ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

337. Úvod do iluzionistických produkcií

Bystrý usporiadateľ spoločenských hier má možnosť spestriť program spoločenských hier tiež rozličnými čarodejníckymi kúskami.

Iluzionistické produkcie vyžadujú však určitý cvik a zručnosť. Ak boly presne a bezchybne prevedené, nikdy sa neminú s prekvapujúcim účinkom. Predstaviteľ iluzionistických a tobôž fakírskych a magických produkcií nikdy nemá predstúpiť pred spoločnosť s daktorou produkciou, kým ju dopodrobna a dokonale neovláda, lebo jediný zmýlený hmat, omyl v postupe alebo nešikovné prezradenie triku môže pokaziť dojem z produkcií, predtým úspešne prevedených, a oprávnene môže vzbudiť nedôveru pri produkciách nasledujúcich.

Pred obecenstvo predstupujeme len s takými produkciami, ktoré dokonale a s úplnou istotou vieme hocikedy previesť.

Niektoré iluzionistické produkcie sú bez súčinnosti pomocníka prakticky nemysliteľné. Práve preto usporiadateľ produkcií má si vopred vycvičiť pomocníka, ktorého má zasvätiť do jednotlivých trikov. Pravda, pomocník si musí počínať opatrne a obratne, aby diváci nepostriehli jeho manipulácie.

Pri daktorých iluzionistických, fakírskych a magických produkciách treba narábať s rozličnými jedmi a horľavinami (fosfor, éter, lieh, zelený liadok atď.). Práve preto takéto produkcie majú predvádzať rozvažití a dospelí mužovia, aby nenastalo nejaké nešťastie.

Jednotlivé chemikálie, potrebné k produkciám, možno dostať v lekárni i v drogérii. K niekoľkým veľmi pôsobivým magickým produkciám však treba si niektoré prostriedky, ktoré nemožno v drogérii kúpiť, vopred zaopatriť (chvostíky zelených jašteričiek, dušu zo sítia, rastúceho v rybníkoch a močiaroch).

Rozličné chemické preparáty majú byť pred produkciou dôkladne preskúšané, aby pri produkcii nezlyhaly. K jednotlivým produkciám potrebné preparáty uvedené sú v príslušných číslach v presnom dózovaní jednotlivých lučebnín. Pri tejto príležitosti zdôrazňujeme, že jednotlivé lučebniny treba vždy dózovať na gram, lebo v opačnom prípade nemožno ručiť za úspech. Všetky tu uvedené recepty sú mnoho ráz vyskúšané majstrami mágie a iluzionizmu.

Usporiadateľ čarodejných a iluzionistických produkcií má si vždy sostaviť program tak, aby neobsahoval produkcie, založené na rovnakom princípe. Rovnako nie je vhodné v niektorých prípadoch produkciu opakovať viac ráz za sebou, lebo spoločnosť ľahko by mohla prísť na kĺb veci a bolo by po úspechu. Toto platí najmä o produkciách, založených na iluzionistických trikoch.

Potrebné chemikálie a praktikáble majú byť vždy vopred pripravené, lebo sháňanie potrieb v poslednej chvíľke nudí spoločnosť, ktorá sa chce pobaviť. Aké chemikálie, preparáty alebo praktikáble sú kedy potrebné, uvádzame pri každom čísle osobitne.

Salónny iluzionista a mág, ak chce dosiahnuť skutočne úspech, mal by si vopred vypracovať program produkcií. Pri sostavovani programu načim dbať, aby bola zachovaná dynamika účinku. To znamená, že produkcie začnú ľahkými kúskami a postupne ťažšími a pôsobivými. Nakoniec produkcie ponecháva si najfrapantnejší a najpôsobivejší kúsok. Okrem presne sostaveného programu, ktorý je však iba jemu a jeho pomocníkovi známy, má mať pripravené 2-3 kúsky na prídavok, ak by diváci žiadali.

338. Slovný sprievod produkcií

Na zvýšenie účinku jednotlivých produkcií, na predĺženie času pri krátkych kúskoch alebo odvrátenie pozornosti divákov od predvádzaných trikov, je veľmi dôležité zaujímavým, duchaplným a pútavým rozhovorom predlžovať a sprevádzať jednotlivé produkcie.

Duchaplný, pútavý a vtipný rozhovor vie i slabšie produkcie urobiť zaujímavými a prekvapivými, a pri produkciách skutočne efektných možno sprievodnou rečou vypäť záujem divákov do najvyššej miery.

Niektoré produkcie bez priliehavého slovného sprievodu, čo ako zaujímavé, mohly by vonkoncom nudiť.

Ak predvádzame produkcie iluzionistické, pri ktorých hrá hlavnú úlohu zručnosť, treba produkciu komplikovať zbytočnými pohybmi, gestami a mimikou. Platí to najmä pri žartovných produkciách s vtipnou poentou. V každej spoločnosti sa totižto nájde dáky „vševed“, ktorý skúsi po iluzionistovi niektorý kúsok opakovať, napodobňujúc pritom všetky zbytočné pohyby, často, pravda, s tvárou veľmi dôležitou a pritom si za všeobecnej zábavy počína neobratne.

Magické a fakírske produkcie mávajú zvýšený účinok, ak pred ich predvedením budeme prednášať o priliehavých záhadách, tajomnej moci a podobne. Predstaviteľ musí totižto psychicky pripraviť divákov, aby účinok z produkcie bol vystupňovaný.

Pri mnohých produkciách potrebný je čarodejný prút, ktorý si môžeme i doma zhotoviť. Asi 20-30 cm dlhý prút zafarbíme na čierno a čarodejný prút je hotový. Vo veľkých mestách, kde sú obchody s iluzionistickými predmetmi, možno dostať duté čarodejné prúty a iné praktikáble, ku ktorým je pripojený potrebný návod.

Na zvýšenie účinku čarodejným prútom šermujeme nad predmetom, ktorý chceme začarovať a pritom mrmleme čarodejnú zaklínaciu formulu. Najznámejšou a zmedzinárodnelou formulou je:

„Multuo alpáno, et sekulando,“ alebo žartovne:

„Hókus, pokus, čiriburi…“ atď.

K tejto zaklínacej formulke môžeme v skrútenej reči s cudzími koncovkami naznačiť to, čo chceme začarovať. Čím vtipnejšie si pritom počíname, tým väčší účinok dosiahneme.

Kto by chcel pri produkciách v rodinnom salóne skutočne vyniknúť, tomu odporúčame, aby si reč a slovný sprievod ku každej produkcii dôkladne nacvičil. Je to dôležitým pomocným prostriedkom na zvýšenie efektu.

339. Ako sostaviť dobrý program?

V predošlej stati sme už zdôraznili dôležitosť vhodne sostaveného programu, ktorý má byť stupňovaný od slabších produkcií po produkcie efektné. Veľmi dobrý účinok vyvoláva, ak sme medzi dve vážne a napínavé iluzionistické, fakírske alebo magické produkcie vsunuli žartovnú produkciu, z ktorých má usporiadateľ v kapitole „Žartovných čarodejníckych kúskov“ dostatočný výber.

V programe dobre sostavenom nikdy sa nemajú vyskytnúť produkcie, spočívajúce na podobnom triku alebo princípe. Takto chybne sostavený program vyvoláva nudu a ohrozuje úspech produkcií skutočne zaujímavých. Medzi jednotlivé čarodejné kúsky môžu byť vsunuté vhodne volené produkcie s kartami, z ktorých rovnako uverejňujeme niekoľko dobrých čísel.

Hlavnou zásadou pri sostavovaní programu teda musí byť: vždy striedať rôznorodé produkcie. Po vážnej produkcii vtipnú, po vtipnej vážnu.

