ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

259. Všeobecné pravidlá

Spoločensky cibrený človek volí si vždy len také hotelové, reštauračné a kaviarenské podniky, ktoré zodpovedajú jeho spoločenskému postaveniu a úzkostlivo vyhýba lokálom pochybnej povesti.

Ak sme v meste dosiaľ nám neznámom, máme sa zaujímať vopred u ľudí, budiacich dôveru, kde by sme sa mali ubytovať, stravovať a pod. Takto vyhneme nepríjemnostiam, že sme si nezvolili miestnosti, zodpovedajúce nášmu spoločenskému postaveniu.

Predovšetkým musíme byť opatrní pri výbere hotela, lebo pre neznalosť miestnych pomerov ľahko by sme sa mohli dostať do podniku nedobrej povesti alebo i do podniku vykričaného. Informácie v takýchto prípadoch môžeme dostať i u železničiarov, policajných strážnikov, šoférov a pod.

Pri ceste do cudziny ochotne nám poskytne všetky potrebné informácie každá väčšia cestovná kancelária, ktorá má vždy naporúdzi soznam vhodných podnikov vo významnejších zahraničných mestách.

Ak je v našom sprievode dáma, musíme si pri výbere vhodných miestností počínať s dvojnásobnou opatrnosťou, aby sme ju nepriviedli do nepríjemnej situácie a seba do neželateľného pomykova.

Ináč voľba hotela, reštaurácie a kaviarne má sa vždy prispôsobiť daným pomerom. Ak máme reprezentačné povinnosti, musíme si voliť miestnosti prvotriedne a musíme vyhýbať možnosti, aby nás videli náhodilí známi v dákej predmestskej krčme len preto, aby sme niekoľko korún usporili. Sporenie v takomto prípade nie je na mieste.

Pri výbere vhodného lokálu nesmieme však zabúdať ani na oblek, ktorý má byť prispôsobený k dotyčnej miestnosti. Vstúpiť napr. do daktorého reprezentačného, alebo luxusného podniku v špinavom turistickom obleku a v okovaných topánkach, je vysoký stupeň nevkusu a bezohľadnosti voči ostatným hosťom. Úbor musí teda rozhodovať pri výbere vhodnej miestnosti. Bohužiaľ, sme veľmi často svedkami toho, že sa i mnohí vzdelanci dopúšťajú v tomto smere pokleskov. Sme národom malým, ale Prozreteľnosť určila nám významné postavenie v novej Europe a práve preto sú zraky iných národov upreté na nás a podľa počínania jednotlivých členov nášho národa posudzovaný je celý národ. Pripomeňme si len, koľko trápnych výstupov vyvolali diplomatickí pseudodemokrati minulých ér, chcejúc svoju demokratickosť zdôrazniť ignorovaním vkusu a vžitých spoločenských foriem!

Aké nevkusné a nevhodné je prísť do reprezentačnej verejnej miestnosti v horolezeckom úbore, práve tak je nevhodné zjaviť sa v salónnom úbore, vo fraku alebo v smokingu v občianskom hostinci. Ako v prvom, tak i v druhom prípade vyvolali by sme nepríjemnú nápadnosť, čomu taktný pán vždy vyhne.

Dámy obzvlášť majú byť opatrné vo výbere vhodného lokálu, hoci dnes už i mladá dáma môže sa samostatne ukázať vo verejnej miestnosti. A práve táto okolnosť je závažná. Dáma smie vyhľadať iba taký hotel, reštauráciu alebo kaviareň, o ktorej sa vie, že má dobrú povesť. V kaviarni s hudbou mladá dáma vo večerných hodinách nikdy sa nemá sama ukázať, lebo veľmi ľahko by mohla vzbudiť nepríjemnú pozornosť a mohla by sa vydať nepriaznivým dohadom i zbytočným obťažovaniam kaviarenských Don Juanov, čo nijako neslúži povesti mladej dámy, čo aj hmotne nezávislej. Slovenská deva nesmie si brať vzory z voľnosti mladých Američaniek a Angličaniek, lebo čo je azda prípustné im, nie je vhodné našim devám!

260. Ako sa má chovať pán v sprievode dámy

Je priam zarážajúce, aké vysoké percento pánov nevie sa vhodne chovať a primerane si počínať pri sprevádzaní dámy do verejnej miestnosti a práve preto venujeme tejto otázke samostatný úsek.

Najzákladnejším pravidlom je, aby pán priviedol dámu do známych a slušných podnikov, primeraných spoločenskému postaveniu dámy. Galantný a pozorný pán, ak ide o väčšie mesto, navrhne viac slušných podnikov, aby si dáma mohla prípadne sama vyvoliť vhodný lokál, ak je oboznámená s miestnymi pomermi. V opačnom prípade pán odporúča najvhodnejšie podniky, ktoré zodpovedajú všetkým požiadavkám.

Ak ide pán s dámou do hostinskej miestnosti alebo do kaviarne, vždy ide pán vopred a to aj dvermi, ktoré vedú priamo do miestnosti. Toto pravidlo sa musí zachovávať z dvoch príčin: a) Tým, že pán ide vopred, odvracia pozornosť prítomných od dámy; b) musí sa snažiť uvoľňovať cestu sprevádzanej dáme a vyhľadať vhodný stôl. Podobne si má pán počínať pri odchode z verejnej miestnosti, ale pri dverách ustúpi, otvorí dvere a dá prednosť dáme. Toto pravidlo treba zachovávať v tých podnikoch, kde je veľká frekvencia. Výnimočne môže pán pustiť dámu vopred iba v takom prípade, ak je podnik takmer prázdny a odpadá obava, uvedená v bode a).

Slušnosť vyžaduje, aby pán hneď pri vstupe do verejnej miestnosti strhol klobúk a pri opúšťaní miestnosti nasadil si ho až predo dvermi. Nie je vhodné ani v záhradnej reštaurácii alebo v záhradnej kaviarni sedieť s klobúkom na hlave, ako sme tomu často svedkami i v Bratislave. To, čo sa môže strpieť na dvore viechy, nie je vhodné v miestnostiach, navštevovaných spoločnosťou.

Častejšie sa stáva, že pri vchode do verejnej miestnosti nemôžeme na prvý pohľad nájsť vhodný stôl. V takomto prípade nie je vhodné bezmocne sa obzerať alebo pobehúvať po celom lokále, ale načim sa obrátiť na čašníka. V prvotriednych podnikoch už sám hostinský personál ochotne ide v ústrety svojim hosťom a ochotne nájde pre nich vhodný stôl.

Ak by sa stalo, že niet čašníka naporúdzi, prejdeme cez sálu a letmým pohľadom sa presvedčíme, kde by bolo vhodné miesto, lebo musíme vyhýbať všetkému, čo by mohlo vzbudiť pozornosť, najmä ak je dáma v našej spoločnosti.

Stáva sa tiež, že vhodný stôl, ktorý sme si vybrali, je už čiastočne obsadený hosťami. Podľa možnosti vyberme si vždy taký stôl, ktorý je najmenej obsadený. Ľahkým úklonom pristúpime k stolujúcim a oslovíme ich: „Prepáčte, sú tieto miesta voľné?“, alebo kratšie: „Dovolíte?“ — Nezdvorilosťou je hrmotne sa opýtať: „Je tu voľné miesto?“ a pod.

Pri výbere stola musíme mať vždy na mysli, aby sme si uvedomili, či spoločnosť, sediaca za dotyčným stolom, nebude našou prítomnosťou rušená. Skúsený pozorovateľ na prvý pohľad odhadne, či bude jeho prítomnosť stolujúcich rušiť alebo nie. Takéto pokračovanie vyžaduje od nás zdvorilosť a takt. Samotný pán, ak je v miestnosti ináč dosť miesta a voľných stolíc, nikdy sa nepriplichtí k stolu zamilovanej dvojice, alebo neprivedie k stolu dámu, kde sedí zakabonený samotár, alebo dáma mračných pohľadov. Rovnako neposadí dámu za taký stôl, ktorý je už čiastočne obsadený hosťami, chovajúcimi sa pri jedle nevkusne alebo vyzývavo.

Ak sprevádza pán dámu, musí sa pán usilovať čím skôr odložiť palicu a klobúk, alebo odovzdať čašníkovi a pomôcť dáme odložiť plášť a pod. Pán nikdy nesmie dopustiť, aby túto pozornosť vykonal za neho čašník. Pán najprv pomôže dáme a až potom odloží svoj prevlečník. Tiež pri obliekaní pán pomôže najprv dáme. Pán si nikdy nemá dovoliť, aby mu mladá dáma pomáhala pri obliekaní plášťa. Pôsobí to smiešne, najmä ak je naporúdzi čašník. Výnimkou je, ak mladá dáma pomáha pri obliekaní bezmocnému starému pánovi, invalidovi, zranenému atď. V lepších podnikoch však i toto odpadá, lebo pozorný personál je vždy k službám hostí.

Za značnú netaktnosť treba pokladať počínanie pána, ktorý si prisadne k dáme samotne sediacej a neznámej, ak je pri ostatných stoloch dostatok miesta. Taktiež mladá dáma nikdy si nesmie sadnúť za stôl, za ktorým sedia výlučne iba páni.

Hostia, ktorí sú požiadaní o voľné miesto, nikdy sa nemajú zamračene alebo rozmrzele tváriť a neprívetivou odpoveďou prejavovať, že prisadávajúci hostia sú votrelcami. Naopak, ich povinnosťou je prívetive ponúknuť voľné miesta, i keby prisadnuvší hostia neboli im práve najsympatickejšími.

V podniku slabšie navštívenom hocikedy môžeme rezervovať miesta pre svojich známych, ktorí majú neskôr prísť, ale v podniku, kde je veľká návšteva a niet dostatok miesta, je takéto počínanie nezdvorilosťou a netaktnosťou, s ktorou sa u mnohých nevychovancov veľmi často stretávame. Ešte odsúdeniahodnejšie je počínanie hosťa, ktorý neprávom tvrdí, že miesta pri stole sú obsadené len preto, aby ostatnými hosťami nebol rušený.

