoch pristupuje mladým ľuďom na pomoc osoba tretia ako prostredník a urovnávač.

Nesmelí mladí mužovia, uchádzajúci sa o ruku devy, dobre urobia, ak požiadajú spoločného známeho, ktorý by u rodičov deviných najprv opatrne sondoval, či by boli usrozumení s úmyslom pytača a ktorý by vedel o pytačovi viac povedať, ako je im o ňom známe. Úloha takéhoto prostredníka nie je vždy ľahká a ani nie vďačná, ak sa neskôr, po uzavretí manželstva ukáže, že manželstvo nie je šťastné. Práve preto má si prostredník, všeobecne zvaný nahovárač, počínať veľmi opatrne, obozretne a rozvažite. Bez prikrášľovania povahy a vlastností i hmotných pomerov protežovaného mládenca má podať posudok o ňom čo najtriezvejší a najpravdivejší, aby nepravdivým popisom neuviedol nikoho do omylu. Rodičia devy majú nielen právo, ale v záujme jej manželského šťastia i povinnosť zvedieť všetko o budúcom zaťovi. Rozumní rodičia menšie poklesky z búrlivej mladosti nikdy neberú za rozhodujúce, lebo veď je veľmi málo takých mužov, ktorí by neboli v dobrej nálade vystrojili nejaký nepremyslený kúsok, neprajníkmi, pravda, vždy zveličovaný a zavrhovaný.

Nesmelosť daktorého mladého muža ide dakedy tak ďaleko, že nemá odvahy prejaviť svoj úmysel milovanej deve a požiadať ju o ruku. I v takomto prípade je zákrok prostredníka alebo prostredníčky vhodný. Prostredník alebo prostredníčka majú byť vždy volení z príbuzných a z kruhov osobných známych, najradšej však príbuzní, aby v prípade odmietavého náznaku alebo priamo odmietavej odpovede nebol pokus mladého muža hodený na bubon. I keď nie je výslovne zahanbujúce dostať „košík“, predsa je pre postihnutého krajne nepríjemné, aby sa o jeho nezdare verejne povrávalo. Veľmi nerozumne si počínajú rodičia devy — i samé devy, — ak sa chvastajú verejne s tým, že niekomu dali „košík“. V takomto prípade sami seba zneucťujú a rodičia zasa vydávajú svoju dcéru možnosti, že zostane v parte. Takéto nevhodnosti jemnejšie a citlivejšie založených mládencov odrádzajú z obavy, že by sa aj im mohla stať takáto nepríjemnosť.

Ak „nahováranej“ deve alebo jej rodičom z podstatných a odôvodnených príčin uchádzač nevyhovuje, majú to šetrne dať najavo bez akéhokoľvek ironického podfarbenia. Dávať nepriame alebo vyhýbavé odpovede v takomto prípade nie je vhodné ani rozumné, lebo sa môžu tým vzbudzovať a udržovať oprávnené nádeje uchádzača, že jeho žiadosť bude splnená. Deva a jej rodičia, prípadne jej pestúni, majú právo vyhradiť si čas na rozmyslenie, najmä ak sa chcú lepšie informovať o vlastnostiach pytača. Tento termín však nemá byť bezdôvodne predlžovaný, hlavne vtedy, ak je viac ako pravdepodobná záporná odpoveď.

Získavanie informácií o pytačovi má sa diať obozretne, taktne a šetrne od osôb čestných, nezaujatých a dôveryhodných. Ak sa vyskytnú nejaké pochybnosti, ktoré by mohly mať rozhodujúci vplyv na odpoveď, výhodné je dať si ich overiť aj z iných prameňov. Z nepresných a nedostatočných zpráv robiť osudné závery je nerozvážne, nehľadiac ani na to, že sa tým môže niekomu aj citeľne ublížiť. Zprávy od osôb cudzích a neznámych treba vždy brať s náležitou rezervou.

Rozumný a rozvážny mladý muž prv, než by sa odhodlal k rozhodujúcemu kroku popýtať devu u jej rodičov o ruku, presvedčí sa vopred, či nachodí u nej dostatok lásky a u rodičov porozumenie. Prirodzene, takéto podmienky vyžadujú dlhšiu známosť, i keď mladý muž môže už z prvých slov devy spoznať, akú má povahu, aby si podľa toho vedel vhodne počínať. Pridlhé známosti však nemožno nijako odporúčať, lebo vieme zo skúsenosti, že veľké percento týchto známostí končieva rozchodom a takýto rozchod môže mať pre devu osudné následky. Jej možnosť vydaja je totiž snížená i ohrozená. I keby sa deva v dlhej známosti chovala v každom smere mravne a korektne, zlé jazyky sú vždy v pohotovosti, aby jej škodily.

Ak je pridlhá známosť pre dievčatá škodlivá, nie je ani prikrátka známosť osožná, lebo milenci nemajú dostatok príležitosti poznať navzájom svoje povahy a chvíľkové vzplanutie ešte nie je láskou, ako sme to na príslušnom mieste zdôraznili. Najlepším dôkazom sú nám tzv. americké „expres sobáše“, ktoré v deväť desatinách končievajú rozsobášom, čoho príčinou je práve to, že sú uzavierané pod dojmom chvíľkového vzplanutia, ktoré možno nazvať čímkoľvek, len nie opravdivou láskou so žiadúcimi podmienkami trvalého a šťastného manželstva.

Mladý muž, dvoriaci deve, hneď po nadviazaní vážnej známosti má sa snažiť oboznámiť s jej rodinou, k čomu bývajú rozmanité príležitostí (výlety, bály atď.). Takéto pokračovanie možno len odporúčať, lebo starostliví rodičia majú nesporný záujem na tom, s kým sa stýka ich dcéra. Konečne je to výhodné i pre mladého muža, lebo takto sa ľahšie urovnáva cesta k rozhodujúcej pytačke.

Mládenec má byť nielen k svojej deve zdvorilý, ochotný a ohľadný, ale i k jej rodičom. Neškrobené, korektné a skrovné chovanie vytvorí medzi mládencom a devinými rodičmi sympatický pomer, čo je najlepšou zárukou, že so strany rodičov nebudú prekážky v rozhodujúcich chvíľach.