Jednotlivé čísla majú byť prerušené krátkou pauzou, aby sa diváci mohli vžiť do dojmu, získaného z produkcie. Veľmi rýchle striedanie čísel zbytočne vypína pozornosť na úkor očakávaného efektu.

Po silne pôsobiacej produkcii načim dodržať dlhšiu, po slabšom kratšiu prestávku.

Ak je program obsahové bohatý, možno ho rozdeliť na dve časti, prerušené dlhšou prestávkou, pri ktorej si môže iluzionista pohodlne prekontrolovať všetky praktikáble, preparáty a pod.

Pre lepšiu prehľadnosť rozdelili sme jednotlivé produkcie do nasledujúcich článkov:

1. Čarodejné kúsky s kartami.

2. Žartovný čarodej.

3. Čarodejné, iluzionistické a magické produkcie.

Čarodejné kúsky s kartami

340. Všeobecné pokyny

Čarodejné kúsky s kartami sú v menšej i vo väčšej spoločnosti veľmi obľúbené a vedľa spoločenských hier a iných čarodejných kúskov znamenite môžu vyplniť i najnáročnejší celovečerný program spoločenskej zábavy v domácnosti.

Nielen pri vážnych, ale i pri žartovných produkciách treba náležitej prípravy. Tak isto i pri produkcii s kartami treba pamätať na dokonalý výcvik. Čarodej s kartami musí byť veľmi obratný, lebo väčšina kúskov spočíva na obratnosti prstov. Ďalej čarodej musí byť obratným rečníkom, lebo ku každej hre má sa predniesť veselá a vtipná prednáška, aby sa pozornosť divákov odvrátila od triku. Neodporúča sa niektorý kúsok opakovať, lebo pri druhej produkcii dávajú hostia lepší pozor a trik môžu ľahko odhaliť. Rovnako sa neodporúča vopred povedať, o akú produkciu ide. Vhodnejšie je povedať úvodné slovo iba vo všeobecnosti, ako opisovať trik vopred. Dosiahne sa tým väčšej pozornosti, a ak by sa kúsok nezdaril, čo býva u začiatočníkov časté, môže bez všetkého rýchle predviesť iný kúsok.

Mnoho zdarilých kúskov robí sa s kartami už vopred pripravenými a prispôsobenými. Kartová hra poznamená sa tak, že okrem jednej karty, ktorú si má čarodej zapamätať, všetky karty sa orežú opatrne na protiľahlých stranách, aby to poznal iba čarodej, takže má hru s dlhými a širokými kartami, s ktorými môže ľahko robiť rozličné kúsky, lebo jedna alebo niektoré karty sú širšie alebo dlhšie. Iný spôsob prípravy karát je ich šikmé srezanie; pritom sa všetky karty prirežú šikmo, pozdĺž dlhšej strany v podobe klina, takže na jednej strane sú o poznanie širšie. Potom už len treba dať pozor, aby zastrčená karta, ktorú má čarodej poznať, bola zastoknutá obrátene smerom rezu, takže cvičené prsty ju v balíku ľahko nájdu.

Okrem mnohých iných trikov, ktoré falošní hráči s veľkou obľubou prevádzajú, uvedieme ešte jednu znamenitú pomôcku pre rozličné spôsoby poznávania neoznačených karát a touto pomôckou je dobre vycvičený pomocník čarodejníka, ktorý, inými nepozorovaný, posunkami, grimasmi, vopred ustálenými heslami, poznámkami naoko celkom nevinnými, rozličnými variáciami žmurkania, sťahovaním úst, zívaním môže dať čarodejovi pokyn, o ktorú kartu ide. Čarodej so svojím pomocníkom už vopred si ustáli telegrafné cifry a dôkladne ich nacvičia a vystupujú vo verejnosti až vtedy, keď je už súhra dokonalá. V takomto prípade môže čarodej i s balíkom celkom nových a neoznačených karát robiť prekvapujúce a nezasväteným nepochopiteľné čarodejné kúsky.

Pre každú jednotlivú farbu karát ustáli sa určitá poznávacia grimasa. Napr. gule naznačia sa miernym nafúknutím líc, červené siahnutím si na srdce, žaludy stiahnutím úst a zelené miernym sklonením hlavy, kým jednotlivé hodnoty môžu sa „telegrafovať“ pohybom mihalníc, pohľadom nahor, nadol, napravo, naľavo, skrčením čela, roztiahnutím úst na úsmev, vytiahnutím obŕv a pod.

Pri daktorých produkciách užívajú sa rozličné prípoviedky, príslovia alebo číslicové sústavy, podľa ktorých sa karty usporiadajú alebo vykladajú. Ako sme už naznačili, všetky kúsky sa majú už doma dokonale naštudovať, aby čarodej pri produkcii neuviazol pre zabudnutie niektorej podrobnosti.

341. Pod klobúkom vymenená karta

Čarodej vezme celý balík karát a spodnú kartu ukáže všetkým členom spoločnosti tak, aby ju i sám mohol vidieť. Potom vytiahne a položí ukázanú kartu na stôl, napríklad červeného túza, a prikryje ju klobúkom. Keď sa to stalo, vyhlási, že kartu pod klobúkom vie premeniť. Potom si vysúka pravý rukáv, obnaží si predlaktie a ukáže divákom ruku, že ju má prázdnu, aby sa každý mohol presvedčiť. Potom zamrmle niekoľko nesrozumiteľných čarodejných slov, urobí ponad klobúk niekoľko všelijakých zaklínacích posunkov, siahne pod klobúk a na všeobecné prekvapenie vytiahne zeleného kráľa. Keď si všetci prehliadli kartu, ktorú čarodejník drží v ruke, vopchá ju zasa pod klobúk a vyhlási, že kartu zasa premení. Zasa zamrmle niečo, urobí niekoľko zaklínacích posunkov a vtom sa karta zmení. Čarodejník zdvihne klobúk a na stole leží zmiznuvší červený túz.

Riešenie: Na spodok balíka karát položí sa už vopred pripravená karta, ktorá nemá rubu, ale na oboch stranách má hodnotu, v danom prípade na jednej strane červeného a na strane druhej zeleného túza. Takúto kartu si môže každý doma vyhotoviť tým spôsobom, že rozštiepi dve rozličné karty, aby boly slabšie, a rozštiepené karty slepí tak, aby na oboch stranách boly rozličné farby a hodnoty. Čarodej pod klobúkom už len obráti kartu, a tak ju začaruje. Túto pripravenú kartu však nesmie vydať z ruky a po produkcii musí ju nepozorovane odstrániť, aby trik nebol prezradený.

342. Miznúca karta

Usporiadateľ ukáže spoločnosti spodnú kartu z balíka a vyzve všetkých prítomných, aby dávali veľký pozor, aby sa karta (ktorá bola ukázaná) pri miešaní nestratila. Potom sa karty dôkladne premiešajú, hodia sa na stôl a čarodej požiada divákov, aby hľadali kartu, ktorú prv videli. Všetci si usilovne prezrú karty, a na ich prekvapenie karta, ktorú si zapamätali, zmizla. Keď sa rozruch v spoločnosti trocha utíši, požiada čarodej niektorého z pánov, aby si siahol do vrecka, či nemá hľadanú kartu v ňom. A hľa, stratená karta sa skutočne nájde vo vrecku.