Pri veľkom návale vznikajú často spory o rezervované, ale dosiaľ voľné miesta pri stole. V takomto prípade nie je na mieste, aby sa hostia hrmotne domáhali voľných miest od ich tvrdošijného držiteľa. V takom prípade sa má hosť obrátiť na hostinský personál, ktorý je povolaný na to, aby spravil poriadok. Väčšej, uzavretej spoločnosti nemožno zazlievať, ak si vyhradí stôl. V takomto prípade má byť vyhradený stôl označený viditeľne tabuľkou. Taktný hosť nikdy sa nebude domáhať o miesto pri takto označenom stole.

V prípade, že by bol niekto pozvaný k stolu známych, smie pozvanie zdvorile odmietnuť iba vtedy, ak má závažnú príčinu, napríklad vlastnú spoločnosť pri inom stole. Zvúci hosť, ak nebolo pozvanie odmietnuté, povinný je zvanému predstaviť svojich spolustolovníkov v prípade, že by ich pozvaný nepoznal.

Kedy si smieme prisadnúť k známemu a kedy nie, o tom rozhoduje okolnosť, v akom priateľskom pomere sme s ním. V iných prípadoch nám musí byť rozhodujúcim cit a takt. Mladší, alebo spoločensky nižšie postavený pán smie si prisadnúť k staršiemu pánovi len vtedy, ak bol výslovne k stolu pozvaný a ponúknuté mu bolo miesto. Takisto sa chováme k dáme, ak nejde o dámu, ktorú veľmi dobre poznáme a o ktorej vieme, že naša prítomnosť je jej vítaná. Sadnúť si jednoducho za stôl pána spoločensky vyššie postaveného, ktorý sedí v spoločnosti nám neznámych pánov, je veľmi hrubý priestupok spoločenských pravidiel a svedčí o vysokom stupni nevychovanosti. Prisadnúť si k samostatne sediacemu priateľovi, s ktorým si tykáme, je celkom zrejmé. Ba možno povedať, že obísť ho v takom prípade a prisadnúť si k inému voľnému stolu mohlo by sa pokladať za hrubý priestupok proti priateľstvu.

Primerané chovanie pri podobných príležitostiach medzi dámou a pánom, ako sme už vyššie naznačili, závisí od veku a od toho, ako dobre sa poznajú.

Ak si sadne pán s dámou za neobsadený stôl, pán si sadne dáme po ľavej strane, a to tak, aby bol medzi nimi roh stola, alebo sa posadí naproti, zvlášť pri malých, alebo okrúhlych stoloch.

Samostatná dáma urobí najlepšie, ak si sadne k malému stolu, najmä ak nečaká spolustolovníka, alebo nechce byť vyrušovaná.

Pri stole dáma si sadá najprv, až potom si sadne pán a pri skončenom stolovaní zasa povstane najprv dáma a pán ju hneď nasleduje, aby jej pomohol pri obliekaní.

Ak si pán sadne za stôl cudzími hosťami už čiastočne obsadený, pozdraví ich ľahkým úklonom, dáma zasa pozdraví pokynom hlavy. Tak sa má pozdraviť i pri opúšťaní spoločného stola.

Šaty, klobúk, palica, alebo dáždnik sa nikdy nesmie klásť na stôl.

Dámy neodkladajú klobúk v hostincoch a v kaviarňach, aby tým naznačily, že sa tu necítia doma.

Plášť, šál, kožušiny môže dáma vždy odložiť, ale kabátik od kostymu, obzvlášť v lepšej miestnosti, nemá odkladať.

Rukavice sa pri jedle v hostinci nenechávajú na rukách. V kaviarni je to skôr prípustné, hoci by bolo veľmi smiešne v rukaviciach — jesť.

Odložené kusy odevu sa nemajú klásť na stolice. Výnimkou je, ak by v lokále neboly vešiaky, alebo šatňa. Najvhodnejšie je odložiť veci v šatni.

Upravovať si vlasy, alebo česať sa v jedálni je neprípustné. Takéto úkony majú sa diať v miestnosti na to určenej. Púdrovať sa nad prestretým stolom je veľmi neestetické.

Keď si dáma už sadla, pán jej podá jedálny lístok, aby si vybrala jedlo a sám vybrané jedlá objednáva. Takzvané „študovanie“ jedálneho lístka na úkor ostatných hostí, ktorí na jedálny lístok čakajú, je bezohľadnosť.

Dakedy sa stáva, že výber jedál a nápojov robí ťažkosti, najmä ak je jedálny lístok napísaný v cudzej reči. ^[3] V takomto prípade je najvhodnejšie obrátiť sa priamo na čašníka, ktorý ochotne vysvetlí soznam jedál. Tak si má počínať i ten, kto nemá skúsenosť pri voľbe chodov.

261. Ako zachádzať s personálom

Od osobníctva vyžaduje sa zdvorilosť, ale taktiež od hosťov sa očakáva, aby sa zdvorile chovali voči osobníctvu. Pozdrav neprijať je nespôsob namyslených nevzdelancov. Ľudia, ktorí sú k obsluhujúcemu personálu nadutí, veľmi ľahko budia oprávnené podozrenie, že chcú lacno vyjsť a že nahradzujú nedostatok prostriedkov nafúkanosťou.

Na obsluhujúci personál: čašníka, jedlonosiča a čašnicu sa nikdv nemá volať „Haló!“ alebo „Pst!“, ale sa ani necengá príborom na poháre alebo taniere. Ak chceme privolať čašníka, pokynieme mu ľahko rukou, alebo mu dáme znamenie iným posunkom. Pozorný personál si toho zaraz všimne a obslúži nás. V lepších podnikoch, kde je dostatok obsluhujúceho osobníctva, vždy pamätajú na rýchle obslúženie hostí. Prípustné je zavolať na čašníka, ak je v blízkosti, slabším hlasom, ale kričať z jedného kúta miestnosti až na jej koniec je vysoký stupeň bezohľadnosti.

Podľa toho, ako je u nás najnovšie propagované, miesto „pán hlavný!“ má sa platiaci čašník oslovovať: „pán hlavný čašník“, jedlonosič: „pán čašník“ a čašnica: „slečna“. Oslovovať čašníka „pán vrchný“ je neslovenské a jazykove nesprávne.

Dakde je vo zvyku oslovovať čašníka priezviskom či krstným menom, ako „pán Juraj“, „Géza“ a pod. Toto si však smie dovoliť iba stály hosť, lebo takéto oslovovanie znie veľmi dôverne.

Voči ženskému personálu máme byť vždy zdvorilí a nikdy sa nesmieme dopustiť toho, aby sme dvojsmyselnými narážkami alebo žartami nadväzovali dôvernosti. Takto si počína iba nevzdelanec nízkej duševnej úrovne,

Povinnosťou hostinského je úzkostlive dbať na čistotu, ale zato sa i v dobrých podnikoch dakedy stane, že nie je tanier alebo príbor úplne čistý. V luxusných podnikoch možno takýto poklesok proti čistote vyčítať, ale výčitka sa má diať tak, aby to nevzbudilo všeobecnú pozornosť. Pamätajme na známe heslo: „Ak si nespokojný, povedz to mne, ak si spokojný, povedz to známym!“ V prvotriednych jedálňach môžeme si žiadať výmenu príboru a pripadne i výmenu obrusu, ale v skromnejších podnikoch musíme sa sami uskromniť a máme nezbadať menšie nedostatky, ako zbytky šmirgľového papiera na vidličke alebo kvapky vody na tanierku, ktoré ostaly po umývaní. Takéto maličkosti odstránime priloženou papierovou servítkou bez nejakého výstupu. Väčšie nedostatky, ako stopy po použití alebo pozostatky jedla na tanieri prirodzene nikdy sa nesmú trpieť.

Kto sa často stravuje v hostinci, býva svedkom, ako si daktorý hosť bezmyšlienkovite utiera tanier a príbor, ako by chcel s taniera polevu strhnúť, alebo príbor dokonale vyleštiť. Takéto prebytočné utieranie nevyníma sa dobre a je zbytočné, lebo prípadné choroboplodné bacily sa papierovou servítkou i tak nedajú sotrieť.

Všeobecne možno sa v tejto veci spravovať skúsenosťou, že v hostinci, v ktorom sa podávajú plátené servítky, malo by sa od utierania tanierov a príborov upustiť, lebo v takých podnikoch dostatočne dbajú na čistotu, kým v hostincoch ľudových, kde sa podávajú papierové servítky, je ich použitie pre uvedené ciele dakedy potrebné a preto aj prípustné.

Nepekne sa vyníma tiež utieranie okraja pohára, najmä ak sa miesto servítka použijú prsty, na ktorých je viac choroboplodných zárodkov ako na sklenici. Mnohí nevychovaní hostia s veľkou záľubou používajú previsnutý okraj obrusu na čistenie príboru a na utieranie rúk, čo je skutočne odsúdeniahodné. No daktorí idú ešte ďalej a utierajú si doň ešte i umastené ústa, ba ešte i s čela si utierajú ním pot.

Ak je hosť nedbalo a nepozorne obsluhovaný, nemá hneď vyvolávať scény, ale má sa ponosovať majiteľovi alebo riaditeľovi podniku. Malicherným výčitkám a hlasitému kritizovaniu treba vyhnúť. Podobné chovanie je na mieste, ak chceme niečo namietať proti kvalite podávaných jedál alebo nápojov. Ak obsluhujúci persnonál nevezme príslušné jedlo alebo nápoj ochotne zpät, nedáme sa do kriku, ale v budúcnosti vyberieme si lepší hostinec.

Čašníkovi sa nemá vyčítať zlá akosť jedla, lebo je to nielen nevhodné, ale aj bezvýsledné, keďže čašník nie je tomu na vine, ale kuchár, prípadne majiteľ podniku. Každý hosť má vždy prispôsobiť svoje nároky významu a možnostiam hostinského podniku. V skromnom vidieckom hostinci uplatňovať nároky a požiadavky prepychovej veľkomestskej reštaurácie je priamo smiešne, ale nájdu sa vždy „prísni kritici“, ktorí si nikdy neodpustia, aby si zakritizovali a nepripomínali vidieckemu hostinskému daktorú veľkomestskú rešturáciu a jej znamenité chody. Zdvorilosť prikazuje vyhýbať všetkým takým poznámkam a narážkam, ktoré by mohly hostinského alebo jeho personál dráždiť, prípadne urážať.