Ak je takéto pokračovanie muža takrečeno povinné, veľmi nepekne sa vyníma, ak matka devy nadbieha mladému mužovi, nech už priamo, alebo nepriamo. Stretáme sa s touto neplechou nielen na vidieku, ale i v mestách; nielen v kruhoch primitívov, ale i v kruhoch tzv. „lepších“. Ešte šťastie, že takéto materské invencie nevzťahujú sa na úprimné manželstvá z lásky, ale iba na tie, kde ide o manželstvo záujmové, teda manželstvo z chladnej vypočítavosti. Toto isté platí i pre matky mladých mužov bez akýchkoľvek výhrad.

427. Rozličnosť dievčenských pováh

Hoci sme v príslušných kapitolách o ženských letorách podali obsiahlu látku, predsa nebude od veci doplniť tie znalosti ešte niekoľkými povahopismi dievčat. Mladý muž, ktorý dobre a šťastne vystihne povahu bytosti, po ktorej mladistvým ohňom svojho srdca túži, ľahšie môže dosiahnuť svoj cieľ ako jeho ťažkopádny sok, čo by aj s veľkou prevahou rozličných predností. Dievčenská márnomyseľnosť hrá tu veľkú úlohu a preto treba s týmto faktorom rozhodne rátať.

ROMANTICKÁ deva nadšene rojčí po hrdinských, dobrodružných a složitých ľúbostných historkách, bez ktorých si lásku nevie ani predstaviť. Má nezvyčajne vyvinutú fantáziu, je dráždivá a od lásky očakáva priamo divy. Pre mužov bežného povolania, povahy solídnej má iba pohŕdavý úsmev. Jej ideálom je muž slávou oslnený a jej snahou je trblietať sa v jeho žiari. Nerozhoduje, či slávu získal na býčich zápasoch, v pästiarskom kole alebo v koncertnej sieni. Hlavné je, že jej vysnený princ je slávnym. Akokoľvek vie romantická deva prekypovať láskou a dá sa — vzhľadom na svoju dobrodružnú povahu — ľahko získať, jej láska je nestála, lebo muž-milenec len veľmi zriedka zodpovedá jej ideálu a preto si zasa hľadá iného. Dievčatá, romanticky založené, po viacerých sklamaniach — často veľmi trpkých — zmenia svoju povahu a môžu sa stať dobrými ženami a matkami. V rozpuku panenstva je temer každá deva do istej miery romantická. Tento povahový ťah vyvolávajú dvaja činitelia: jednako fyziologický proces dospievania, pôsobiaci na myslenie a jednako vplyv ľúbostných románov, prekypujúcich čírym, až do fantastických rozmerov vybičovaným romantizmom. U väčšiny dievčat však romantické sklony pominú pri poznaní pravej podstaty života a triezveho pochopenia pravého poslania ženy. Veď je dobre známe, že dievča rado odloží svoje panenky a iné hračky, ak sa mu vyskytne ctiteľ.

ŽIVÁ A VESELÁ deva je mladému mužovi ľahko prístupná, lebo svojou živosťou a nenútenosťou umožňuje sblíženie. Hneď po soznámení dáva sa do živého a nenúteného rozhovoru a veselej zábavy. Tento typ dievčat je veľmi šťastný a obľúbený, lebo bývajú to nielen dobré partnerky vo veselej pohode, ale i v zármutku, ktorý vedia úprimne precítiť a bez tendenčnej okázalosti prejaviť. Najväčšie úspechy dosahujú u nich duchaplní a rovnako veselí mladí mužovia. Spoločenskými úspechmi rozmaznaná deva s takouto povahou žiada od svojho pytača vytrvalosť, prívetivosť a vyberané spoločenské chovanie. Takéto devy bývajú dobrými ženami, lebo vedia nad menšími domácimi nepríjemnosťami prejsť s veselou mysľou a svojou šťastnou povahou vedia často zhladiť vrásky starosti s čela milovaného muža. Bývajú aj dobrými matkami a vychovávateľkami.

MELANCHOLICKÁ, zádumčivá deva je svojou povahou opakom živej devy. I keď nemožno tento typ dievčat nazvať ideálnym, predsa má mnohé vynikajúce prednosti pred devou romanticky a nekriticky založenou. Tento typ dievčat vyžaduje, aby si ju mladý muž pozorne všímal a prejavoval jej pri vhodných príležitostiach obzvláštnu pozornosť. Je to potrebné hlavne preto, lebo zádumčivá deva pre svoju miernu povahu stráni sa ľudí a spoločnosti, nikdy sa netlačí do popredia, ba naopak, vyhľadáva kútiky, ktoré sú spoločnosti najmenej na očiach a práve preto len veľmi ťažko vie uveriť, že by si ju niekto všímal. Z veselšej nálady často bez príčiny a bez akéhokoľvek prechodu stane sa melancholickou. Je to vnútorný zápas dôvery s nedôverou, ktorý môže úplne prestať, ak sa deva presvedčí, že je skutočne milovaná. Ak aj ona lásku opätuje, čo sa stáva u nej vždy po dlhšich vnútorných bojoch, stáva sa až rojčive prítulnou, ale vyžaduje vernosť a stálosť, čo sú jej typickými vlastnosťami. Mnohých mladých mužov devina zádumčivosť odpudzuje, lebo sa domnievajú, že táto povahová vlastnosť bude u nej trvalá. To je omyl! Melancholicky založená deva tiež túži po šťastnom živote, po zábave, ale tá nesmie byť hlučná a rozpustilá. Pravda, deva chorobne melancholická je patologickým zjavom a pre manželstvo nie je súca.