Riešenie: Tento napínavý kúsok sa musí vopred pripraviť tak, že sa srdcový túz premení na pikového túza. Stane sa to tak, že z čierneho papiera sa vystrihne pika a prelepí sa srdcový túz pozorne tak, aby bolo srdce zakryté pikou celkom ľahko, aby mohla byť bez námahy odstránená. Takto pripravená karta ukáže sa spoločnosti ako spodná karta v balíčku. Prv, než začne čarodej produkovať svoj kúsok, musí z hry odstrániť skutočného pikového túza a vopchať ho niektorému členovi spoločnosti do vrecka ešte pred započatím produkcie. Ešte lepšie je, ak túto prácu vykoná jeho pomocník. Ak to urobí pomocník, musí nejakým, vopred ustáleným znamením, upozorniť čarodeja, komu a kam schoval kartu. Pri miešaní karát musí čarodej nepozorovane odstrániť piky s karty. Takto zmizne ukázaná karta z balíka, aby sa objavila vo vrecku daktorého pána.

343. Stratený túz

Čarodej pred produkciou vyberie z balíka karát kárového túza a vopchá ho sám alebo jeho pomocník niektorému členovi spoločnosti do vrecka. Potom položí čarodej ostatných troch túzov a károvú trojku, ktorá tak vyzerá, ako kárový túz, na postranný menší stolček tak, aby srdcový, krížový a pikový túz zakrýval károvú trojku, ktorá je na okraji podobná esu. Možno napríklad nechať prostredné káro voľné a ostatné dve karty na trojke zakryť ostatnými túzmi. Až potom sa celá spoločnosť upozorní na štyroch túzov, ktoré im čarodej podá, aby prikryli týchto štyroch túzov, požiada však súčasne, aby bol podaný balík karát, voľne rozhodený po túzoch tak, aby bolo vidno všetky ostatné figúry karát, okrem túzov. Keď sa tak stalo, dá sobrať všetky karty a dôkladne ich dá pomiešať, niekoľko ráz preložiť a dá potom celej spoločnosti hľadať všetkých túzov. Kárový túz bude prirodzene chýbať. Keď sa bude zdať toto zmiznutie nepochopiteľným, čarodej vyzve vopred určeného pána, aby si siahol do vrecka kabáta. Karta sa nájde, lebo mu ju krátko predtým čarodejov pomocník vopchal do vrecka.

344. Uhádnutie vytiahnutej karty

Čarodej vezme z balíka asi 25 karát, zamieša ich, dá niekomu zo spoločnosti vytiahnuť jednu kartu, ktorú si musia členovia spoločnosti zapamätať. Súčasne upozorní, aby mu zapamätanú kartu neukazovali, ale aby ju položili na balíček karát, ktoré drží v ruke. Potom dá balíček za chrbát, tam prevráti vytiahnutú kartu tak, že leží obrátene k ostatným kartám. Keď sa tak stalo, ukáže celý balíček spoločnosti, aby videla spodnú kartu z balíka. Čarodej si môže medzitým pohodlne pozrieť vytiahnutú kartu, lebo karta leží na balíčku obrátená k nemu. Pri tejto produkcii musí čarodej dbať na to, aby všetci diváci sedeli alebo stáli pred ním, ináč by mohli veľmi ľahko objaviť jeho trik a bolo by po účinku. Keď ukazuje spodnú kartu, opýta sa spoločnosti, či je to tá karta, ktorá bola vytiahnutá, načo všetci odpovedajú záporne. Čarodej zasa dá karty za chrbát, obráti šikovno obrátenú kartu, aby správne ležala na balíku, ako ostatné karty. Môže ju pritom zasunúť i do ostatných karát a dá balíček karát kolovať a miešať celou spoločnosťou, a keď dostane karty zpät, priloží si ich na čelo, tvári sa, ako by sústredene rozmýšľal, a po jednej karte vykladá, až vyhodí pôvodne vytiahnutú kartu. Môže pritom jednotlivé ovoniavať, ohmatávať, aby vzbudil zdanie, že kartu uhádne svojím vyvinutým čuchom alebo hmatom.

345. Uhádnutie karát podľa váhy

K tejto produkcii treba dlhšej karty, ktorá sa pripraví podľa návodu, uvedeného a opísaného vo všeobecných pokynoch. Čarodej dá celý balík karát dakomu zo spoločnosti zamiešať. Potom sa karty položia na stôl a zdvihnú sa pri dlhšej karte tak, aby dlhšia karta zostala na spodku. Potom dá čarodej celý balík za chrbát alebo ho ukryje pod stôl, a tam odráta určitý počet karát, povedzme pätnásť, a položí ich pod dlhšiu kartu. Keď sa tak stalo, celkom spokojne a pohodlne položí balíček na stôl a vyhlási, že sníme karty celkom ľubovolne a že udá počet karát, ktoré zostanú ležať, bez porátania, len podľa toho, že si ich zváži v ruke. Sníme karty nad dlhšou kartou a ostatné karty vezme do druhej ruky a poťažkáva ich, tvári sa sústredene a potom vysloví číslo, v danom prípade pätnásť, lebo toľko si odrátal pod dlhšou kartou. Dakto zo spoločnosti má potom prerátať karty, či ich je skutočne toľko, ako to čarodej povedal. Zatiaľ čarodej využije chvíľku času, aby zasa niekoľko karát, napr. sedem, zasunul do sňatých karát, ktoré dosiaľ drží v ruke, pod spodnú kartu. Ak dostane prekontrolované karty zpät, položí ich na stôl a spokojne a rozvážne položí zostavší balíček. Zasa zdvihne nad dlhšou kartou, poťažká hromádku a vyhlási, že karát je dvadsaťdve, lebo k predošlým pätnástim pridal ešte sedem karát.

346. Karty zriadiť podľa farby

Balík s 32 kartami usporiada sa tak, aby sa štyri rozličné farby pravidelne striedaly, teda žalud, zeleň, červeň, guľa atď., pričom sa však majú hodnoty karát čo najviac pomiešať. Keď boly karty pomiešané, čarodej môže začať so svojou produkciou. Vezme zriadenú hru karát, roztiahne ich vejárovite v jednej ruke a ukazuje ich divákom, pričom sa len tak mimochodom zmieni, že má v rukách balíček premiešaných karát. Keď sa o tom všetci presvedčia, že karty sú skutočne premiešané, čarodej složí ich dovedna, vezme ich do ruky, niekoľko ráz ich preloží tak, že asi polovicu karát preloží cez druhú polovicu, čo budí zdanie, ako by bol karty miešal, kým v skutočnosti ich iba sníma. Potom dá ešte niekoľkým osobám snímať. Keď sa tak stalo, vezme celý balíček do ruky, tvári sa veľmi tajomne a zamyslene, a rozloží karty do štyroch riadkov po ôsmich kartách rubom nahor, takže prvá, piata, deviata, trinásta, sedemnásta atď. karta leží v prvom rade, druhá, šiesta, desiata, štrnásta atď. v druhom rade, tretia, siedma, jedenásta, pätnásta v tretom rade a konečne štvrtá, ôsma, dvanásta, šestnásta atď. vo štvrtom rade po dvaatridsiatu kartu.

Záhada tohto vykladania karát sa ešte stupňuje, keď sa tieto štyri rady vykladajú zdanlivo podľa nejakého kľúča, teda napr. opakuje sa jedna, dve, tri, štyri; jedna, dve, tri, štyri; jedna, dve, tri, štyri a pod., až sa všetkých 32 karát vyloží osem ráz po štyroch, alebo tak, že sa napr. prvá karta položí na prostred prvého radu, druhá na koniec štvrtého radu, tretia karta dakde do druhého radu a štvrtá do tretieho radu. Pritom sa však zachová začaté poradie, teda napr.: prvá, štvrtá, druhá, tretia, zasa prvá, štvrtá, druhá, tretia a pod. Až sa vyložia všetky karty, soberie sa každá zo štyroch radov zvlášť a podajú sa dokola. Potom vidia udivení účastníci produkcie, že karty sú zriadené podľa farieb, lebo v každom zo štyroch balíčkov je vždy osem karát jednakej farby pohromade.