262. Ako sa chovať pri reštauračnom stole

V zásade pravidlá, ktoré sú platné pri domácom stole, platia i pri stole hostinskom. Kto sa vie slušne chovať pri domácom stole, nikdy nepríde do pomykova ani v najnáročnejšej reštaurácii. Hoci sme v príslušnej kapitole o chovaní sa pri rodinnom stole uviedli príslušné pravidlá, nebude od veci upozorniť na niekoľko neprístojností, ktorých sa musíme pri stole chrániť. Nápadné obzeranie, ovoniavanie a kritizovanie jedál, ako aj ohmatávanie pečiva je veľká neslušnosť, ktorej sa nesmieme dopustiť. Rovnako je neslušné jesť pokrmy, príkrmy (prílohy) alebo šaláty priamo z misy alebo z tanierov, v ktorých boly podávané. Tento spôsob jedenia je veľmi rozšírený, ale ten, komu záleží na tom, aby bol pokladaný za človeka, ktorý vie slušne a spôsobne jesť, nesiahne k tomuto nevyberanému prostriedku. Pokrmy sa majú z mís položiť najprv príslušným príborom, vidličkami a lyžicami na tanier.

Ak mu podáva pokrm na spoločnej mise všetkým hosťom, poslúži pán najprv dáme. Podá jej misu, strhne s nej vrchnák (pokrývku) a pod. Dáma si má vždy nabrať napred. Ak sedí dáma sama, v tom prípade má jej poslúžiť čašník.

Chráňme sa toho, aby sme hlasite, posunkami alebo grimasami kritizovali hosťov, ktorí nevedia slušno jesť. Jesť v reštaurácii jedlá, ktoré si hosť priniesol so sebou, je neprípustné, iba ak by išlo o viechu, výletnú miestnosť alebo turistickú chatu. Do podnikov, ktoré sú nie zariadené na podávanie jedál, ale iba nápojov, nemožno proti prineseniu jedla nič namietať. Hosť nikdy nemá brať so sebou zbytky jedla, zostavší kúštik cukru, chleba alebo pečiva. Naproti tomu je prípustné v podnikoch občianskych, kde sa dáva menu, dať si zabaliť od čašníka tortu alebo koláč. V prvotriednom podniku by však bolo takéto pokračovanie neprípustné.

Pečivo, soľ, papriku, olej, ocot atď., slúžiace všetkým hosťom na použitie, má si hosť dať podať čašníkom, ale v prípade, že by nebol čašník naporúdzi, môže si ich požiadať s najbližšieho stola, pravda, s prívetivou prosbou alebo otázkou, či ich môžu hostia postrádať. Hosť má právo požičať si od susedného stola aj stoličku, ale musí stolujúcich najprv popýtať, či nie je stolička obsadená. Podobné služby obstarávajú mladší páni starším a páni dámam.

Pri reštauračnom stole nikdy sa nemá sedieť nedbalo, nohy zakvačiť do stolice, lakťami sa opierať o stôl, klásť si hlavu do dlaní ako prejav nedočkavosti, ihrať sa s popolníkom, soľničkou, parákmi a podobne. Bohužiaľ, tieto nespôsoby sú u návštevníkov reštaurácie veľmi časté.

Niektorí ľudia spoločenských foriem už dlhší čas vedú spory o to, či je prípustné pri potrebnom zakrytí úst šparchať si zuby. Väčšina je toho názoru, že vo verejnej miestnosti je to nechutné, ba až hnusné, a my s nimi plne súhlasíme. Po parátku siahneme iba vtedy, ak nám medzi zubami uviazla obzvlášť nepríjemná prekážka. V takomto prípade rýchle ju odstránime, ale bez vyťahovania z úst alebo vypľuvania. Tzv. „pneumatické“ čistenie zubov, sprevádzané syčaním, hvízdaním a mľaskaním jazykom je ohavné a neznesiteľné. Ešte ohavnejšie sú prejavy spokojnosti nad dobrým jedlom, mľaskanie jazykom alebo perami. Žiaľ, často sme svedkami týchto pokleskov.

Zakiaľ ostatní spolustolovníci jedia, nie je prípustné fajčiť a je nezdvorilosťou i žiadať o povolenie zapáliť si, lebo takúto žiadosť nemožno odmietnuť. Fajčiť pri jedle iných je vysokým stupňom bezohľadnosti, lebo dym vniká jediacemu do úst a vyvoláva u fajčiarov i u nefajčiarov nepríjemný pocit. Ak začne niekto pri stole jesť, keď fajčíme, dbajme na to, aby dym išiel iným smerom, alebo vôbec prestaneme fajčiť, čo sa sluší najmä voči dámam.

Každý sa má snažiť vyhnúť zbytočnému lomozu príbormi a náčiním, škrípaním nožom na tanieri a pod. Predstavme si, aký pekelný hluk by nastal v plne obsadenej reštaurácii, keby všetci hostia jedli hrmotne.

Veľmi nepekným zvykom i vysokovzdelaných ľudí je čítať noviny pri jedení. Čítať sa smie iba pred jedlom, po jedle alebo v dlhších prestávkach medzi dvoma chodmi. Ale keď čašník podá jedlo, vtedy noviny, kniha a pod. hneď sa majú odložiť.

Noviny, vyložené v hostinci, kaviarni a pod. sú určené pre všetkých hosťov. Mnohí hostia však zabúdajú na túto skutočnosť a držia najviac hosťami požadované noviny celú hodinu, alebo sa zabarikádujú do celej hŕby novín, ostatní hostia však nemajú čo čítať. Je to vysoký stupeň bezohľadnosti a takíto sebci právom boli nazvaní kaviarenskými „moľmi“. Naraz i tak nemožno viac novín čítať a preto si podržíme iba jedny noviny. Ak by sme chceli noviny, ktoré má iný hosť v rukách, povieme to čašníkovi. Ale ak spozorujeme, že iný hosť by si prial noviny, ktoré máme v ruke je našou povinnosťou poponáhľať sa s čítaním a noviny odložiť.

Pri tejto príležitosti musíme pripomenúť priamo zločinný zlozvyk jednotlivcov, ktorých nachodíme často i v najlepších kruhoch, že z novín, ilustrovaných magazínov a módnych novín vytrhajú celé strany alebo vystrihujú jednotlivé obrázky, články a pod. Noviny sú vlastníctvom majiteľa miestnosti a brať si ich domov, alebo ich vytŕhaním listov a vystrihovaním ich časti poškodiť je práve toľko, ako odcudziť lyžičku alebo soľničku. Boli sme svedkami toho, keď istý hlavný čašník pozoroval dámu z najlepších mestských kruhov, ako vystrihovala obrázky z módneho žurnálu. Hlavný čašník nechcel vyvolať výstup a vtipným spôsobom poučil dotyčnú dámu. Keď totiž išla platiť svoju popoludňajšiu kávu, čašník jej k cene kávy prirátal i cenu poškodeného módneho žurnálu. Zahanbene musela zaplatiť, lebo nemohla poškodenie novín sviesť na iného, keďže práve prinesený nový žurnál ona dostala prvá do rúk.

Vstupujúcich známych sme povinní pozdraviť. Ak sú to dámy, ktoré sa chcú posadiť k nášmu stolu, musíme vstať, ukloniť sa a pomôcť im pri vyzliekaní kabátov a zaujatí miesta.

Ak sa chceme opýtať na niečo neznámeho suseda pri stole, ospravedlníme sa napred, napríklad slovami: „Prepáčte, prosím, dovolíte mi otázku?“ — alebo: „Dovolíte mi, prosím, otázku?“

Pri rozhovore predstavíme sa cudzincovi (neznámemu) iba vtedy, ak sa rozhovor dostane na osobné veci, alebo ak sa vyskytnú také okolnosti za rozhovoru, ktoré odôvodňujú predstaviť sa. Ako sa predstaviť, uviedli sme v príslušnej kapitole. Tu však musíme ešte pripomenúť, že dáma v sprievode pánov nezúčastní sa hneď v rozhovoroch, zapradených pánom s neznámymi ľuďmi. V rozhovore sa môže zúčastniť až vtedy, ak je už rozhovor živší, alebo ak je k tomu priamo vyzvaná. Dámu predstavuje pán, ktorý ju sprevádza. Prirodzene, nik sa nemôže predstavovať dáme, ktorú sprevádza pán, dokiaľ sa nesoznámi s jej sprievodcom.

Nielen na koncerte, v divadle a vôbec vo verejnosti máme sa chovať umiernene a zdržanlivo, ale i v hostinci a v kaviarni. Ani hlasité rozhovory, ani príliš osobné a intímne rozhovory nepatria do hostinskej miestnosti. Podľa možnosti nespomínajme mená známych. Zvadám a sporom treba vyhýbať. Kto nevie krotiť svoj temperament, ten by sa mal chrániť kartárskych stolov a gulečníkov vo verejných lokáloch.

Je veľmi mylný náhľad jednotlivcov, že v hostinskej alebo kaviarenskej miestnosti môže sa zdržovať neobmedzený čas bez primeranej útraty. Útrata je totiž akýmsi vstupným alebo poplatkom za použitý stôl. Kto teda nechce, aby sa hostinský alebo čašník choval k nemu chladne a odmerane, nebude dlhé hodiny vysedávať pri poháriku vína alebo hrnčeku kávy a nebude k tomu konzumovať veci prinesené so sebou a napokon neobsadí všetky časopisy.

Nie je slušné prísť do verejného lokálu (hostinca, kaviarne) za niekým a neobjednať si niečo. V hostinských miestnostiach, kde je veľký nával, obzvlášť v časoch veľkých národných a iných manifestácií, nie je taktné dlho sa zdržovať. Musíme mať na mysli, že veľa hladných a smädných čaká na naše miesto. Piť bez miery je v každom prípade neslušné, najmä však v spoločnosti. Je to nielen známkou nedostatočného sebaovládania, ale má to nepríjemné následky. Kto sa nevdojak dostane do nepríjemného postavenia, že musí sedieť v spoločnosti podnapitého známeho, musí sa usilovať jeho spoločnosť čím skôr opustiť. To sa však musí diať taktne a nepozorovane. Ak je však možné a ide o priateľa alebo veľmi dobre známeho, mali by sme sa postarať o jeho odvedenie domov.