NESMELÁ deva vyvoláva často klamný dojem devy melancholickej, alebo zaponúkanej. Touto vlastnosťou vyznačujú sa tie, ktoré sa veľmi málo obrátily v spoločnosti a z neznalosti rozličných spoločenských pravidiel a konverzačných obratov, stávajú sa nesmelými. Častejšia účasť v spoločnosti dodá deve potrebné sebavedomie, bez ktorého sa smelšie vystupovanie ani nedá predstaviť. Dlhšie rozhovory, častejšie písanie listov, primeraná pozornosť ľahko môžu odstrániť nesmelosť a deva, nedávno ešte nesmelá, bude vystupovať smelšie, lebo bude vidieť v mužovi, ktorý jej dvorí, svojho ochrancu a bude mu dôverovať. Dievčatá tohto typu, ak si ich muž vedel vhodne vychovať, stávajú sa vernými a oddanými ženami a nežnými matkami.

ĽAHOSTAJNÁ deva tvári sa i pri ohnivých citových výlevoch mladého muža práve tak, ako by počúvala žaloby kamarátky, že jej krajčírka sfušovala kostým. V skutočnosti i takáto deva túži po láske a nežnostiach. Jej city sa ťažko rozihrajú, ale muž, ktorý vytrvale hľadá u nej náklonnosť a vlastnosti povahy, na ktoré by mohol nadviazať, bude mať úspech a vzbudí v nej úprimnú lásku, ktorá v nej iba driemala.

ZAPONÚKANÁ deva je bežným typom vidieckych polovzdelaných dievčat, ale zato sa tento typ v rozličných variáciách zjavuje i medzi dievčatami vzdelanejšími. Zaponúkané dievča čaká od mladého muža, aby jej stále dvoril, ale sama sa celou silou premáha, aby neprezradila svoje city. Dáva sa pre každý i najmenší prejav priazne dlho prosiť (napr na vychádzku, po ktorej veľmi túži) a pretvaruje sa, ako by ktovie akú obeť prinášala. Vytrvalé dvorenie i väčšie sklamanie čoskoro ju vylieči a môže sa stať z nej dobrá žena. Vedome zdržanlivé dievčatá prirodzene do tohto typu nemožno rátať.

ZDRŽANLIVÁ deva nenarodila sa s touto vlastnosťou, ale získala ju alebo výchovou, alebo je to výsledok veľkého životného sklamania, ktoré ju muselo zastihnúť v dievčenskom vývine. Je chladne nedôverivá, ale keď sa presvedčí o úprimnom blížení sa mladého muža, stane sa prístupnou.

HRDÁ deva len veľmi ťažko reaguje na ľúbostné pokusy. Príčinou toho môže byť alebo neúmerne zvýšený sebacit, ktorý zatlačuje i lásku, ktorú dosiaľ ešte nepoznala, alebo sa za touto hrdosťou skrýva strach z mužov, alebo aj pretrpené sklamanie. Charakterný muž bezchybného vystupovania a chovania môže si i najhrdšiu devu nakloniť, hoci to často vyžaduje veľkú trpezlivosť a dlhší čas známosti.

SVOJVOĽNÁ deva býva v očiach mladých mužov veľmi tvrdým orieškom, lebo ju nevie každý muž skrotiť. Kto sa však odhodlá ziskať a nakloniť si ju, musí mať veľký fond trpezlivosti, spokojnej rozvahy a silnej vôle. S neklesajúcou vytrvalosťou možno i v najbeznádejnejších prípadoch dosiahnuť úspech, lebo skrotená svojhlávka zmení sa často v dobromyseľné a láskavé stvorenie.

KOKETNÁ mladá deva je zvláštnou kapitolou. Je nezvyčajne náročná. Nadchnúť ju vedia iba nákladné zábavy, cenné dary a stále lichotenie, lebo to veľmi dobre hovie jej márnomyseľnosti. Je v nálade rozmarná a premenlivá ako aprílové počasie. Mladý muž, i keď vyhovie jej márnivosti a záľubám, nikdy sa jej nesmie poddať, lebo takto by sa ľahko stal predmetom jej posmechu.

UČENÁ dáma zvyčajne nevyžaduje od muža práve taký vysoký stupeň učenosti, aký dosiahla ona, ale na druhej strane vyžaduje si úctu k jej vedomostiam. Mladý muž, ktorý nie je dostatočne vyzbrojený v daktorom odbore vedomostí, nemá svoje medzery zakrývať nesmyselnou. drastickou a za vlasy pritiahnutou sofistikou, ale má jej hovor pozorne načúvať a snažit sa ju chápať.

Napokon uvedieme citát z povestného a často citovaného fejtónu Alfreda Hedenstjerna:

„Sú ženy vznetlivé a chladné, ohnivé i zádumčivé; veľké i malé; mladé i staré, chudé i tučné; mrzké a krásne; zlé i dobré; čierne, plavovlasé i ryšavé; sú ženy, ktoré vedia variť a také, ktoré nevedia. Sú ďalej ženy roztomilé a neznesiteľné, klebetné, rozumné, hlúpe, nudné, zaujímavé; avšak v jednom ohľade sú všetky jednaké, všetky sa chcú — vydať.“

428. Čo sa vyžaduje od mladého muža?

Hoci je veľmi dôležité vedieť sa prispôsobiť zvláštnostiam ženskej bytosti, predsa záleží veľa i od zovnútorných okolností, lebo kto sa uchádza o priazeň mladej dámy, musí jej sebavedomiu lichotiť i svojím zovňajškom. Nesmieme totiž zabúdať, že každá žena chce byť pyšná na muža, ktorého obdarovala svojou láskou a obostrela bezvýhradnou dôverou. Neznamená to však, aby sa muž výstredne obliekal, ako manekýn alebo dáky gigolo. Má sa obliekať módne podľa solídnych kreácií a nemá sa ukazovať v spoločnosti mladej dámy v starých, pokrčených a zafľakovaných šatách. Dôležité je pri vystupovaní vo verejnosti obliecť sa vždy do príležitostného odevu. Bolo by krajne trápne zjaviť sa s dámou v divadle v športovom obleku a horolezeckých topánkach, alebo prísť na matiné v smokingu a pod. Mladý muž má úzkostlivo dbať na čistotu tela. Má sa častejšie kúpať, bielizeň týždenne i častejšie meniť; ruky má mať vždy čisté, nechty bez smútočného lemu, účes individuálny, ruky pestované a nevlhké. Nič nebudí totiž taký odpor, ako studeným a lipkavým potom zvlhčená dlaň.