347. Uhádnutie karty

Usporiadateľ vezme 25 karát, dobre ich zamieša a z nich vyberie päť, ktoré usporiadateľ roztiahne v podobe vejára, ale sa nedíva na ne a požiada jedného z členov spoločnosti, aby si zapamätal jednu kartu z predložených päť karát. Keď sa tak stalo, čarodej shrnie tieto karty a položí ich na stôl. Potom zasa vezme z balíka druhých päť karát, rozloží ich vejárovite a požiada osobu ďalšiu, aby si z nich jednu kartu pamätala. Karty sa zasa shrnú dovedna a odložia na hromádku vedľa prvých päť karát. Takto vyzve ďalších troch členov spoločnosti, aby si každý z jednej predloženej kôpky jednu kartu pamätal, až je všetkých dvadsaťpäť karát položených na päť kôpok a keď sa takto stalo, po rade sa složia na kôpku, takže posledných päť karát leží na vrchu. Potom sa vezme celý balík karát, karty sa začnú klásť za sebou, začína sa shora po rade, položí sa vedľa seba päť karát, potom sa zasa začne prvou kartou a položí sa nasledujúcich päť atď. Tak potom leží na prvej karte šiesta, na nej jedenásta, šestnásta, potom dvadsiata piata, na druhej karte leží siedma, na nej dvanásta atď. Keď je to hotové, vezme sa prvá kôpka, čarodej ju roztiahne do vejára, ukáže dokola a opýta sa, ktorá z päť osôb v nej vidí svoju kartu. Vždy sa niekto prihlási. Potom sa rýchle preráta, koľkáta je to osoba v poradí a teda ktorá karta z balíčka, ak sa ráta shora, je tá, ktorú si pamätal. Napríklad je to štvrtá osoba, teda tá, ktorá si pamätala kartu zo štvrtého balíčka, takže jej karta je tiež štvrtá shora v prvom balíčku. Podobne je to vo všetkých ostatných kôpkach. Ak sa ukáže tretia kôpka a prihlási sa prvá osoba, teda ide tu o prvú kartu hore.

Keď sa začnú karty vykladať zdola, začne sa tiež rátať zdola, aby sa našla zapamätaná karta, ktorá tiež tu zodpovedá poradiu osoby.

348. Uhádnutie niekoľko párov karát

Táto produkcia nazýva sa tiež kartovou telepatiou. Čarodej podá daktorému členovi spoločnosti balíček karát a požiada ho, aby karty dobre zamiešal. Pre zvýšenie efektu dá karty niekoľko ráz zamiešať a potom vyloží na stôl desať dvojíc karát, t. j. položí vždy dve karty vedľa seba. Potom požiada spoločnosť, aby si jednotliví členovia spoločnosti zapamätali po jednej dvojici z rozložených karát, ležiacich vedľa seba (nie pod alebo nad sebou ležiace karty!). Keď si každý vybral a zapamätal svoju dvojicu, čarodej začne sberať karty od spodu alebo od vrchu v obrátenom poradí, ako boly pôvodne složené. Ak napr. leží v prvom riadku dvojica zelený túz a červená desina, najprv vezme druhú kartu párka, t. j. červenú desinu a po nej druhú kartu, v danom prípade červeného túza. Karty položí na seba a podobným spôsobom posberá aj ostatných 9 párov karát. Bez miešania a snímania rozloží dvojicu po dvojici na stôl, ale teraz už do štyroch riadkov po piatich kartách vedľa seba.

Postačí len ukázať riadok, v ktorom sa pamätaná dvojica nachodí a čarodej zaraz a presne uhádne, o ktorú dvojicu karát ide. Tento veľmi pekný kartový kúsok je oveľa ľahší, ako by sme sa nazdali. Pravda, iba tomu, kto pozná kľúč tohto tajomstva. Je ľahostajné, ako sa karty pomiešajú, posnímajú, ale dôležité je, aby boly sobrané so stola vo dvojiciach tak, ako idú za sebou. Presné uhádnutie zapamätaných dvojíc spočíva na tzv. kľúčovom triku, pozostávajúcom zo štyroch slov, ktoré si musí čarodej dobre vštepiť do pamäti. Nimi sú: Maria, Vivet, Prope, Mutuo. Karty položíme na stôl do štyroch riadkov, a to tak, že na jednaké písmeno položíme vždy jednu kartu z dvojice. Pre začiatočníkov odporúčame, aby si pri cvičení tohto kúska napísali na stôl kriedou štyri slová čarodejného kľúča takto:

Prvú kartu z prvej dvojice položíme na prvé písmeno M, druhú kartu tej istej dvojice tiež na písmeno M, ale v riadku štvrtom (MUTUO). Prvú kartu druhej dvojice položíme na druhé písmeno kľúčového hesla (MARIA), teda na prvé A, a druhú kartu druhej dvojice na druhé písmeno A, ktoré sa nachodí na konci prvého kľúčového hesla (MARIA). A takto pokračuje čarodej ďalej, vždy prvú kartu dvojice na nasledujúce písmeno a druhú kartu dvojice na druhé písmeno toho istého znenia. Teda, ak sme prvú kartu dvojice položili na písmeno R, ktorá sa nachodí ako 3. písmeno prvého kľúčového hesla (MARIA), druhú kartu položíme na druhé písmeno R tretieho hesla (PROPE). Každé písmeno sa totižto v kľúčových heslách vyskytuje dva razy.

S týmto trikom vystúpime iba vtedy, ak sme si ho dobre nacvičili. Kľúčová schéma musí sa vštepiť do pamäti priamo opticky, totižto tak, aby ho čarodej mal pred očami práve tak, ako by bolo napísané na stole. Dôležité je totižto, aby kladenie jednotlivých párov karát dialo sa čo možno najrýchlejšie na párne písmená jednakého znenia, že si toho divák nestačí ani povšimnúť. Napokon musí sa dbať, aby sa čarodej pri kladení karát nezmýlil, lebo jedna zmýlená karta pokazí celú produkciu. Druhým kľúčom tej istej produkcie je:

Nie je rozhodujúce, ktorý kľúč čarodej použije, hlavné je, aby si počínal tak, ako sme to popísali v návode.

349. Záhadné uhádnutie každej vytiahnutej karty

Tento kúsok je jedným z najlepších a najzaujímavejších umeleckých kúskov s kartami a jeho prevedenie v každej spoločnosti vzbudí najväčšiu veselosť a všeobecný obdiv. Pritom je ľahký, nevyžaduje nijakú zvláštnu zručnosť a nestratí svoj pôvab, ak nie je prezradený.

Čarodej si pred produkciou vezme balík karát a usporiada si ich v tomto poradí: Položí na stôl odkrytého červeného túza, naň položí zelenú osminu, potom holbovú (guľovú) desiatku, žaluďového horníka, červenú sedminu, zelenú devinu, holbového dolníka, žaluďového kráľa, červenú osminu, zelenú desinu, holbového horníka, žaluďového túza, červenú devinu, zeleného dolníka, holbového kráľa, žaluďovú sedminu, červenú desinu, zeleného horníka, holbového túza, žaluďovú osminu, červeného dolníka, zeleného kráľa, holbovú sedminu, žaluďovú devinu, červeného horníka, zeleného túza, holbovú osminu, žaluďovú desinu, červeného kráľa, zelenú sedminu, holbovú devinu a napokon žaluďového dolníka.