Dámy sa majú v pití a fajčení obmedziť na najmenšiu mieru, a to nielen v kruhu rodinnom, ale obzvlášť vo verejných miestnostiach. Ak by musely dlhší čas zotrvať v spoločnosti, je vždy dosť bezalkoholových osviežujúcich nápojov, z ktorých si môžu vybrať. Z tejto zásady vyplýva, že ani páni nemajú dámy nikdy nútiť k pitiu alkoholických nápojov, lebo niet smutnejšieho a trápnejšieho pohľadu, ako alkoholom opojená žena.

Ak len možno, neberme deti do hostincov a kaviarní. Ak by to však bolo nevyhnuté, musíme ich pevne držať na uzde, aby ostatných hostí neobťažovaly. V niektorých štátoch deti vodiť do kaviarne je policajne zakázané a preto i my sme toho presvedčenia, že deti do kaviarne vôbec nepatria. Psov vodiť do reštauračných a kaviarenských miestností je u nás policajne zakázané, ale zato vše sa nájdu jednotlivci, ktorí tento zákaz dôsledne prestupujú. Ba vyskytujú sa medzi nimi i takí, ktorí dávajú psovi zožrať z taniera zvyšky jedál. Toto je už vrchol bezohľadnosti, proti ktorej by sa mohlo zavše prísne zakročiť. Ak by sme videli takúto neprístojnosť, plným právom môžeme na ňu upozorniť čašníka alebo hostinského. Sami však priamo nikdy nezakročujme, lebo keď sme aj oprávnene rozhorčení, nemáme právo zakročovať.

Podomový obchod so zápalkami, pohľadnicami, cukrovinkami, mandľami a pod. je ešte i dnes trpený v daktorých hostincoch a kaviarňach. Je to nielen vinou majiteľov miestností, ale i vinou obecenstva, ktoré podporuje tento obchod. Kto si nechce nič kúpiť, najlepšie sa zbaví „kučébra“ prostým „ďakujem!“ Ak by bol hosť i naďalej obťažovaný, najlepšie urobí, ak dotieravého kučébra jednoducho ignoruje, alebo ostrejšie odmietne. Dávať sa s ním do sporu je však nevhodné. Niektoré druhy takého podomového obchodu (zápalkári, predavači pohľadníc a pod.) nie sú ničím iným, ako zastieraním žobroty. V takomto prípade im dáme almužnu a nevezmeme od nich nič.

263. Platenie účtu a prepitné

Veľmi mnoho pokleskov proti dobrému mravu dopúšťajú sa hostia pri platení účtu za útratu, ako i pri dávaní prepitného. Zásadou je, že útratu si platí každý za seba. Ak sme však niekoho pozvali, je našou povinnosťou zaplatiť účet i zaňho. Ako pri všetkých spoločenských podnikoch, tak i v hostinci a v kaviarni pán platí účet za svoju dámu.

Ak chceme platiť, vytiahneme si peňaženku, alebo peňažnú tobolku a pozornejší hlavný čašník pristúpi hneď k stolu, ak spozoruje náš počin. Obvyklé volanie: „Haló, platím!“ — „Pán hlavný, platiť!“, alebo len stručné „Platiť!“ — nie je v lepších podnikoch zvykom, lebo tam sa nevraví o platení, ale žiada sa účet. Ak sa podáva účet na tácni alebo tanieri, nekladú sa peniaze na účet, ale podeň, ak len možno v bankovkách.

V luxusných podnikoch európskych metropolí je zvykom podať účet v obálke, do ktorej sa vložia peniaze a obálka sa pri odchode podá vrátnikovi. Takéto podniky sú najmä v Paríži, ale vyskytujú sa i v iných európskych veľkomestách.

Dakedy sa stane, že hosť z roztržitosti zabudne niečo udať do účtu. V tomto prípade je hosť povinný sumu zaplatiť pri najbližšej príležitosti. Úmyselné zatajenie niečoho je práve toľko, ako čašníkovi príslušnú sumu ukradnúť z vrecka. Nesmieme zabúdať, že útrata každého hosťa je blokovaná a že čašník musí v takomto prípade zo svojho vrecka zaplatiť útratu nehodného hosťa.

Vo väčších podnikoch, kde je zamestnaný cudzí personál, bol u nás zavedený percentný systém. Znamená to, že k efektívnemu účtu priráža sa 10 perc. z celkovej sumy v prospech obsluhujúceho personálu. V takých podnikoch, kde je zavedený percentný systém, netreba dávať zvlášť prepitné, ak sme od obsluhujúceho personálu nežiadali mimoriadnu službu, ako napríklad poslať londínera s listom na poštu, pikola do trafiky a pod. Tu sme povinní mimoriadnu službu osobníctva odmeniť zvláštnym prepitným. Len slovné poďakovanie nestačí, lebo neslobodno zabúdať, že osobníctvo ochotne splní žiadosť hosťa práve v nádeji na bakšiš, čo je značnou čiastkou jeho príjmov.

Počuli sme viacerých hostí žalovať sa na neochotu obsluhujúceho personálu, ktorý prevažnej väčšine hostí v každom smere vyhovoval. Kde je tu príčina? Odpoveď je nezvyčajne ľahká. Dotyční páni totiž častejšie vyžadovali od osobníctva mimoriadne služby, ale nikdy mu — azda okrem slovnej vďaky — nepodali odmenu. Takto je potom chladnosť a neochota personálu ľahko vysvetliteľná.

Hoci je už dnes — ako sme spomenuli — zavedený vo väčších podnikoch temer na celom území nášho štátu percentný systém, predsa je ešte veľa povolaní, kde nie je zavedený povinný percentný systém a u ktorých činí prepitné podstatnú čiastku ich prijmov. Sú to kočiši, šoféri, vrátnici, šatnári, nosiči i služobníctvo v pohostinnom súkromnom dome.

Ak obsluhuje v hostinci sám majiteľ lokálu alebo niektorý príslušník jeho rodiny, prepitné sa prirodzene nedáva. Ak je však hosť v pochybnosti, či ide o zamestnanca, alebo člena rodiny, môže sa hosť na to priamo opýtať.

V podnikoch, kde sa prepitné nedáva a nie je ani percentný systém prepitného zavedený, je vo zvyku dávať obsluhujúcemu personálu na Silvestra alebo na Nový rok istú sumu prepitného, ktorá má byť primeraná k majetkovým pomerom hosťa alebo k pomeru, ako často používame služby osobníctva.

Pre lepší prehlad uvedieme podrobnejšie prípady, kedy a v akých prípadoch máme dávať prepitné. V každom prípade môžeme sa opýtať, či je v dotyčnom podniku zavedený percentný systém a podľa toho sa zariadime.

V hoteli dáva sa prepitné chyžnej, londínerovi, vrátnikovi a hlavnému čašníkovi, ak nebolo prepitné už zaúčtované do účtu. Pri kratšom pobyte má byť prepitné úmerne vyššie ako pri dlhšom pobyte. Ak nie je prepitné účtované a nie sú účtované zvláštne služby (čistenie obuvi, odevu, hladenie šiat a pod.), je našou povinnosťou personál náležite odmeniť. Vo väčšine lepších hotelov sú vyvesené úradne potvrdené cenníky, v ktorých bývajú najnižšie ceny za vykonané mimoriadne služby.

Šoférovi, kočišovi dáva sa prepitné ako prirážka k poplatku za jazdu. Prepitné pri menšej túre nemá byť nižšie ako 10 perc. cestovného, pri väčšej túre úplne postačí 10 perc. celkovej sumy. Bolo by skúposťou nedať prepitné, ak nám šofér alebo kočiš preukázali zvláštnu službu (odniesli batožinu, vybavili dajaký odkaz a pod.). Prepitné sa má dať aj súkromnému šoférovi (kočišovi), ak hosť podnikol s nim dlhšiu cestu. Sprievodcom železníc a elektrík sa teraz už nedáva prepitné, ale ak nám vykonali mimoriadnu službu, je celkom zrejmé, aby sme ich primerane odmenili.

Listárovi dávame prepitné zvyčajne na Nový rok. Výška prepitného má byť v pomere s množstvom dennej pošty. Súkromníci dávajú 5 — 20 Ks, kým kupci a priemyselníci, ktorých danná pošta býva väčšia, prirodzene majú dať novoročné prepitné pomerne vyššie. Listárom a poštovým poslom je vo zvyku dávať prepitné pri donesení balíka, telegramu a peňažnej poukážky. Takáto odmena nemá byť nižšia ako 50 hal. — 1 koruna.

Poslom, sluhom z obchodu alebo poslovi s darom má sa vždy dať, alebo aspoň ponúknuť prepitné.

Služobníctvu hostiteľského domu, ak sme boli pozvaní na hostinu alebo iné spoločenské podniky, je hosť povinný dať primerané prepitné, lebo v takom čase má služobníctvo viac roboty ako inokedy. V takýchto prípadoch i dámy majú dať prepitné, ale keď sú v sprievode pánov, táto povinnosť prenáša sa na nich.

Kto je častým hosťom v dome, nemusí zakaždým dávať prepitné a taktiež nemusí dať, ak ide len o malé pohostenie, pri ktorom nemá domáce služobníctvo zvláštnej roboty.

Prepitné sa dáva neobradne, totiž tak, aby to okrem obdarovaného nik nevidel. Pred pánom alebo paňou domu dávať prepitné je značným stupňom netaktnosti. Peniaze, určené na prepitné, majú byť vopred pripravené, lebo v poslednej chvíľke prekutávať si vrecká je smiešne. Prepitné sa nikdy nesmie dávať len preto, aby si jednotlivec získal výhody na úkor iných. Ak sa dáva v divadle a na koncerte šatnárom prepitné len preto, aby bol jednotlivec prvý po koncerte obslúžený pred návštevníkmi, ktorí prišli prv, je to vlastne podplácanie, ktoré nemožno pokladať za slušné.

Ak hostiteľ nechce, aby jeho hostia dávali služobnictvu prepitné, vtedy osobne odprevadí svojich hostí po dvere, aby neprišli so služobníctvom do styku.

Daktoré priateľské a prívetivé služby netreba vždy odmieňať peniazmi. Dakedy cigareta, kalíšok likéru pôsobí oveľa lepšie, ako peňažná odmena, obzvlášť u ľudí, ktorí sú nie zvyklí na prepitné. Takíto ľudia ľahko by mohli peňažný dar pokladať za snižovanie alebo dokonca za urážku. Nesmieme totiž zabúdať, že i najlepšie mienené prepitné môže citlivejšieho človeka uraziť. Kto má pochybnosti v tomto smere, informuje sa najprv alebo tvári sa radšej ako skupáň než človek netaktný.