Povaha ženy, ako nežného a slabého pohlavia, vyžaduje od muža, aby ju maznal a jej želania plnil. Ak dáma len nadhodí nejaké želanie, muž sa má snažiť, pokiaľ je to v medziach jeho možnosti, jej želania splniť. Ak javí chuť do divadla, kina alebo spoločnosti, mladý muž nemá otáľať a má jej vyhovieť, lebo žena chce mať vedomie, že jej muž skutočne niečo poskytuje. Okrem toho je vďačná, že má stáleho sprievodcu. Ak by však mladý muž nemohol prísť, má sa včas ospravedlniť. Na schôdzku má prísť vždy prvý a nespoliehať sa na akademickú štvrť a takto na druhej strane má potom právo dožadovať i od dámy presnosť.

Reč mladého muža má byť jazykove správna, príjemne plynulá a melodická. Je dávnou skúsenosťou, že i sama reč môže mať erotizujúci účinok. Rečník, herec a spevák vždy ľahšie si vie dobyť srdce a lásku ženy, ako iný človek všedného typu. Táto okolnosť stane sa nám srozumiteľnejšou, ak uvedieme, že náklonnosť ženy k mužovi, obdivovanému pre svoju krásu, zrazu sa zmenší, ba dakedy až celkom vyhasne, ak napríklad taký Adonis — jachta. Ženám imponuje muž, ktorý ich vzdelanosťou prevyšuje, ale so vzdelanosťou sa mladý muž nikdy nemá chvastať.

Dvoriaci mladý muž má si všímať, ako sa jeho dáma oblieka a nesmie zabudnúť oceniť čo najdôkladnejšie jej novú toaletu, čo možno každú maličkosť a podrobnosť. Takáto všímavosť jej veľmi lahodí, lebo si nové šaty obliekla práve preto, aby vynikla v nich a upútala na seba vo zvýšenej miere pozornosť muža, ku ktorému cíti náklonnosť alebo ho miluje. Taktne obratne a priliehave povedaných lichôtok žena nikdy nemá dosť. Preto radšej vždy o tri-štyri prejavy obdivu viac ako o jednu poklonu menej. Ak sa dáma z nejakej príčiny necíti dobre, nemá byť donucovaná do spoločnosti alebo na vychádzku. Pozornosť vyžaduje, aby sa jej mladý muž pri budúcom stretnutí opýtal, či sa už lepšie cíti. Jemne prejavená úprimná účasť v chorobe alebo v duševnej kríze žene vždy dobre padne a je za to vďačná.

V korešpondenčnom styku s mladou dámou má si mladý muž počínať obratne. Musí predovšetkým dbať na to, aby list neobsahoval gramatické chyby, aby jeho zovňajší vzhľad bol vždy čistý a úhľadný. I keď obsahove nemusí list prekypovať ohňom citov, nemá byť ani bezobsažne suchý. Každá deva rada dostáva listy, ale také listy, v ktorých niet ani trocha úprimnej citovosti, vedia ju urobiť nešťastnou a môžu úplne zničiť jej lásku. Prejavovať city tzv. „známkorečou“ je nevkus, odpustiteľný iba vojakom a kuchárkam.

V prvom rozpuku mladej lásky unikne veľa chýb bez povšimnutia, ale sú veci, ktorých sa treba vystríhať, lebo časom sa stanú „nápadnými“ i u najtrpezlivejšej a najshovievavejšej ženy. Žiarlivosť vie ženám lichotiť, ale len vtedy, ak nie je na ťarchu a ak nepoburuje. Byť priveľmi žiarlivým je prudkým jedom lásky, lebo tým sa dosiahne vždy opak toho, čo bolo zamýšľané, keďže je známe, že zakázané ovocie najlepšie chutí.

Mladý muž má byť k rodičom deviným zdvorilý a ohľadný, i keby ich postavenie nebolo na jeho úrovni. Opačné chovanie môže devu do krvi uraziť a môže mať za následok i prerušenie známosti. Ženy nemajú rady mužov hrmotných a namyslených práve tak, ako mužov nesmelých a nedostatočne sebavedomých. Práve tak nazerajú na lakomcov a prílišných pedantov.

429. Rozličné typy mladých mužov

Ako u žien, tak i u mužov vyskytujú sa rozličné povahové typy, ku ktorým sa má deva pri vážnej známosti v určitých medziach prispôsobiť. Neznamená to, aby deva mládencovi nadbiehala, ale musí dbať na mužovu individualitu a musí sa snažiť, aby sa mu ľúbila. Predovšetkým musí si jasne uvedomiť, prečo by sa chcela vydať za istého muža a prečo práve za toho. Ale toto rozumové uvažovanie nikdy sa nemá diať bez súhry srdca. Rozumné, taktné a rozvažité chovanie devy môže povzbudiť nesmelého muža, aby sa „vyjadril“, ale ako sme povedali, musí sa to diať delikátne a taktne.

NESMELÝ muž nemá dostatok energie a obzvlášť odvahy, aby sám od seba bez pomoci vedel nájdenú vhodnú devu požiadať o ruku. Tento typ nemužských mužov, vo svojom vnútri však obyčajne veľmi dobrých a ušľachtilých, je veľmi vďačný, ak je v takomto prípade povzbudený. Deva má takéhoto muža pokojne a bez prerušovania vypočuť a s uspokojeným sebavedomím urobiť ho šťastným. Mužom, či mládencom nesmelým sa odporúča, aby často navštevovali primerané spoločnosti, lebo samá nesmelosť vyplýva najčastejšie z nedostatočnej obratnosti v spoločenskom styku, a ich snahou by malo byť zvyšovanie sebacitu, sebavedomia, keďže práve nedostatok alebo neuvedomelosť týchto robí ich nesmelými.