Ak si čarodej složil karty presne podľa tohto návodu, môže ich zdanlivo miešať alebo dať niekoľko ráz presunúť. Po vytiahnutí karty dá pravou rukou všetky karty, ktoré boly na vytiahnutej karte, pod karty, ktoré mu ostaly v ľavej ruke. Nepozorovane sa pozrie na spodnú kartu a podľa tejto si vyráta vytiahnutú kartu. K hodnote spodnej karty prirátajú sa dve, ak je spodná karta žaluďová, potom tri karty, ak nasledujú na červené zelené, potom holby a žalude.

Aby bolo triku lepšie porozumené, uvedieme tento príklad: Spodná karta ostala napr. zelený dolník. Prirátame dve karty, t. j. horníka a kráľa, na zelené nasledujú holby, je teda vytiahnutá karta holbový kráľ.

Ak je spodnou kartou žaluďová osmina, prirátame tri karty, t. j. devinu, desinu a dolníka, nasledujúce farby sú holby, je teda vytiahnutá karta červený dolník atď.

Ako predošlý, tak aj tento trik treba si dôkladne precvičiť a vystúpiť s ním na verejnosť až vtedy, keď ho dokonale ovládame.

2. Žartovný čarodej

350. Všeobecné pokyny

Pre spoločenskú zábavu v rodinnom salóne na vyplnenie medzier jednotlivými ťažšími iluzionistickými, magickými a fakírskymi produkciami veľmi dobre pôsobia na žartoch a vtipných trikoch založené čarodejnícke kúsky.

Vo vhodnom prostredí a v primeranom čase dobre volená zábavná produkcia nikdy sa neminie účinkom. Býva sprevádzaná veselosťou a výbuchmi smiechu. Prirodzene veľmi mnoho záleží na usporiadateľovi, ako vie ktorý zábavný kúsok aranžovať.

Pri výbere osôb k týmto žartovným kúskom usporiadateľ si musí počínať veľmi taktne. Nikdy nemá pripustiť, aby boly k jednotlivým zábavným produkciám velené osoby všeobecne vážené a staršie, ak je prítomná i mládež. Bolo by vysokým stupňom netaktnosti a neúctivosti pripustiť, aby sa mládež zabávala na účet osôb starších. Preto načim k zábavným produkciám voliť najmladších členov spoločnosti, ktorí, ak boli spoločensky dobre vychovaní, nebudú svoju účasť na žartovnej produkcii pokladať za urážku, i keby boli vystavení smiechu a všeobecnej zábave.

Ak vyžadujeme od usporiadatelia úzkostlivo taktné vystupovanie pri vedení žartovných kúskov, v rovnakej miere sa vyžaduje od jednotlivých členov spoločnosti, aby sa chovali korektne a taktne.

Neraz sa stane, že v spoločnosti, rozjarenej zábavou, padne tu i tam na niekoho ironická poznámka. V takýchto prípadoch nemá sa to pokladať za urážku. Demokritos z Abdery veľmi priliehavo charakterizoval takýto prípad: „Veľkodušnosť spočíva v tom, že netaktnosť znášame — spokojne.“

Nedostatočne ukáznení alebo spoločensky nevyspelí ľudia veľmi často i pri spoločenských zábavách odkryjú svoje skutočné jadro. Spoločenskú ukáznenosť a vyspelosť jednotlivca možno podrobiť zaťažkávacej skúške najlepšie tam, kde je v žartovnej forme útočené na jeho sebacity.

„Ukáž mi, ako sa vieš chovať pri zábavných hrách v spoločnosti, a ja ti poviem, pokiaľ si pochopil jasné stránky života! Daj mi vidieť svoju tvár, ak si sa stal cieľom (terčom) vtipov pri spoločnej kratochvíli, a ja ti poviem, do akej miery vyspel si pre spoločenský život! Ukáž mi svoj úsmev, a ja ti poviem, čo väzí v tvojom srdci!“^[8]

Ľudia, zaťažení preceňovaním svojich vlastných schopností a vlastností, ako: márnomyseľnosťou, namyslenosťou a pýchou, všakové „citlivky“; ľudia, nerozumejúci vtipom a žartom, neukáznení cholerici a chorobne zasnení melancholici a vôbec ľudia nedotkliví a náladoví, mali by sa vyhýbať účasti v takých spoločenských hrách, pri ktorých by mohlo byť útočené na ich nespoločenské vlastnosti. Títo bývajú zvyčajne obávanými kaziteľmi dobrej zábavy.

Usporiadateľ musí sa snažiť poznať vlastnosti každého člena spoločnosti a podľa toho má viesť jednotlivé zábavné produkcie a voliť účastníkov tej-ktorej hry.

351. Tri kocky cukru pod jedným klobúkom

Potrebné praktikáble: tri klobúky a tri kocky cukru.

Čarodejník požiada pánov zo spoločnosti, aby mu požičali klobúky, pričom bude s vážnou tvárou tvrdiť, že ukáže nevídané čary. Keď dostal klobúky, vezme tri kocky cukru, položí ich na stôl a každú kocku prikryje klobúkom. Keď sa tak stalo, vyhlási, že vie všetky tri kocky zjesť a potom ich dá všetky tri pod jeden klobúk, ktorý si môže spoločnosť z troch vybrať. Keď mu, zvyčajne s veľkou nedôverou, určia jeden klobúk, čarodej kocky zje. Keď kocky prezrel, klobúk, vybraný spoločnosťou, dá si na hlavu a kocky sú pod určeným klobúkom, pravda — v žalúdku.

352. Čitateľ myšlienok

Usporiadateľ požiada spoločnosť: „Panie a páni, prosím, aby niekto zo spoločnosti vzal lístok a niečo naň napísal…, ja zatiaľ odídem do susednej miestnosti a napíšem to isté na iný lístok“. Vždy sa nájde zo spoločnosti niekto, kto sa podujme napísať niečo na kúsok papiera a niečo naň napíše. Čitateľ myšlienok zatiaľ v susednej miestnosti napíše na kúsok papiera slovo „to isté“ a podá ho po návrate spoločnosti. Vtip môže sa meniť i tak, že pred produkciou podá usporiadateľ svojmu pomocníkovi zalepenú obálku s lístkom, na ktorom je už napísané „to isté“. Musí sa to, pravda, diať tajne, ako vôbec súčinnosť pomocníka má byť úplne tajná, a keď niekto niečo na papier napísal, čarodej s veľkým gestom ukáže na svojho spoločníka-pomocníka: „Ráčte sa, prosím, presvedčiť, že vo vrecku (môže sa aj presnejšie určiť, v ktorom) pána XY je v zalepenej obálke napísané „to isté“. Pomocník sa má tváriť nedôverivo a má s veľkým prekvapením vytiahnuť z vrecka obálku, roztrhnúť ju a podať neveriacim.

353. Stávky, ktoré každý musí prehrať

A. Čarodejník vezme hárok novinového papiera a vyhlási spoločnosti: „Vysokovážené panie a páni! Pozrite na tento papier, položím ho na dlážku, postavím sa na jeho roh a stavím sa, o čo komu ľúbo, že nik z veľactenej spoločnosti, kto sa postaví na druhý roh papiera, neudrie ma, čo by ako chcel. Neráčte si však myslieť, že by som sa bránil. Ani pomyslenia! Môže sa o tom každý presvedčiť. Ruky si založím za chrbát a ani sa nepohnem.“ Po takejto smelej výzve nájde sa niekto, kto prijme stávku. Usporiadateľ vezme papier, položí ho medzi dvere, takže obidvaja sú oddelení zatvorenými dvermi a predsa každý z nich stojí na papieri. Cez dvere prirodzene nemožno usporiadateľa udrieť.