Hoci sú dary veľmi blízko v istom smere prepitnému, predsa v mnohých prípadoch sa od neho odlišujú; preto sme kapitolu o daroch a darovaní zaradili do samostatného článku.

264. Ako si možno bez znalosti cudzích jazykov kdekoľvek na svete objednať telegraficky hotelovú izbu

Veľmi málo cestujúcich do šíreho sveta vie, že sa dá hocikde na svete telegraficky objednať izbu alebo izby v hociktorom hoteli tak, že jednotlivec nemusí ani poznať cudzí jazyk. Dokonca môže si celkom presne určiť počet izieb, žiadúce poschodie, počet postelí, detskú posteľ, súkromnú kúpeľňu, miestnosti pre služobníctvo, čas príchodu, dĺžku pobytu, prvotriednu alebo druhotriednu izbu a pod.

Povedali sme, že málo cestujúcich do zahraničia pozná túto znamenitú možnosť, ale ako sme zistili, nepoznajú toto verejné „tajomstvo“ ani mnohí naši odborníci, hoci je medzinárodný hotelový kódex každému hotelovému odborníkovi prístupný a mal by ho bezpodmienečne ovládať. Slová tohto kódexu, alebo medzinárodného hotelového telegrafného kľúča (s výnimkou pre širokú posteľ pre dvoch) presne označia želania cestujúceho do cudziny. Prijímateľ telegramu zo slov, sostavených podľa nižšie uvedeného medzinárodného telegrafného kľúča, hneď vie, aké izby má pre cudzinca pripraviť. Pravda, v periférnych hoteloch tomuto hotelovému kódexu nerozumejú.^[4] Kódex je normalizovaný podľa abecedy na počet izieb a postelí. Ak by sme chceli napr. 4 izby so štyrmi posteľami, vypíšeme si z kódexu prvé heslo na písmeno D, ktoré znie: „Danid“. Ak chceme iba jednu izbu s jednou posteľou, volíme prvé heslo na písmeno A a tým je heslo „Alba“. Ak by sme si však želali izbu dvojposteľovú, vyhľadáme si v kódexe heslo na písmeno A a tým je heslo „Arab“. Začiatočné písmeno určitého hesla určuje vždy počet izieb. Písmeno „A“ je prvým písmenom abecedy a vždy znamená 1 hotelovú izbu. Ďalšie heslá na prvé písmeno abecedy znamenajú počet postelí v jednej izbe. Tak je to i s ostatnými písmenami. „B“ označuje 2 izby, lebo je druhým písmenom abecedy; C tri izby, D štyri izby atď.

Heslá medzinárodného hotelového kľúča sú takto usporiadané:

Označenie poschodí:

(Želané poschodie označujeme latinskými radovými číslovkami.)

Označenie akosti izby:

Označenie príchodu:

Označenie trvania pobytu:

265. Ako sostaviť telegram podľa kódexu

Pre lepšie objasnenie uvedieme niekoľko príkladov, podľa ktorých si každý môže bez väčšej námahy sostaviť telegram pre lepší hotel hociktorého štátu. Prv však chceme ešte upozorniť na zaujímavosť, ako vie hotelový vrátnik ustáliť, koľko postelí si cestujúci želá, i keby nevedel nezpamäť príslušné heslo. Vyššie sme poukázali na zásadu, že počet miestností označuje sa príslušným písmenom abecedy. Tak isto sa označuje i počet postelí na konci slova príslušným písmenom abecedy. V tomto smere výnimku tvorí iba druhé heslo „Albadano“, znamenajúce izbu na prvom poschodí so širokou (manželskou) posteľou pre dvoch.

Pri hesle „Arab“ zaraz vieme, že si cestujúci želá jednu izbu s dvoma posteľami, lebo heslo sa začína prvým písmenom abecedy (A) a končí sa druhým písmenom abecedy (B), ktoré okrem uvedenej výnimky vždy znamená počet postelí. V tom spočíva celé tajomstvo medzinárodného telegrafného kľúča, užívaného v poprednejších hoteloch celého sveta. Telegrafovanie podľa tohto kľúča má dve výhody. Prvou výhodou je, že bez znalosti japončiny alebo angličtiny môžeme bez obáv, že by nám nebolo porozumené, vopred si objednať napr. v Tokiu alebo v Osake izbu v hoteli telegraficky, alebo rádiograficky z lode s dátumom príchodu. Druhou veľkou výhodou je, že heslá telegrafného kľúča sú stručné a dá sa urobiť veľká objednávka za nepatrný poplatok. Podľa tohto kľúča si ľahko môžeme objednať izbu i s príslušenstvom, aké zodpovedá nášmu postaveniu, spoločenským požiadavkám, vkusu a finančnej hotovosti.

Príklady:

Hotel Adlon, Berlin: Alba best bad sal prima 1 august gransera stop — Dr. Žarnovický^[5]

Obsah tohto telegramu, sostaveného podľa hotelového kódexu, znamená: „Rezervujte mi prepychovú izbu s jednou posteľou so salónom a súkromnou kúpeľňou na prvom poschodí, pricestujem 1. augusta medzi 7. hodinou večernou a polnocou a zostanem v hoteli viac dní — Dr. Žarnovický.“

*

Hotel Imperial, Zurych: Abec bon tertia kind ser tertia 23 november matin pass — ing. Janovec.

Obsah telegramu: „Rezervujte mi lepšiu izbu na treťom poschodí s troma posteľami, s detskou postieľkou a izbu pre slúžku, pricestujem 23. novembra medzi 7. hodinou rannou a poludním, zostaneme na jednu noc, inžinier Janovec.“

*

Hotel Venezia, Roma: Carid best prima sal bad ser 3 december granmatin stop profesor Šuhajda

Obsah telegramu: „Rezervujte mi 3 prvotriedne izby so štyrmi posteľami, s detskou posteľou, izbou pre služobníctvo na prvom poschodí so salónom a osobitnou kúpelňou, pricestujem medzi polnocou a 7 hodinou rannou, zostaneme v hoteli viac dní — profesor Šuhajda.“

*

Hotel Orient, Tokio: Albadano best bad prima 5 januar matin stop — Ihriský

Obsah telegramu: „Rezervujte mi prepychovú izbu so širokou posteľou pre dvoch s osobitnou kúpelňou na prvom poschodí, pricestujeme 5. januára medzi 7. hodinou rannou a poludním, zostaneme viac dní — Ihriský.“

266. Všeobecné upozornenia

Pri sostavovaní telegramu podľa tohto kľúča musíme si uvedomiť, že prepychové miestnosti a salóny nachodia sa vždy na I. a zriedkavejšie i na II. poschodí. Bolo by teda nelogické — a vrátnik hotela iste by sa dostal do pomykova, keby sme si napr. žiadali prepychové izby na IV. poschodí, alebo naopak, skromnú izbicu bez akéhokoľvek prepychu zasa na I. poschodí. Čím je poschodie vyššie, tým sú izby skromnejšie a prirodzene i lacnejšie.

Všetky cestovné kancelárie majú adresy prvotriednych i občianskych hotelov, a preto sa odporúča každému, kto sa poberá na dlhšie cesty do cudziny, aby si podľa cestovného plánu preštudoval cenníky hotelov tých miest, kde sa hodlá zdržať, naznačil si adresy a v prípade potreby objednal si telegraficky takú izbu, aká sa mu páči.

Vopred si objednať — i niekoľko dní pred príchodom — izbu alebo izby v hoteli, má význam najmä pri veľkých zájazdoch, svetových výstavách, veľtrhoch, olympiádach, významných politických, kultúrnych a športových udalostiach. V takýchto časoch bývajú hotely zvyčajne už viac dní pred príslušnou udalosťou obsadené a neraz sa stane, že rodina alebo spoločnosť, nedbajúc na tieto okolnosti, musí sa uspokojiť s nečistým a so stránky povesti vykričaným predmestským hotelom, alebo musí noc stráviť v daktorom nočnom podniku.

Vo veľkých medzinárodných hoteloch i mesiac vopred prijímajú záznamy, ak ide o veľké udalosti s čakaným veľkým návalom obecenstva, preto je užitočné zaistiť si izby včas. Poznamenávame, že podľa tohto kľúča i písomne, na korešpondenčnom lístku alebo vhodnejšie v liste môžeme si príslušné izby zaistiť, pravda, potom je našou morálnou povinnosťou aj prísť. Ak by sa nám však do cesty postavily neprekonateľné prekážky, je rovnako našou povinnosťou včas odriecť zabezpečené izby, aby hotel neutrpel škodu a mohol izby vydať iným uchádzačom. V solídnych a v prvotriednych hoteloch totiž veľmi dbajú na svoju dobrú povesť a vopred rezervovanú izbu nevydajú nikomu, iba zákazníkovi.

Pri sostavovaní telegramu podľa hotelového kódexu dbajme na to, aby na prvom mieste bolo udané heslo počtu izieb s príslušným počtom postelí (Alba, Albadano, Arab, Abec, Belab, Birac atď.), na druhom mieste (ak je to potrebné) detská postieľka, ktorú musia do objednanej izby postaviť, salón, zvláštna kúpeľňa, izba pre služobníctvo; označenie triedy izby, alebo izieb (prepychová, prvotriedna, neprepychová); označenie poschodia, dátum príchodu, bližšie označenie príchodu (predpoludním, popoludní, pred pomocou, po polnoci), poznámka, ako dlho sa hodláme v hoteli zdržať (stop, pass — viac nocí, jednu noc) a napokon nezabudnime uviesť meno, aby vrátnik vedel, kto si izbu alebo izby dal zaistiť.

Musíme si uvedomiť, že v zahraničí nevystupujeme výlučne len vo svojom mene; i keby sme si to neželali, podľa vystupovania jednotlivcov sa posudzuje celý národ! Ak sa v styku s cudzinou niekto nezachová podľa základných pravidiel slušnosti, ľahko padne (a to celkom nezaslúžene) ódium na celý národ. Preto sa v styku s cudzinou musíme vyvarovať všetkých takých počinov, ktoré by mohly dať príčinu k neprajným úsudkom a posudkom.