ROJKO nemá pre manželstvo veľkého smyslu a o manželstve prakticky nikdy neuvažuje. Jeho domácnosť je nesporiadaná a i keď má celkom slušné príjmy, vždy zápasí s nedostatkom. Takýto muž potrebuje v manželstve rozumnú vedúcu ruku, ale sú im neznesiteľné hovory o všakových domácich lapáliách.

MELANCHOLIK môže dosiahnuť v manželstve šťastie po boku veselej, ale ináč tichej, pokojnej a stálej bytosti. Potrebuje v životnej borbe častejšie povzbudenie, aby sa snažil o väčšie životné úspechy, ku ktorým, vzhľadom na jeho vytrvalosť, má mnohé podmienky. Dosiahnutý cieľ značne posilňuje jeho sebadôveru a stáva sa živším.

AMORFNÝ mladý muž nemá ani rozvahy ani rozhodnosti. Je krajne nesamostatný a vždy sa spravuje podľa nálady svojho okolia. Jeho počiny sú vždy závislé od mienky osoby, na ktorej mu záleží, a ochotne plní všetko, čo mu je prikázané, i keď je povahové nestály a vrtošný. Toto je ten povestný prototyp muža „pod pantofľou“.

PEDANTNÝ muž môže byť získaný len úplným poriadkom, úhľadnosťou a presnosťou. Muža takéhoto typu maly by sa náročnejšie devy strániť, lebo bez dlhších dohadov pedant nerád siaha do vrecka a radšej by podstúpil hocičo, len aby nemusel pre toaletu alebo klobúk prekročiť svoj presný mesačný rozpočet. Ináč žena poriadkumilovná a sporivá môže byť i pri pedantovi šťastná.

VEDECKÝ PRACOVNÍK ako muž býva často predmetom vtipov pre svoju roztržitosť, hoci v skutočnosti práve po tejto roztržitosti poznať jeho veľkú sústredenosť na predmet svojich úvah. Ako hlava domu je voskrz nepraktický a nemá smyslu pre drobné domáce veci. Najlepšou jeho družkou je prakticky smýšľajúca žena, ktorá však na druhej strane musí javiť záujem o jeho vedecké práce a snahy. Jeho nepraktickosť budí dojem úplnej zanedbanosti, lebo o svoj zovňajšok veľmi málo dbá a záleží len na žene, aby bol vždy vhodne odiaty a opatrený.

UMELCI bývajú väčšinou veľmi svojvoľní, márnomyseľní, namyslení a preto sú ťažkým problémom pre manželstvo, ktoré vedia rozriešiť iba veľmi dôvtipné, obetavé a nesebecké ženy. Bývajú veľmi senzitívni a dráždiví a často i menšie neúspechy vedia ich urobil priamo zúfalými, no až cynickými domácimi tyranmi.

RODENÝ OTEC RODINY je typom muža, ktorý je nenáročnými a solídnymi ženami obľúbený, ale tiež nie je bez chýb. Tento typ muža zvyčajne nemá porozumenia ani pre najskromnejšiu túžbu po prepychu, ani pre najskromnejšie želanie a potešenie ženino. Takýto muž dá sa pre manželstvo veľmi ľahko získať, ale ženy len veľmi zriedka nachodia po jeho boku skutočné šťastie. Hlavnou ich životnou snahou je, mať veľa detí, o ktoré sa svedomite starajú, ale pre ženu majú veľmi málo smyslu a ohľadu.

430. Zasnúbenie

Keď sa mladý muž presvedčil, že jeho náklonnosť k milovanej deve je opätovaná a niet prekážok, ktoré by mohly manželstvo vylučovať, môže medzi štyrmi očami devu požiadať o ruku. Toto je tzv. tajné zasnúbenie, lebo rozhodnutie milencov nie je ešte známe ani rodičom deviným. Keď si je mladý muž istý, že nebude devinými rodičmi odmietnutý, môže svoju žiadosť predniesť aj im, čo je v tomto prípade iba formalita. Ak bol pytač prijatý, stáva sa snúbencom a v niekoľkých dňoch po tom má urobiť u deviných rodičov v predpoludňajších hodinách obradnú návštevu (v žakete alebo v čiernom kombinovanom obleku) a svojej verenici má poslať kyticu bielych ruží.

Oficiálne zasnúbenie deje sa zvyčajne v rámci rodinnej slávnosti, ku ktorej má si snúbenec prizvať len menší počet príbuzných a dôverných priateľov. Verenica má darovanú kyticu (alebo košík s kvetinami, opatrený bielou stuhou) umiestiť na prostriedku stola alebo na mieste vynikajúcom. Keď sú už rodina a pozvaní pospolu, verenec podá svojej verenici puzdro s vereneckým prsteňom. Deva puzdro roztvorí, vyberie z neho prsteň a podá ho verencovi, ktorý jej ho navlečie na prstienkový (štvrtý) prst ľavej ruky. ktorú jej pobozká. V niektorých kruhoch pripúšťa sa i takzvaný prvý verejný bozk. Verenec totiž s povolením rodičov pobozká svoju verenicu po sprstienkovaní na čelo. Ona ho má hneď, alebo pri opätovanej hostine v dome verenca obdarovať rovnako zásnubným prsteňom.

Zásnubný prsteň, odlišne od sobášnej obrúčky, je ozdobený bielym kameňom, kryštalom, perlou, briliantom alebo belasým zafírom. Inofarebné zásnubné prstene nie sú vhodné a priliehavé. Vo vnútri prsteňa bývajú vyryté iniciálky krstných mien obidvoch verencov a dátum zasnúbenia. Zvyk podávania snubného prsteňa je už prastarý. Už starí Rimania podávali svojim nevestám okrem mnohých iných darov tiež jednoduchú železnú obrúčku bez ozdôb. Tento prsteň symbolizoval ohnivko reťaze, ktorou mala byť vrúcne milovaná bytosť pripútaná k svojmu mužovi. Pravda, tento symbol je v dnešnom poňatí uskutočnený v pravom význame až sobášnou obrúčkou.

Verenec sa môže zavďačiť svojej oddanici aj inými darmi, ale neodporúča sa dávať dary drahocenné. Najvhodnejšie sú dary kvetinové, knihy, noty a pod.