B. Usporiadateľ sa opýta: „Je niekto z pánov, ktorý si vie len sám vyzliecť kabát?“ Iste sa niekto prihlási so stávkou, ktorú možno uzavrieť, že si sám vyzlečie kabát. Usporiadateľ si vyzlečie kabát a prihlásivší pán sa tiež ponáhľa jeho príklad nasledovať. Keďže si však i usporiadateľ vyzliekol kabát, sú vyzlečené dva kabáty, a kto sa prihlásil, nesobliekol si kabát len sám, takže stávku prehral.

C. Čarodej vyloží mincu na stôl a prikryje ju nepriehľadnou nádobou (hrnčekom alebo šálkou). Potom vyhlási, že vytiahne mincu a nedotkne sa nádoby, pričom možno uzavrieť aj stávku. Usporiadateľ potom nepozorovane vytiahne inú podobnú mincu a rukou, v ktorej drží túto mincu, udrie zdola na dosku stola, vytiahne ruku a zvolá: „Hľa, minca je v mojej ruke!“ — a ukáže mincu spoločnosti, pričom sa tvári, ako by bol zpod nádoby mincu do ruky pričaroval cez dosku stola. Ten, ktorý sa stavil, nebude tomu veriť, a siahne na nádobu a zdvihne ju, aby sa presvedčil, či minca skutočne zmizla. Tu usporiadateľ rýchle chytí mincu a stávka je vyhratá, lebo sa čarodej nedotkol nádoby, ale onen neveriaci Tomáš.

D. Usporiadateľ pretiahne si gombíkovou dierkou na kabáte dlhšiu šnúrku a dá ju podržať daktorému pánovi, pričom vyhlási, že sa vie šnúrky zbaviť, ale nepretrhne pritom šnúrku alebo gombíkovú dierku. Spoločnosť možno vyzvať na stávku, a keď bola uzavretá, čarodejník si jednoducho soblečie kabát, a stávka je vyhratá, lebo sa šnúrky zbavil a nepretrhol ju, ani neporušil gombíkovú dierku.

354. Nezraniteľný čarodej

Tento kúsok je veľmi vďačný a napínavý, nehľadiac ani na to, že končí zvyčajne výbuchom smiechu a prehrou stávky. Čarodej nakreslí na dlážku kriedou kruh v rozmere asi 10-15 cm a mrmle pritom „hókus pókus“ a podobné „čarodejné“ slová, sprevádzané rozličnými gestami, aby vyvolal čo najväčšiu pozornosť spoločnosti. Keď je kruh hotový, vyhlási: „Ráčte, prosím, pozrieť na moje ruky! Sú absolútne nezraniteľné. Ak neveríte, môžem vám to dokázať. Prosím, aby sa niekto posadil vedľa kruhu na dlážku a nožom a vidličkou tak rýchlo bodal, ako len stačí do kruhu i okolo kruhu, a ja ho predsa sotriem holými rukami.“ Vždy sa nájde niekto, kto sa podujme na túto úlohu. Čarodej posadí ho na dlážku tak, aby mal kruh medzi natiahnutými nohami, aby mohol dobre bodať do kruhu a okolo kruhu, a sám si kvokne k nemu a predstiera, ako by chcel kruh sotrieť. Druhý bodá o preteky do dlážky, aby znemožnil sotrieť kruh. Po chvíľke, keď je napätie najväčšie, čarodej nenazdajky chytí pichača za obidve nohy a ťahá ho po dlážke tak, aby sadacou častou tela sotrel kruh. Stávka je takto vyhratá, lebo kruh bol sotretý síce pichačom, ale predsa rukami čarodeja, ktorý ho ťahal za nohy.

355. Viete otvoriť fľašku vo vrecku?

K tejto žartovnej produkcii treba fľašku z limonády s patentným uzáverom. Usporiadateľ do dna fľašky vyvŕta malú dierku, fľašu ponorí do vody tak, aby sa úplne naplnila vodou a vyšiel z nej vzduch. Potom sa pod vodou uzavrie, osuší a produkcia sa môže začať. Čarodej sa opýta spoločnosti, kto bude vedieť fľašku otvoriť tak, že ju bude mať v pravom vrecku a musí ju otvoriť ľavou rukou zo zadu, ale pravou rukou si nesmie pomáhať. Celkom iste nájde sa niekto, kto sa na to podujme. Ak by niekto namietal, že fľaša je plná, tu čarodej vyhlási, že prázdnu fľašu vedel by aj najnezručnejší človek a najnešikovnejší babrák otvoriť. Umenie je práve citvoriť plnú fľašu. Po takomto dôvode niekto sa zo spoločnosti pokúsi podľa uvedených podmienok fľašu otvoriť, čo sa mu aj s trochou námahy podarí a bude ju kdekomu ukazovať vo vrecku, ako sa mu to podarilo, a bude vravieť, že to vari nie je nijaké umenie, až mu začne voda presiakať na kožu. Otvorením fľašky totiž naraz začne voda dierkou kvapkať, ale „napálený“ pán to spozoruje už neskoro, keď už má vo vrecku — vodu.

356. Viete to urobiť po mne?

Usporiadateľ vytiahne korunovú mincu a vyhlási: „Panie a páni, dajte pozor! Ja si túto mincu pevne pritisnem na čelo, aby tam zostala a nespadla. Nepotrebujem k tomu nijaké pomôcky, peniaz sa prilepí sám a vidíte ako pevne drží. Teraz sa pokúsim bez potrasenia alebo krútenia hlavou shodiť mincu tým, že zmraštím čelo…“ Po produkcii čarodejovej iste sa pokúsi niekto zo spoločnosti produkciu opakovať. Čarodej mincu miesto položiť. Čarodej pritlačí hodne silno mincu dotyčnému na čelo, s odôvodnením, že len čarodej sám vie mincu podľa predpisu na príslušné miesto položiť. Čarodej pritlačí poriadne silno mincu dotyčnému na čelo, ale neponechá ju tam, lež nepozorovane ju vezme. Silný tlak mincou na čele ochotníka vyvoláva v ňom dojem, ako by minca bola skutočne na čele, a tento za veselého smiechu divákov bude všakovak mraštiť čelo a robiť smiešne grimasy, aby sa zbavil mince. Usporiadateľ však už vopred musí upozorniť, aby pri ochotníkovej produkcii nik nerozprával, aby sa ochotník nedozvedel, že nemá mincu na čele.

357. Záhadný globetrotter z Albionu

Táto produkcia je nezvyčajne vďačná a zábavná, ale ten, kto sa podujme na úlohu záhadného Angličana, musí si veľmi obratne počínať. Najvhodnejším miestom produkcie je salón alebo miestnosť, v ktorej je viac obrazov, zavesených na stenách.

Spoločnosť sedí v izbe a zabáva sa. V najlepšej zábave vojde do izby slúžka a oznámi, že je niekto vonku a rád by rozprával s pánom NN. Pomenovaný pán vyjde so slúžkou, a súc už vopred dohovorený s domnelým návštevníkom, o chvíľu oznámi spoločnosti, že prišiel náhodou jeho známy z Anglicka a súčasne požiada hostiteľku, aby ho smel priviesť, lebo by si rád pozrel jej obrazy. Keď dostane povolenie, privedie statného pána, ktorý má cez ramená prehodený dlhý plášť s vyhrnutým golierom a klobúkom, stlačeným hlboko na hlave. Ukloní sa ľahko a pozdraví spoločnosť „Good bye“ (gud baj), a hneď sa obráti a obzerá si obrazy. A zrazu na všeobecné prekvapenie záhadný anglický globetrotter začne očividne rásť do výšky, aby si dobre obzrel obraz, až niektorým divákom od prekvapenia naskočia zimomriavky. Hneď nato začne sa zmenšovať, až nadobudne normálnu výšku. O chvíľu obzerá si niečo nízko na stene, tu zrazu začne sa menšiť, až sa scvrkne na výšku malého chlapa. Ale nezostane dlho takým malým, lebo zasa začne rásť, až prerastá sám seba. Záhadný cudzinec niekoľko ráz vzrastie a zasa sa scvrkne, a k tomu si mumle niečo nesrozumiteľného. Keď si už všetky obrazy prezrel, vráti sa k dverám, ľahko sa pokloní a odíde.