267. Porovnávacia časová tabuľka rozličných miest sveta ^[6]

Kto sa chce vydať do zahraničia, najmä do ďalekej cudziny, má si preštudovať pripojenú porovnávaciu tabuľku časovú rozličných miest sveta. Táto tabuľka má význam najmä pre toho, kto si podľa medzinárodného hotelového kódexu chce zabezpečiť v hoteli byt a chce aspoň približne oznámiť čas svojho príchodu. Môže sa totiž stať, že si izbu zaistí na neskorší čas, ako vlastne hodlá prísť. Neskúseným cestujúcim, idúcim do sveta, sa totiž často prichodí, že rátajú podľa stredoeurópskeho času a prídu na miesto nad očakávanie prv, ak totiž cestujú na západ, ak ale na východ, prídu zasa neskôr. Najmarkantnejšie sa to javí pri ceste lietadlom. Podľa pripojeného časového kľúča každý si ľahko môže vyrátať časové rozpätie medzi časom stredoeurópskym, prípadne presným časom u nás a časom miesta, kde hodlá niekto cestovať.

Ak je v Bratislave 12 hodín na poludnie (podľa zimného času), je v

268. Medzinárodný slovník jedál a nápojov

V cudzozemských, ale i v domácich reprezentačných hoteloch a reštauráciách, najmä kde je veľký cudzinecký a turistický ruch, bývajú jedlá a nápoje na jedálnych lístkoch označované medzinárodnými názvami, ktoré mnohých neskúsených hostí neraz privádzajú do pomykova. Čašníka opýtať sa hanbia a potom sa radšej uspokoja s bravčovinou, hoci by radi okúsili aj niečo nezvyčajnejšieho. Preto sme sa rozhodli zaradiť do tohto diela i tento praktický slovník.

Za každým slovom je v zátvorke uvedená výslovnosť príslušného slova a jeho slovenský význam.

a (a) — po, na,

abonoment (abonman) — odber, objednávka, predplatenie,

abricot (abrico) — barackovica,

aux abrikots (óz abriko) — pripravené s marhuľovou šťavou alebo príchuťou,

Agnes Sorél (agnes sorel) — všetky pokrmy takto označené sú pripravené so šťaveľom alebo na kyslo,

aigrefin (égrfen) — treska (ryba),

a la (á la) — na spôsob, podľa. Napr.: a la Eszterházy — na spôsob Eszterházyho,

a la carte (á la kart) — podľa lístku. Jedlá sa môžu vyberať voľne podľa lístku, na rozdiel od lacnejšieho menu, alebo na rozdiel od table d’hote,

a l’americaine (á lameriken) — na americký spôsob. Takto sa upravujú humry a langusty s pikantnými omáčkami z paradajok a jemnej zeleniny,

a l’anglaise (á langléz) — na anglický spôsob. Je to príprava prírodná, bez masla a soli,

ale (ejl) — biele anglické pivo,

alfenide (alfenid) — druh nového striebra, na ktorom sa isté pokrmy servírujú,

alsacienne (alsasien) — na alsaský spôsob: s kyslou kapustou a slaninou alebo údeninou,

amourettes (amuret) — rezne z obličiek,

andouille (anduj) — údenina, vyrábaná vo francúzskom meste Vire,

anguille (angij) — úhor (ryba),

a part (á par) — okrem toho, zvlášť podávať,

apéritif (aperitif) — hromadné meno rozlič. likérov, povzbudzujúcich chuť,

arrov root (érou rut) — maranova múčka,

artichaut (artišo) — artičoka (zelenina). Podáva sa studená na oleji s octom; teplá s maslom a omáčkou z vajec,

asperge (asperž) — špargľa,

assiette (asiet) — misa, tanier,

atterau (ateró) — rezeň roštenky,

baiser (bezé) — pusinka (cukrovinka),

banquet (banke) — slávnostná hostina. U nás je vžité vyslovovanie: banket,

bavaroise (bavaroaz) — studené jedlo zo studenej ovocnej huspeniny s čokoládou, tiež nápoj z mlieka a koreneného vína,

bécasse (bekas) — sluka,

beefsteak (bifstek) — hovädzí rezeň, pečený na ražni,

bénédktine (benediktín) — benediktínka, horký bilinný likér,

beurre noir (bör noár) — hnedé maslo; au (ó) beurre noir — na masle do hneda,

bigarade (bigarad) — spôsob prípravy kačice v hnedej omáčke s ríbezľovou huspeninou (rôsolom) a s pomarančovou kôrkou,

bischof (bišof) — biskup: nápoj z červeného vína a z pomarančov, tiež „trtol“ biskup (maď. püspökfalat),

bisquit (biskvit) — piškóta,

blanc de vollaile (blank de volaj) — biele mäso z hydiny, zvyčajne prsia,

boeuf a la mode (böf a la mod) — dusené hovädzie mäso s drobnými mrkvičkami a malými cibuľkami, dakedy tiež drobným rezancami z teľacieho kolena,

boeuf au naturel (böf ó naturel) — varené mäso,

bordeaux (bordó) — francúzske vína, obyčajne červené, z okolia Bordeaux,

a la bordelaise (á la bordeléz) — pokrmy, upravované alebo varené s červeným bordóskym vínom,

bouché (bušé) — malá paštéta z maslového cesta, plnená mäsom, tiež z hydiny,

bouillon blane (bujon blan) — kuracia alebo teľacia polievka,

bouillon de boeuf (bujón de böf) — hovädzia polievka,

bouillon de légumes (bujón de légüm) — nesolená zeleninová polievka pre chorých; podáva sa ľuďom chorým na obličky, epileptikom a pod.,

bouteille (butej) — butielka, bachratá fľaša,

brandy (brendy) — pálenka alebo pálené víno ako cognac (koňak),

bretonne (breton) — na spôsob bretonský,

brioche (brioš) — maslové pečivo,

broche (broš) — ražeň,

brochet (broše) — šťuka,

buffet (büfé) — stôl so studenými jedlami, pri ktorom sa hostia sami obslúžia,

caille (kaj) — prepelica,

cakes (keks) — jemné čajové sucháre,

camembert (kamembert) — mäkký a tučný francúzsky syr,

canapé (kanapé) — tenké hrianky (topeničky), obložené paštétou alebo kaviárom,

canelony (kanelony) — trubičky z cesta, plnené hríbmi a mäsom,

cannelon (kanelon) — trubičkové (rúrkové) pečivo,

capres (kapré) — kaperlíky,

cardinal (kardinál) — nazývajú sa tak jedlá, pripravené s červenou omáčkou, hovädzie mäso s paradajkovou omáčkou, ryby a vajcia s humrovou omáčkou alebo omáčkou rakovou,

carrée (karé) — mäso dobytka od rebier až po stehno,

casse croute (kas krut) — vidličkové raňajky s vínom (raňajky mäsité),

cayenne (kajen) — veľmi štipľavé korenie z francúzskych kolónií,

cellvelle (selvel) — jedlá z mozgov,

chablis (šabli) — biele burgundské víno,

chambertin (šamberten) — červené burgundské víno,

champignon (šampiňon) — pečiarka (huba),

chapon (šapon) — kapún,

charlotte (šarlot) — studená želatina, obložená piškótami alebo ovocím, zaliatym v cukre,

chatreuse (šatröz) — jemný likér, vyrábaný kartuziánskymi rehoľníkmi vo Francúzsku,

chaseur (šasör) — na spôsob lovecký; mäso, pečené narýchlo s hríbmi,

chateau (šato) — bordóske víno,

chadeau (šadó) — vaječný punč; rozšľahaný žĺtok s bielym teplým vínom,

chester (čestr) — štipľavý anglický syr,

chevreuil (ševröj) — srna,

chou petit (šu pti) — malé šišky, plnené krémom,

civet (sive) — silne korenená, dusená a na drobné kúsky pokrájaná divočina,

clamart (klamar) — jedlá s prílohou zeleného hrachu, ináč meno francúzskej dediny, odkiaľ pochádza takáto úprava jedál,

clams (klems) — žabie korýtka,

cobblers (koblers) — miešané nápoje z pálenky, vína, šampanského, jemne roztlčeného ľadu s kúskami ananásu, melóna, višňami a pod.,

cocktails (kokteils) — miešané a chladené nápoje z likérov, pálenky (brandy) a rozličných druhov vína a pre zlepšenie chuti pridávajú sa korky z citróna alebo pomaranča a sú miešané vo zvláštnej nádobe. Tieto nápoje robí mixér (viď tam),

cognac (koňak) — francúzska pálenka z vína (meno má od mesta Cognacu),

condé (kondé) — všetky pokrmy, obložené bielou fazuľou, polievka i kaša,

consommé (konsomé) — silná polievka z mäsa,

coolers (kulörs) — silne chladené nápoje z mrazivá a rumu, pálenky (brandy), vína šampanského alebo sódy,

coquille (kokij) — žabie korýtka; plnené rybou alebo mäsom v omáčke,

corned beef (kornd bíf) — naložené a varené hovädzie mäso, americké konzervované mäso,

côtelette (kotlet) — rebierko,

coupes (kup) — chladené nápoje zo šampanského alebo z iného ťažkého vína, zo zmrzliny alebo z ovocia,

court buillon (kur bujón) — rybacia polievka so šafranom,

couvert (kuvert) — príbor,

créme double (krém dubl) — tučná smotánka,

créme fuettée (krém füeté) — šľahaná smotana (šľahačka),

crepinettes (krepinet) — ploché jaternice z bravčového mäsa,

cresson (kreson) — žerucha; dáva sa na ozdobu mäsitých jedál i ako šalát,

crevettes (krevet) — drobné morské raky,

croquant (krokan) — chrumkavý,

croquettes (kroket) — sekané mäso obalené a vypečené (krokety)

crustas (kröstes) — miešané nápoje z ovocného syrupu, jemne sekaného ľadu s rumom alebo pálenkou (brandy), prikryté citrónovou alebo pomarančovou kôrkou a navrchu pocukrované,

cuisse (küs) — stehno,

cumberland (kemberlend) — studená omáčka ríbezľového rôsolu, pomarančovej šťavy s vínom Madeira, podáva sa k divočine,

curry (köry) — štipľavé indické korenie pre prípravu škopoviny a hydiny,

darne (darn) — rybacie rezne bez kostí,

daube (dob) — mäso, dusené v červenom víne,

déjeuner (dežöné) — raňajky,

déjeuner a la fourchette (dežöné á la furšet) — desiata,

diner (diné) — hlavné jedlo dňa, podľa miestnych zvykov obed alebo večera,

dining room (dajning rum) — jedáleň,

dinner (diné) — obed,

doria (doria) — jedlo varené so šalátovými uhorkami,

drink (drink) — nápoj; american drinks (ameriken drinks) — americké miešané nápoje so silnou dávkou alkoholu,