Pri zásnubnej hostine sedia verenci na tzv. čestnom mieste, ktoré býva zvyčajne naprostred stola. Verenica sedí po lavici svojho verenca, naproti nim jej rodičia, po ich pravej a ľavej strane jeho rodičia; starí rodičia a ostatní hostia si sadnú v takom poradí, aký je ich rodinný alebo priateľský vzťah k verencom. Na zásnubnej hostine okrem výmeny prsteňov niet nijakých zvláštnych obradov. Príbuzní a hostia po zásnubnom sprstienkovaní blahoželajú.

Jedálny lístok zásnubnej hostiny je závislý od hmotných možností rodičov dievčaťa. Menšia hostina však v každom prípade stačí.

Rodičia verencov ako aj ostatní hostia majú sa vyhýbať hovorom o vene a jeho výške, obzvlášť v prítomnosti verencov. Bolo by to netaktné, ba priam bezohľadné voči neveste.

V zámožnejších rodinách býva zásnubná hostina spojená s domácim bálom. V takomto prípade majú prísť dámy do hostiteľského domu vo veľkej (bálovej) toalete a páni vo fraku. Ak je však zásnubná hostina skromnejšia a bez domáceho bálu, stačí, ak je verenica v svetlých šatách a verenec v žakete. Ostatné dámy majú byť oblečené vo večerných toaletách a páni tak, ako je oblečený verenec.

Týždeň po oficiálnom zasnúbení verencovi rodičia usporiadajú oplatnú hostinu tej istej formy, ako bola hostina v dome dievčaťa. Ak už pri prvej zásnubnej hostine verenica neobdarila svojho verenca zásnubným prsteňom, urobí tak teraz a zaujme čestné miesto po jeho pravici.

Je vžitým zvykom v lepších kruhoch oznamovať zasnúbenie príbuzným a známym tlačenými lístkami. Skromnejší verenci oznamujú to jednoduchým textom, ako:

Rodiny s veľkými spoločenskými stykmi a povinnosťami rozosielajú dvojité oznámenie, ktorého forma býva takáto:

Kto dostal oznámenie o zasnúbení, môže blahoželať osobne alebo písomne. Osobne možno blahoželať len v čase prijímania návštev v dome oddanice. Vhodné je pri takejto návšteve priniesť jej kyticu kvetov, čo sa sluší hlavne jej dobrým známym.

431. Otázka vena a výbavy

Povinnosťou rodičov je podľa možnosti ešte pred verejným zasnúbením naznačiť povereníkovi verenca (jeho rodičom, príbuzným) výšku vena a výbavy. Nie je vyberaným chovaním vyjednávať o týchto ináč zrejmých otázkach priamo s verencom, lebo jemnejšie a citlivejšie založení mužovia ľahko by mohli byť privedení do trápnych situácií. Rovnako nie je ani vyberané, ani slušné, ak sa mladý muž nedočkavo zaujíma o veno a výbavu priamo, lebo takto by veľmi ľahko mohlo vzniknúť podozrenie, že nie pre lásku, ale pre veno sa chce oženiť. Verenec ani pred svojou nevestou sa nemá o týchto otázkach zmieňovať. Dobre vychovaná a rozumná nevesta mu to aj tak naznačí bez nevhodných narážok. Rodičia nevesty nikdy nemajú v sľubovaní vena a výbavy zveličovať a sľubovať to, čo vedome nemôžu splniť. Bol by to podvod, ktorý sa pomstí zvyčajne na nich samých.

Ak by sa stalo, že zasnúbenie musí byť z nejakej príčiny zrušené. bývalí verenci si majú nielen korešpondenciu, ale i cennejšie dary navzájom vrátiť. Keď však jedna strana bez podstatnej príčiny[10] odstupuje od zasnúbenia alebo sama zaviní, že druhá strana musí odstúpiť, povinná je nahradiť skutočnú škodu, ktorú utrpela druhá strana alebo jej rodina z odôvodnených výdavkov, vynaložených na ciele budúceho manželstva. Výdavky, vynaložené na ciele budúceho manželstva sú napr. výdavky na zásnubnú hostinu, na pohostenie druhej strany, na zakúpenie výbavy. Nevinná stránka má nárok na vrátenie alebo náhradu darov, ktoré darovala druhej stránke vzhľadom na budúce uzavretie manželstva (zásnubný prsteň atď.). Tieto nároky (požiadavky) môže žalobou uplatňovať poškodená snúbenecká strana, prípadne jej rodina, keď dali dar. Keď dala dar cudzia osoba, môže tiež žalovať, ale len o náhradu daru, ktorý sama dala. Žalovať sa môže len do jedného roka od zrušenia zasnúbenia.

432. Rozlúčkový večierok

Niekoľko dní pred sobášom (nie v predvečer sobáša) mládenci a panny v rámci veselého večierka lúčievajú sa so slobodným stavom. Na večierok pozve si mladá nevesta svoje priateľky a mladoženích svojich priateľov. Ako sme už zdôraznili, večierok nemá byť deň pred svadbou. Bola by to bezohľadnosť voči neveste i voči hosťom, lebo by mohli prísť na sobáš unavení a nevyspaní. Nevesta a pozvané devy majú prísť na večierok v spoločenskom úbore, kým mladoženích a ostatní pozvaní mladí mužovia v smokingu. Večierok býva spojený s menšou hostinou, veselým spevom, tancom, spoločenskými hrami, recitáciami a príležitostnými veršami, v ktorých môžu byť vtipné narážky na pochabosti mládeneckého a panenského života, ba v prijateľnej forme i narážky na ženícha a nevestu.

U nás je vo zvyku usporiadať tzv. mládenecké rozlúčky zvyčajne v hostincoch a v kaviarňach, na ktorých sa zúčastňujú iba mladoženíchom pozvaní páni. Takéto mládenecké rozlúčky končievajú zvyčajne orgiami, a keďže bývajú usporiadané v predvečer sobáša, neraz sa stane, že mladoženích ide na sobáš v priveselej nálade a nevyspaný. Dokonca pred niekoľkými rokmi sa v B. stalo jednému známemu bohémovi-spisovateľovi, že pre dlhú mládeneckú rozlúčku, trvajúcu takmer dva dni a dve noci, „zabudol“ prísť na sobáš.