Riešenie: Táto prekvapujúca produkcia dá sa ľahko urobiť. Kto hodlá zahrať bláznivého Angličana, hodí si na plecia dlhý plášť a na golier plášťa pripevní väčší klobúk tak, aby nespadol s plášťa. Plášť v ramenách podoprie oboma rukami a pri vzraste zdvíha ruky s plášťom a klobúkom tak, aby diváci videli cudzincovi iba chrbát a mali dojem, že jeho postava rastie. Keď sa zmenšuje a scvŕka, jednoducho spustí ruky a pomaly si kvoká. Produkcia vyžaduje určitý cvik. Dôležité je, aby bol klobúk na plášť tak pripevnený, aby sa na stranu neskláňal, lebo by bol dojem z produkcie pokazený.

358. Iné žartovné produkcie so stávkami

A. Na stôl položí sa balík karát, divák si z neho sám vytiahne ľubovoľnú kartu, pozrie sa na ňu, vráti ju do balíčka a karty pomieša. Čarodej vyhlási, že vytiahnutú kartu uhádne podľa hlasového zafarbenia toho, kto vytiahol kartu. Je teda podmienkou pri položení hociktorej karty na stôl, aby ten, kto sa s čarodejom stavil, povedal niečo, napr.: „Aká je to karta?“ Čarodej si vymieni súčasne, že mu divák musí presne hladieť do očú a svoj hlas za nijakých okolností nesmie zmeniť. Po uzavretí stávky čarodej odkrýva kartu za kartou. Asi v polovici balíka odkrytých karát mimovoľne poznamená „už bola!“, ale karty stále rýchlejšie kladie na stôl. Divák pri každej karte musí opakovať vetu: „Aká je to karta?“ Pri položení poslednej karty na stôl čarodej odpovie na otázku, aká je to karta? — celkom spokojne: „Papierová…“, a stávku vyhráva.

B. Čarodej po predvedení daktorej ťažšej produkcie vezme tri kúsky papiera veľkosti 10 halierov a položí ich do radu na chrbát ruky. Papieriky nesmú byť tesne vedľa seba. Potom všetky papieriky sfúkne na stôl. Papieriky znova posberá a položí na chrbát ľavej ruky tak, ako predošlé, a opýta sa daktorého diváka, či by nechcel uzavrieť stávku, lebo, vraj, pri fúknutí len ten papierik ostane na ruke, ktorý si divák vybral. Divák si zvyčajne vyberie prostredný papierik, a čarodej prisvedčí: „Nech je to teda prostredný,“ a s vážnou tvárou povie: „Hókus-pókus, mutoalpáno fukáre marš!“, pričom prstom pravej ruky pridrží prostredný papierik a silno fúkne. Krajné papieriky odletia a prostredný ostane. Spoločnosť sa rozosmeje a stávka bola vyhratá. Ak by divák volil iný papierik alebo dva papieriky, čarodej pokračuje podobným spôsobom ako predošle a pridrží iba tie papieriky prstami, ktoré majú ostať.

C. Čarodej položí tri korkové zátky pod klobúk, ktorý potom opatrne zdvihne a opýta sa s nevinnou tvárou: „Koľko zátok leží pod klobúkom?“ Ak odpovie niekto tri, čarodej vyhlási, že ide o omyl, lebo, vraj, sú tam iba dve, a zaraz ponúkne stávku. Riešenie je celkom jednoduché a čarodej musí stávku vyhrať, lebo pri vkladaní zátok pod klobúk jednu nechá stáť a dve položí ležato. Takto potom neležia pod klobúkom tri zátky, ale iba dve.

D. Čarodej vyhlási, že štyria najsilnejší páni zo spoločnosti neunesú jednu jedinú stoličku, a keď sa dotyční páni prihlásia, ponúkne im stávku. Potom postaví pánov tak, aby sa zohli, prestrčili ruku od zadu dopredu pomedzi nohy a každý jeden aby sa chytil jednej nohy stoličky. Ak sa pohne jeden, aby šiel dopredu, strhne ostatných na zem, že spadnú. Túto stávku čarodej rozhodne vyhrá.

E. „Stavím sa s hocikým, že nebude vidieť, čo má v rukách!“ — povie čarodej, a po uzavretí stávky počína si takto: Do pravej ruky dá dotyčnému chytiť ľavé a do ľavej ruky pravé ucho. Stávka bola vyhratá, lebo divák nevidí, čo má v rukách.

F. Čarodej ponúkne stávku, že zo spoločnosti nikto nesloží 16 karát s figúrami do štvorca tak, aby v rade svislom a pozdĺžnom bola iba jedna karta tej istej farby a hodnoty. Toto sostavenie každému nezasvätenému obťažné predvedie čarodej takto:

G. Z deviatich zápaliek načim urobiť 3 tucty bez rozlámania zápaliek. Riešenie je jednoduché a ľahké, ale málokto to dokáže. Položíme tri páry zápaliek krížom v podobe troch rímskych desiatok a ostatné tri zápalky v podobe rímskej šestorky: XXXVI.

H. „Vy vari neveríte, že šesť sa rovná trom? Skúste, azda to predsa dokážete!“ — vyzve čarodej spoločnosť, predtým však sostaví šesť štvorcov zo sedemnástich zápaliek. Po odňatí piatich zápaliek majú ostať tri jednaké štvorce jednakej veľkosti. Riešenie je ľahké, ako to vidíme na pripojenej schéme:

Vezmeme zápalky, označené písmenami a, b, c, d, e, a ostanú nám tri štvorce, označené silnejšími čiarami.

3. Čarodejné, iluzionistické a magické produkcie

359. Jasnovidecké čítanie zo zalepených listov

Iluzionista rozdá členom spoločnosti listový papier, obálky a ceruzy, a vyzve ich, aby si do listov niečo napísali a dôkladne zalepili. Potom si listy posbiera a vpašuje medzi ne aj svoj list, v ktorom napíše napr.: „Kedy bude pršať?“ a pod. Svoj list položí pod ostatné listy a posadí sa za stôl tak, aby mu ruky nikto nevidel. (Položí pred seba kôpku kníh, vyššiu kazetu a pod.) Tu vezme prvý list, ktorý napísal niekto z divákov, a hlási, že v liste je napísaná otázka: „Kedy bude pršať?“ Je to otázka, ktorú si iluzionista napísal do svojho listu. Potom prvý list otvorí, a ako by sa chcel presvedčiť, či to, čo hádal, je správne, povie, že je to tak, ako povedal, a položí otvorený a rozložený list pred seba, vezme druhý list, pritlačí si ho na čelo a s privretými víčkami číta obsah listu, predloženého pred seba. List si preto kladie iluzionista na čelo, aby mu nikto nevidel do očú, že to, čo hlási, číta so stola. Toto sa opakuje až do prečítania všetkých listov. Diváci sú presvedčení, že iluzionista čítal zo zalepeného listu, ktorý mal práve na čele. Iluzionista musí dbať, aby obecenstvo sedelo od stola ďalej a nemohlo vidieť nič z jeho manipulácií.