écrevisse (ekrvis) — rak,

emincé (emensé) — mäso, rozrezané na rezne v bielej omáčke,

entre-côte (antrkót) — hovädzie rebro, roštenka,

entrée (antré) — predkrm,

entrements (antrmín) — múčnik, studený krém,

épaul (épól) — mäso z pleca,

escalope (eskalop) — rezeň,

escalope a ľespagnol (leskalop á ľespaňol) — na spôsob španielsky so zelenou alebo červenou čerstvou paprikou a paradajkami,

faison (féson) — bažant,

farce (fars) — plnka,

fillet (filé) — stehno,

fillet grillé (filé grijé) — na ražni pečené stehno,

fines herbes (finzerb) — delikátna zelenina,

fixes (fiksis) — miešané nápoje, ktoré sa v menšej sklenke rozmiešajú s rozličnými prísadami a potom sa nalievajú cez sitko do pohárov, plnených dopoly roztlčeným ľadom,

fizzes (fizs) — šumivé miešané nápoje s bielkom alebo žĺtkom,

flammeri (flamery) — studený nákyp,

fleurons (flöron) — pečivo z maslového cesta, pridávaného k zelenine,

flips (flips) — studené i teplé miešané nápoje,

florentine (florantin) — florentínsky spôsob s ozdobou zo špenátu, tiež aj špenátová polievka,

foie (foa) — pečeňa,

foie de veau (foa de vó) — teľacia pečeňa,

foie de volaille (foa de volaj) — pečeňa hydiny,

foie gras (foa gra) — husacia pečeňa,

forestiere (forestier) — pokrmy s hríbmi,

forestier au four (forestier ó fúr) — pokrmy pečené v rúre, obzvlášť pečené zemiaky,

frigadelle (frigadel) — knedle z mäsa,

fricandeou (frikandó); tiež fricandelle (frikandel) — špikované stehno,

fricassée (frikasé) — dusené kúsky mäsa v pikantnej omáčke,

friture (fritür) — malé pečené rybky,

fromage (fromáž) — syr,

fruits (früi) — ovocie,

gelatine (želatín) — huspenina, rôsol,

gervais (žervé) — nevyzrelý francúzsky smotanový syr,

gibier (žibié) — zverina,

gibier a plume (á plum) — operená divá hydina,

gin (džin) — írska borievková pálenka,

glace (glas) — ľad, mrazivo,

au gratin (ó graten) — pražené pečivo,

graves (grav) — druh francúzskeho vína,

greque (grek) — ryžové pokrmy so sekaným mäsom a údeninou alebo zeleninou na grécky spôsob,

grillade (grijad) — roštenka,

haricots (ariko) — fazuľa,

haricots de mouton (arico de muton) — škopové dusené s bielou fazuľou,

Henri IV. (anry katr) — Henrik štvrtý, na ražni pečené mäso, ku ktorému sa pridáva silná omáčka s vajíčkami a zemiakmi,

hollandaise (olandéz) — teplá omáčka z vajec, zaprávaná na rozpustenom masle,

homard (omár) — homár,

hors d’oeuvre (or dövr) — predkrm,

huile d’olive (ujl dolív) — olivový olej,

huile de noix (ujl de noa) — orechový olej,

huitre (üjtr) — ustrice,

huitre de marennes (üjtr de maren) — najlepšie ustrice z juhozápadného pobrežia Francúzska,

hure (ür) — hlava alebo pysk divého kanca,

indienne (endien) — na spôsob indický, jedlá pripravené s indickým korením,

irish-stew (ejriš sťu) — anglické jedlo z varenej škopoviny s kelom a zemiakmi,

jambon (žambon) — šunka,

judic (žüdik) — jedlá s duseným šalátom,

julienne (žüljen) — jemná zelenina, mäso alebo ryby, rozrezané na úzke a dlhé pásky,

juleps (žüleps) — nápoje z minerálnej vody (mädokýša), ľadu, mátového syrupu a iných prísad,

jurasienne (žürazien) — predkrmy s cibuľou, hríbmi a slaninkou,

jus (žü) — šťava z pečene,

karbonáda — pečené škopové, teľacie alebo bravčové rebierko, tiež rezne mäsa, knedle z mäsa,

knickebein (knikebajn) — niekoľko likérov rozličných farieb, ktoré sa nalejú opatrne do kalíškov, aby sa nepomiešaly a navrch sa dá celý žĺtok,

ladies drinks (lejdis drinks) — dámske nápoje: z vareného studeného mlieka a smotany s rozličnými prísadami pre chuť,

Lafitte (lafit) — červené bordóske víno,

langouste (langust) — langusta, humry bez klepiet,

langue fumée (lang fümé) — údený jazyk,

légumes (légüm) — zelenina vôbec,

Latour (latúr) — druh bordóskeho vína,

lievre (liévr) — zajac,

longe de porc (lonž de por) — bravčový chrbát bez kostí,

longe de veau (lonž de vó) — oblička,

a la Luisiane (a la lujzian) — s pečenými banánmi,

Lucullus (lukulus) — Lucius Licinus Lucullus, rímsky vojvodca, najväčší lahôdkár sveta. Po ňom nazvané jedlá sú obzvlášť prepychové. Napr. husacia pečeňa s lanýžmi alebo slepačia pečeňa, dusená v šampanskom,

lyonnaise (lyonéz) — do všetkých jedál takto menovaných dáva sa veľa cibule,

maigre (megr) — chudé (mäso),

Maintenon (méntenon) — meno francúzskej markýzy, podľa ktorej sa nazývajú jedlá a la Maintenon, ku ktorým sa pridáva ryžová kaša, posypaná pasírovaným syrom,

Malaga (malaga) — ohnivé a silné španielske víno,

malvasier (malvazié) — malvaz, silné grécke víno,

maquereau (makró) — makrela,

marasquino (maraskino) — dalmátsky čerešňový likér,

maréchal (maréšal) — maršál; k jedlám a la maréchal sa pridávajú hlavičky špargle,

Margaux (margó) — druh bordóskeho vína,

matelotte (matlot) — na spôsob námornícky: ryby, varené v červenom víne a podávané s omáčkou z červeného vína na hríboch,

matjes (matjes) — mladý haring,

mayonnaise (majonéz) - žĺtok s olejom a s citrónovou šťavou; mieša sa veľmi pomaly, až vznikne hustá omáčka; podáva sa k studenej rybe alebo k studenému mäsu,

Médoc (medok) — červené víno z okolia Bordeaux,

menagere (ménažer) - na spôsob gazdiniek: s malými zemiakmi, cibuľkami a mrkvičkami,

menu a prix fixe (menü á pri fíks) — obed s niekoľkými chodmi za pevnú cenu, dakedy je možný výber. Napr.: polievka alebo predkrm; ryba alebo vajíčka; pečienka alebo iné mäso; zelenina alebo šalát; syr, ovocie; múčnik alebo čierna káva,

mexicaine (meksíken) — na mexický spôsob; mnoho korenia s ryžou,

milanaise (milanéz) — na spôsob milánsky; vždy so spaghettami, paradajkovou omáčkou a šafranom,

milli feuilles (mil föj) — tenké plátky cesta, plnené rozličnými krémami,

mironton (mironton) — na drobno rozrezané hovädzie stehno na cibuľke, pokropené vínom,

mixed pikles (mixt pikls) — v nerozriedenom octe s korením naložené ovocie a zelenina, najmä karfiol, uhorky, olivy a pod.,

mock turtlet (mok törtl) — falošná korytnačková polievka,

a la mode de can (á la mod de kan) — drobce na spôsob, obvyklý vo francúzskom meste Can v Normandsku, varené s cibuľou, vínom a mrkvou,

morilles (morij) — určitá sorta húb,

moscovite (moskovit) — moskovský spôsob: s kaviárom,

moules (mul) — morská škľabka,

mouse (mus) — ľahké studené jedlá so smotanou a ovocným rôsolom,

mousse de foie gras (mus de foa gra) — paštéta z husacej pečene,

mousse de jambon (mus de žambon) — šunková paštéta,

mousse de volaille (mus de volaij) — paštéta z hydiny,

moutarde (mutard) — horčica,

mouton (muton) — škopec,

nantaise (nantéz) — na spôsob nantský; jedlá, obložené morskými rakmi alebo sardinkami,

au naturel (ó natürel) — prírodný…,

navarin (navaren) — škopové dusené mäso so zeleninou,

Newburg (Ňubor) — anglické mesto; ztade pochodí úprava rýb s omáčkou na madeirskom víne,

niçoise (nisoas) — tak, ako v Nizze: so zelenou fazuľou, paradajkami a drobnými pečenými zemiakmi,