433. Sobáš

Pred sobášom treba splniť zákonom ustanovené formality, ohlášky, pri ktorých sa musí dokázať, že sú splnené všetky podmienky pre uzavretie platného manželstva. Duchovnému a matrikárovi (pokiaľ ide aj o civilný sobáš) majú ženích a nevesta predložiť krstný list, domovský list, potvrdenie o mieste stáleho bydliska, u mladoletých tiež povolenie rodičov alebo ich zákonitých zástupcov, že proti uzavretiu manželstva nemajú námietok. Ak je sobáš v katolíckom kostole, ohlášky sú vyhlásené tri razy s kazateľnice po kázni alebo po evanjeliu od oltára po tri nedele za sebou. Zo závažnej príčiny a s dovolením cirkevných úradov, môžu byť ohlášky vyhlásené iba raz, čo sa pri vyhlásení ohlášok výslovne pripomenie. V odôvodnených prípadoch môžu príslušné administratívne úrady upustiť od ohlášok. Pri uzavieraní civilného sobáša ohlášky sú vyvesené na tabuli pre úradné vyhlášky, a majú byť vyvesené 8 dní. Tento termín môže byť skrátený na 5 dní.

Dva týždne pred sobášom patrí sa poslať príbuzným a dobrým známym oznámenie termínu alebo priamo pozvánky na svadbu. Ak je sobáš v tichosti, pošle sa oznámenie do prvých štrnásť dní po sobáši. Forma takéhoto oznámenia je nasledujúca:

Ing. Juraj Zavažan s manželkou Máriou rod. Černou pokladajú si za česf oznámiť, že ich sobáš bol požehnaný dňa 10. februára 1940. Bratislava, Hlinkovo námestie 38.

V lepších spoločnostiach je vo zvyku, obzvlášť ak má byť sobáš slávnostný, že rodičia mladej nevesty s rodičmi mladoženícha posielajú na dvojlistovom kartóne vytlačené oznámenie v tejto forme:

Najnovšie sa veľmi často vyskytuje, že mladoženích spolu s nevestou posielajú oznámenia asi tohto znenia:

LADISLAV KALENČÍK, veľkoobchodník, dovoľuje si úctive oznámiť, že jeho sobáš so slečnou ELENOU ZLATOŠOVOU bude požehnaný dňa 3. februára 1940 v r.-kat. farskom kostole. V Žiline, v januári 1940. Adresa: Hlinkovo námestie 14.

Ďalej sú ešte aj iné formy oznámenia, ktoré obsahujú súčasne i pozvanie na sobáš.

Ten, kto dostal oznámenie, môže ho pokladať i za pozvanie na cirkevný sobáš. Kto sa na sobáš dostaví, nemusí odpovedať na oznámenie písomnou gratuláciou, lebo po sobášnych obradoch môže mladomanželom ústne blahoželať. Sluší sa blahoželať i rodičom mladomanželov. Písomné a telegrafické gratulácie, ktoré môžu byť na zvláštnych gratulačných blanketách, zasielajú sa zvyčajne v deň svadby už mladomanželom, ale ak sa gratuluje ešte pred sobášom, patrí gratulácia rodičom sobášneho domu.

Sobáš civilný deje sa zvyčajne celkom ticho, bez zvláštnej obradnosti, najčastejšie iba v prítomnosti dvoch svedkov a matrikára. Na civilný sobáš, ktorý sa odbavuje v predpoludňajších hodinách, pre nevestu najvhodnejšie sú vlnené svetlé béžové šaty s nutriovým paletom, jednoduchého strihu, v ktorých má nevesta veľmi mladistvý vzhľad. Mladoženích má byť v žakete.

Nevestin úbor pri cirkevnom sobáši má zodpovedať jej hmotným pomerom. Pri skromnejších sobášoch môžu byť nevestine šaty z bieleho saténu s bohato naberanou sukňou. Línia šiat pre nevestu v bielom ostáva vždy klasickou, kým línia svadobného obleku civilného býva prispôsobená móde. Pre veľkú svadbu v bielom najvhodnejšie sú pre nevestu šaty z bieleho žoržetu, skladané v 1 cm široké a nezhladené sámiky a sukňa plisovaná. Sobášny úbor doplňuje hermelínové paleto, myrtový venček a biely, dlhý závoj. Kytica mladej nevesty má byť biela a povinný je ju obstarať mladoženích. Testiné majú si odiať veľkú tmavú toaletu. Družice majú mať svetlé hodvábne šaty, najlepšie v jednej farbe. Ich družbovia povinní sú postarať sa o kytice. Páni sa majú v odeve prispôsobiť vždy ženíchovi. Frak je nesporne najvhodnejším pre mladoženícha, obzvlášť, ak ide o tzv. veľkú svadbu. Pri pozvaniach na sobáš mal by byť vždy udaný úbor a družice by sa zasa maly vopred dohodnúť, v akej farbe šiat prídu na sobáš. Najvhodnejšou farbou pre úbor družíc je svetloružová alebo bledobelasá.

Poradie sobášneho sprievodu býva veľmi rozličné. U nás je na mnohých miestach poradie takéto: Do kostola vezie sa v prvom aute (kočiari) mladoženích s prvou družicou, ktorá býva sestrou alebo najbližšou príbuznou nevesty. Po nich nasledujú podľa rodinnej príslušnosti, veku a spoločenského postavenia ostatní družbovia a družice a družobný sprievod uzaviera povoz mladej nevesty, ktorú sprevádza prvý družba, najbližší to príbuzný alebo dôverný priateľ mladoženícha. Po jej povoze nasledujú rodičia mladoženícha a nevesty a ostatní hostia.

Pred oltárom nevesta stiahne pravú rukavičku a odovzdá ju i s kyticou najbližšej družici a ženích sa postaví svojej neveste po pravej strane. Pri sobášnom obrade nevesta a ženích si kľaknú, kým ostatní účastníci vstanú. Po prísahe a posvätení prsteňov,[11] t. j. po skončení vlastného obradu, máva sobášiaci kňaz reč, v ktorej oboznamuje novomanželov s významom stavu manželského a pripomenie im ich povinnosti. Po odchode duchovného nasleduje ofera okolo oltára, pri ktorej sa na pripravenú tácňu dávajú peniaze.

V sakristii sa v prítomnosti svedkov, družbov a družíc urobí cirkevno-matričný zápis o uzavretí sobáša a sobáš sa končí vádzkou nevesty. Medzi matričným zápisom a po vádzke mladomanželia prijímajú gratulácie. Gratulantov, ktorých mladá nevesta osobne nepozná, povinný je mladomanžel neveste predstaviť.

Po cirkevných obradoch býva slávnostné diner alebo v nevestinom dome alebo v prvotriednej reštaurácii. Pri svadobnom stole čestné miesto patrí novomanželom, vedľa nich sedia ich rodičia, potom hostia podľa veku, spoločenského postavenia a príbuzenského pomeru. Družice a družbovia posadia sa na koniec stola. Novomanželia majú sa k svadobnej tabuli posadiť až vtedy, keď sa už všetci hostia shromaždili. Prvý toast patrí najvzácnejšiemu hosťovi a na pozdravný prípitok nemusí mladoženích odpovedať.

434. Svadobné dary

Je už dávno vžitým zvykom, že príbuzní a priatelia pošlú novomanželom svadobné dary, aby obohatili zakladajúcu sa mladú domácnosť. Aké dary to majú byť, o tom prinášame obšírne poučenia v kapitole o daroch a darovaní. Svadobné dary majú byť poslané niekoľko dni pred sobášom.

435. Svadobná cesta

Ak majú mladomanželia v programe podniknúť svadobnú cestu, opustia najskôr na konci druhej polovice hostiny stôl a bez rozlúčky s hosťami celkom „nenápadne“ odídu. Dnes už azda veľmi málo ľudí vie, že podnikanie svadobnej cesty je odkazom dávnominulých čias, keď si mladý muž získal ženu únosom. O tejto otázke sa Dr. Bauer takto vyslovuje: „Či nie je moderná svadobná cesta, ono cestovanie a blúdenie kol-dokola v cudzích krajoch tiež znakom toho, že mladý manžel chce ženu uniesť, že ju chce konečne oslobodiť často z tvrdých pút jej rodičov a príbuzenstva?… Na zvyk svadobných ciest musíme pozerať ako na veľmi zjemnelý spôsob, vplyvom kultúry sa vyvinuvší symbol manželstva, vzniklý únosom ženy.“

Mladomanželia za písomné gratulácie priateľov a známych povinní sú tiež písomne sa poďakovať, ak nemajú v krátkej budúcnosti príležitosť poďakovať sa ústne.

436. Sobáš starších osôb

Je vžitým zvykom, že až do štyridsať rokov môže slobodná deva ísť na sobáš v bielych šatách, ale nie je vo zvyku brať si dlhý závoj. Nevesta štyridsaťpäťročná ide na sobáš v šatách svetlých, najvhodnejšie však v elegantnom šedivom úbore a v klobúku. Styridsaťročná nevesta má mať iba jednu družicu, kým nevesta, blížiaca sa k päťdesiatke, ide k oltáru iba v sprievode rodičov alebo príbuzných.

Ak vedie vdovec slobodnú devu k oltáru, deva môže byť v bielej svadobnej toalete a môže mať práve tak družbov a družičky, ako by sa vydávala za slobodného.

Vdova, i keby sa vydávala za slobodného mládenca, má sa na sobáš odiať do toalety triezveho strihu a solídnej farby. Najvhodnejším sobášnym úborom vdovy je elegantný cestovný úbor popolavej farby. Podľa zákona vdova sa môže vydávať až po desiatich mesiacoch po smrti prvého muža. S hľadiska etikety však vdova by sa mala vydávať po manželovej smrti až o 2-3 roky, keď sa už totiž minul čas smútku. V dnešných časoch rýchleho životného tempa sa čas smútku značne obmedzil, a keď to rozličné životné okolnosti vyžadujú, nemožno nič namietať, aby sa vdova po roku nevydala. Vydávať sa do roka po manželovej smrti alebo krátko po prejdení zákonom povolenej hranice, kje prejav veľkej neúctivosti k pamiatke zosnulého.

Sobáš vdovy s vdovcom deje sa tiež bez zvláštnej obradnosti. Vdova a vdovec i po uzavretí sobáša podržia si sobášne obrúčky z prvého manželstva, obzvlášť ak z toho manželstva žijú ešte deti. Kytica vdovy-nevesty nebýva bielej farby.

437. Strieborná a zlatá svadba

Strieborné a zlaté svadby sú výlučne len užšou rodinnou slávnosťou. Obzvlášť pri zlatej svadbe musí sa rátať s vekom manželov a nie je na mieste usporiadať hlučné zábavy a slávnosti. Ak sa neposielajú príbuzným a známym oznámenia o takejto rodinnej slávnosti, niet príčiny posielať dary alebo gratulačné listy (telegramy), lebo je z toho zrejmé, že si rodina praje ostať sama.



[10] Podstatnú príčinu zrušiť zasnúbenie má napr. verenec, ktorý zistí, že druhá strana mala ľúbostný pomer počas zasnúbenia s osobou treťou. Nemá podstatní dôvod zrušiť zasnúbenie verenec, ktorému napr. matka bráni uzavrieť sobáš. (Dr. Štefan Tomaškovič: „Dôležité kapitoly zo súkromného práva slovenského“, str. 183, nákladom Ľudového nakladateľstva P. Gardelána v Trnave.)

[11] Sobášne obrúčky je povinný zaopatriť mladoženích. V sobášnych obrúčkach majú byť vyryté iniciálky krstných mien novomanželov a dátum sobáša.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.