Nivernaisse (nivernéz) — francúzsky kraj a podľa neho pomenované mäso, podávané so zeleninou, nakrájanou na dlhé rezance,

noisette (noazet) — lieskovec, ale tiež kotlet bez kostí,

noix (noa) — orech, ale tiež mäso na rezne z teľacieho stehna,

normande (normand) — normandský: ryby s varenými ustricami, mušľami a malými rakmi, alebo mäsité jedlá s vareným kelom a zemiakmi,

nougat (ňugá) — jemné cukrové z medu, mandlí a orechov,

oeufs (öf) — vajcia,

oeufs brouillées (öf bruijé) — míešané vajcia (v sklenke),

oeufs a la coque (öf á la kok) — vajíčka na mäkko,

oeufs frits (öf fri) — na oleji pražené vajíčka,

oeufs durs (öf dür) — vajíčka na tvrdo,

oeufs sur le plat (öf sür le plat) — vajíčka sádzané, volské oká,

oie rôtie (oa roti) — pečená hus,

olive (olív) — oliva, plod olivy,

omelette (omlet) — pražené vajcia, omeleta,

orientale (oriental) — orientálne: so šalátovými uhorkami, paradajkami a ryžou,

orly (orli) — jedlá, pražené na masle a podávané s paradajkovou omáčkou,

ostendaise (ostendéz) — na spôsob, obvyklý v Ostende: ryba s varenými ustricami a omáčkou z bieleho vína,

oxtail (okstäl) — volský chvost,

oyster-stew (ojster stju) — ustrice varené v mlieku, alebo v smotane; mlieko sa podáva spolu s polievkou,

pain (pén) — chlieb,

panade (panád) — chlebová polievka,

parmentier (parmantié) — k jedlám takto označeným podávajú sa zemiaky,

pâté (paté) — paštéta,

paysanne (päjzán) — po sedliacky; s údenou slaninou a zemiakmi,

Prigueux (perigő) — mesto v južnom Francúzsku; v jeho okolí sú najlepšie lanýže; vôbec názov jedál, pripravených lanýžmi,

petit salé (petí salé) — údené mäso,

petit fours (peti fúr) — čajové pečivo,

petits poís (petít poa) — sladký hrášok,

petit vin (peti ven) — stolové hrozno,

piece de resistance (piés de résistans) — hlavný chod,

piémontaise (piémontés) — s ryžou a bielymi lanýžmi,

pilav (pilav) — škopové mäso s dusenou ryžou a cibuľou,

piment (pimán) — nové korenie,

plat de jour (pla de žúr) — denné, hotové jedlo, opak jedla a la minute, robeného narýchlo,

pointes d’aspwrges (poent dasperž) — hlavičky špargle,

pomme (pom) — jablko,

pommes de terre (pom de ter) — zemiaky,

pome de terre frites (frit) — smažené zemiaky,

pommes frites — na krížalky alebo rezne pokrájané a vysmažené zemiaky,

pommes de terre en robe de chambre (pom de ter an rob de šambr) — zemiaky varené v šupe,

pommes de terre sotées (soté) — na krížalky nakrájané varené zemiaky, pražené na paňvici,

porter (portr) — anglické tmavé pivo,

portugalaise (portügalés) — portugalsky; jedlá, pripravené s paradajkami,

potage (potáž) — kaša, alebo zeleninová polievka,

pot au feu (pot o fő) — kúsok hovädzieho mäsa, vareného v polievke, ku ktorému sa podáva zelenina,

poule (púl) — sliepka,

poulet (pule) — kura,

pousse café (pus kafé) — niekoľko druhov likérov, ktoré sa lejú do sklenky tak, aby zostaly vo vrstvách a nepomiešaly sa,

poussin (pusen) — vyprážané kurča,

princesse (prenses) — princezná: jedlá, podávané s hlavičkami špargle a lanýžmi,

provencale (provansal) — jedlá s cesnakom,

purée (püré) — kaša,

quenelles (kenel) — knedle z kuracieho mäsa,

ragout (ragú) — na drobné kúsky pokrájané mäso, dusené v omáčke,

raisins secs (rezen sek) — sušené hrozno; hrozienka,

ramequins (ramken) — šišky so syrom,

ravigote (ravigot) — majonéza so zeleninou a kaperlíkmi,

ravioli (ravioli) — taštičky z cesta, plnené mäsom a podávané s hnedou hríbovou omáčkou,

réchauffer (réšofé) — ohrievať,

réduire (redüír) — zavariť,

reine (rén) — kráľovná; pokrmy, pripravované a la reine, podávajú sa s bielymi omáčkami a hlavičkami špargle,

relevé (relvé) — pikantné jedlo,

renaisance (renézans) — pokrmy, upravené s malými mrkvičkami, karfiolom, fazuľovými strukmi a hráškom na masle,

rhum (röm) — rum, silná pálenka do čaju, na grog a pod., vyrobená z cukrovej trstiny,

Richebourg (rišbúr) — červené burgundské víno,

Richeliu (rišlijő) — francúzsky kardinál a štátnik; jedlá po ňom nazývané obkladané sú rozličnými zeleninami,

risotto (rizoto) — dusená ryža s kúskami mäsa na cibuľke, posýpané parmezánom,

roastbeef (rosbif) — hovädzie rebro,

Robinson (robänson) — mesto poblíž Paríža; jedlá podľa neho nazývané, podávajú sa s fazuľovými strukmi,

romaine salade (romén salad) — rímsky šalát, hlávkový šalát s dlhými listami,

Romanée-Conti (romané konti) — červené burgundské víno,

roquefort (rokfór) — francúzsky ovčí syr, prestúpený zelenou plesňou,

rossini (rosini) — pokrmy s husacou pečeňou a lanýžmi,

rôty (róty) — pečienka,

roulade (rulád) — ruláda, španielske vtáčky,

rumpseak (römpstek) — hovädzie rezne,

sabayon (sabajon) — teplá omáčka zo žĺtkov a bieleho vína,

Saint Germain (sen žermén) — mesto pri Paríži; podľa neho pripravené jedlá sú s hrachovou kašou,

Saint Hubert (sen über) — prikrmy k divočine z gaštanovej kaše a strukovej fazule,

saplicon (saplikon) — na kocky rozkrájané mäso, alebo ryba,

sandwich (sendvič) — podľa angl. lorda Sandwicha obkladané žemle,

sangarées (sängris) — indické miešané a občerstvujúce nápoje,

sardinnes a l’ huile (sardin a lujl) — sardinky na oleji,

sauce (sós) — omáčka,

sauce allemande (sós almand) — biela slepačia (zaprávaná) omáčka,

sauce au diable (sós ó djiabl) — diabolská omáčka, silne korenená horčicou,

sauce remolaude (sós remulad) — majonéza so zeleninou a rozsekanými vajíčkami, uvarenými na tvrdo,

saucisse (sosis) — párky a pod. údeniny,

saumon (somon) — losos,

sauté (somon) — na horúcom masle rýchle pražené drobné mäso,

Sauternes (sotern) — biele bordóske víno,

selle (sel) — baraní, teľací, srnčí alebo škopový chrbát,

service (servis) — obsluha; tiež náčinie,

service inclus (servis enklü) — s obsluhou; obsluha je započítaná v cene,

service a part (servis á par) — obsluha nie je započítaná do ceny,

Scherry (šerý) — španielske víno,

Scherry brandy (šerý brandy) — pálenka zo španielskeho vína Scherry,

shrubs (šröbs) — ovocné limonády s prísadou vhodného likéru,

slings (slings) — schladená smes vody, pálenky a cukru,

smasches (smäš) — miešané nápoje, podobné julepu s jablkovým muštom,

sole (sol) — platýs,

sorbet (sorbet) — chladená limonáda,

soufflé (suflé) — nákyp,

soupe (sup) — zaprávaná hovädzia polievka,

souper (supé) — večera po divadle, alebo po zábave. Býva podávaná podľa jedálneho lístku alebo sa objednáva vopred podľa vlastného výberu jedál,

sours (surs) — kyslasté miešané nápoje s vínom, citrónom, cukrom a ľadom,

steak (stek) — rezeň pečeného mäsa bez kostí,

supreme (süprém) — najlepší, najjemnejší,

Suvarov (süvarof) — ruský vojvodca; na spôsob á la Suvaroff upravené jedlá sú hydina s plnkou z lanýžov a husacej pečene a pečie sa na madeirskom víne,

Szeged (seged) — mesto v Maďarsku; segedínsky guláš pripravuje sa z bravčového mäsa s kapustou, paprikou a smotanou,

table d’hôte (tabl dót) — je obed alebo večera bez výberu, sostavená z troch, alebo štyroch chodov za pevnú cenu s nápojmi, alebo bez nápojov,

tanche (tanš) — lien,

tapioka (tapioka) — veľmi výživná múka z koreňov americkej rastliny manioku; podobá sa ságu,

tartare (tartar) — na spôsob tatársky. Befsteak tartare je naškriabané hovädzie mäso so surovým žĺtkom, drobno krájanou cibuľou a korením. Sauce tartare (sós tartar) — tatárska omáčka je majonéza so zeleninou a cibuľou,

tarte (tart) — torta,

tartelette (tartelet) — krehké mäso so zapečeným ovocím,

terrapene (terapen) — severoamerická korytnačka,

terrine (terin) — okrúhla hlboká misa,

tete de veau (tét de vó) — teľacia hlava,

thermidor (termidor) — jedenásty mesiac francúzskeho revolučného kalendára. Jedlá tak pripravené, humry, alebo langusty pripravujú sa s hríbmi a s ostrou omáčkou,

thon (ton) — tuniak,

toast (tost) — prípitok, ale tiež hrianky,

tomates (tomat) — paradajky,

topinambour (topinambúr) — druh artičôk i židovské zemiaky,

tortue (tortü) — korytnačka,

tranche (tranš) — rezeň mäsa alebo ryby,

trancher (tranšé) — deliť, krájať podľa predpisov kuchárskeho umenia,

truffe (trüf) — lanýž,

truite (trüit) — pstruh,

Turbigo (türbigi) — kambala,

tutti-frutti (tuti fruti) — smiešané zavárané ovocie,

valencienne (valensien) — ryby alebo mäso s červenou alebo zelenou paprikou,

vanille (vanij) — vanilka,

veau (vó) — teľa. Poitrine de veau (poatrin de vó) — teľacie prsia,

vandéenne (vandén) — podla spôsobu vo Vendée sa dusí kapusta,

venetienne (venesijen) — benátsky; k studeným pokrmom sa pridáva majonéza so zeleninou, k horúcim pokrmom zelená vínna omáčka,

vert pré (ver pré) — na ražni pečené mäso, ozdobené žeruchou šalátovou,

vichy (viši) — mrkva, pokrájaná na križalky, ktoré sa varia vo víne,

Victoria (viktória) — ružová omáčka s príchuťou po humroch alebo rakoch,

vin (ven) — víno,

vin blanc (ven blan) — biele víno,

vin rouge (ven rúž) — víno červené,

vin bouché (ven bušé) — fľaškové víno,

vinaigre (vinegr) — vínny ocot,

vinaigrette (vinegret) — smes oleja, octu, soli a korenia,

volaille (volajil) — hydina,

vol au vent (vol ó van) — plnená paštéta z maslového cesta,

welsch rarebil (uelš rarbil) — anglické jedlo z horúceho chesterského syra, zamiešaného pivom. Dáva sa na hrianky,

xeres (cheres) — silné španielske víno.