360. Z roztrhaného papierika vajce

Iluzionista roztrhá pred divákmi hodvábny cigaretový papierik a útržky sožmolí na guľôčku. Hneď potom guľôčku rozbalí a cigaretový papierik je zasa celý, neporušený ako prv. Po tejto malej produkcii sa rozhovorí:

„Panie a páni! To, čo som vám práve ukazoval, je veľmi ľahký trik. Hľa, tu sú dva cigaretové papieriky. Jeden sbalím na podobu guľôčky a schovám ho medzi koreň palca a ukazováčka. O tejto príprave však nesmie mať nikto ani najmenšieho tušenia. Potom tento druhý papierik roztrhám, pričom dám pozor, aby mi druhý papierik nevypadol, a roztrhaný papierik sožmolím na guľôčku. Obe guľôčky hravo vymením a guľôčku s roztrhnutým papierikom alebo skryjem, alebo nepozorovane pustím na zem a druhý papierik rozbalím. Hľa, cigaretový papierik je celý…“

Iluzionista pri tejto reči ukazuje trik s cigaretovými papierikmi, odporúča divákom, aby ho doma skúsili, a tu položí guľôčku na vejár a začne ju na vejári vyhadzovať do vzduchu. A hľa, guľôčka cigaretového papiera stáva sa stále väčšou a väčšou, až dosiahne veľkosti slepačieho vajca. Tu potom ukáže prekvapeným divákom vajce, a na dôkaz, že je to vajce opravdivé, rozbije ho o hranu stola a jeho obsah vyleje do pohára.

Vysvetlenie: Prevedenie tejto prekvapujúcej produkcie je celkom jednoduché. Iluzionista skutočne tak, ako neskôr vysvetľuje, jeden cigaretový papierik, sbalený do guľôčky, má skrytý medzi koreňom palca a ukazováka. Druhý roztrhá a vymení, prirodzene trocha ináč, ako to divákom prezradil. Guľôčku totižto ponechá skrytú v koreni palca a ukazováka. V tej istej ruke medzi prstami drží druhú s roztrhaným cigaretovým papierikom. Ľavú ruku priloží k ústam s úmyslom nasliniť si palec. Navlhčený palec znova nasliní, pričom navlhčeným palcom trocha odhalenú guľôčku papierika zachytí a pri slinení vloží do úst, ukryje za zuby jazykom, a neskôr nepozorovane vypľuje. Druhý cigaretový papier, sbalený do guľôčky, vpustí do dlane a navlhčenými prstami rozbalí — neporušený.

Ešte pred produkciou pripraví si na stôl obyčajný vejár, k nemu na guľôčku preparované vajce a jedno skutočné slepačie vajce. Čudesné vajce, sožmolené na guľôčku, podobnú cigaretovému papieriku, vyhotovíme si takto: Čerstvé slepačie vajce na koncoch ihlou prederavíme a jeho obsah vyfúkneme, ako sa to robieva u „kraslíc“. Ináč neporušenú škrupinu ponoríme do silného octu a necháme ju dva dni v octe ležať. Pôsobením octu škrupina sa rozmelní a ostane z nej iba blanka vajcovitej podoby s dvoma dierkami na koncoch. Po očistení blanku preperieme vo vode a ponecháme v nej až do začiatku produkcie. Trocha ju vyperieme, aby z nej voda vytiekla a opatrne sožmolíme v gulôčku. Cigaretový papier, totižto gulôčku z neho, pri braní vejára vymeníme s blankou, položíme ju na vejár a vyhadzujeme ju na vejári dotiaľ, kým vnikaním vzduchu a nárazmi na vejár nenadobudne podobu vajíčka. Toto domnelé vajíčko pri troche cviku vymeníme za pravé vajce, ktoré sme súčasne s vejárom vzali do uzavretej dlane pravej ruky, v ktorej je aj vejár, a na dôkaz, že sme z cigaretového papierika vyčarili skutočné vajce, rozbijeme ho pred očami divákov.

361. Vajce vtlačiť úzkym hrdlom do fľaše

Tento trik je celkom jednoduchý a predsa veľmi pôsobivý. Pred produkciou asi 4-5 dňami (čím dlhšie, tým lepšie!) ponoríme slepačie vajce do uzavretej nádoby, obsahujúcej silný lieh (pripadne aj ocot), až vajce zmäkne tak, že ho môžeme vyváľať na podobu valčeka, a tento valček ľahko vopcháme aj úzkym hrdlom do fľaše. Ak je už vajce vo fľaši, nalejeme do nej studenú vodu, a hľa, valček nadobudne podobu vajca a škrupina stvrdne.

Podobným spôsobom môžeme pred očami divákov prevliecť preparované vajce aj cez prsteň, potom položiť do taniera alebo misky so studenou vodou, a vajce nadobudne svoj pôvodný tvar a stvrdne.

362. Uvariť vajce v dlani

Do čerstvého vajca urobíme ihlou malú dierku, necháme trocha bielka vykvapnúť a vykvapnutý bielok doplníme silným liehom. Dierku potom zalepíme smesou vosku a kriedového prášku. Potom vajce prevraciame v dlani nejakú chvíľu, a hľa, vajce sa nám bez ohňa v dlani uvarilo tak, že ho môžeme jesť a dať tiež neveriacemu divákovi ochutnať.

363. Pes snáša vajcia

Týmto trikom môže iluzionista vyvolať opravdivé výbuchy smiechu. Pred produkciou skryje si do rukáva niekoľko vajec a vezme prázdnu aktovku a ukáže ju obecenstvu, aby sa presvedčilo, že je skutočne prázdna. Potom dá vložiť do aktovky malého psíka a vyhlási, že čarodejným prútkom počarí psíkovi tak, že zaraz bude snášať čerstvé slepačie vajcia. Vysloví čarodejnú formulu: „Muto alpáno“, zamáva nad aktovkou, odloží čarodejný prútik, siahne pod psíka a vytiahne vajce. Produkciu opakuje dotiaľ, kým má vajcia v rukáve. Túto žartovnú produkciu možno sprevádzať rozličným žartovným hovorom a po každom vytiahnutí vajca ukázať obecenstvu aktovku so psíkom, že tam niet skryté vajce.

364. Ako sa dostala srsť do vajca?

Je to produkcia veľmi prekvapivá a predsa nevyžaduje veľkých príprav. Na slepačom vajci urobíme ihlou malú dierku a touto dierkou nastokáme do vajca niekoľko konských srstí a dierku zatrieme kriedou. Takto preparované vajce dáme niekomu zo spoločnosti ceruzou poznamenať, aby každý videl, že nebolo vymenené a vajce dáme natvrdo uvariť. V rozbitom vajci nájde spoločnosť srsť, a nikto si nevie vysvetliť, ako sa dnu dostala, lebo vajce nebolo porušené. Nikto si totižto kriedou zapchanej malej dierky nepovšimne. Najlepšie je variť vajce pred očami divákov na liehovom, plynovom alebo elektrickom variči, a čarodejnou paličkou má iluzionista nad ním šermovať a mrmlať záhadné slová.

365. Vzkriesiť na červeno uvarené raky

Iluzionista začne najprv s prednáškou o záhadách čiernej mágie a bude divákov presviedčať o svojom umení, že vie vzkriesiť aj na červeno uvarené raky. Čím je prednáška dlhšia, tým je pôsobivejšia, a má za cieľ odvrátiť pozornosť od toho, čo čarodej práve robí. Pre zvýšenie efektu postaví na stôl varič s hrncom vriacej vody, do ktorej pred očami divákov vloží práve toľko živých rakov, ako ich má preparovaných v podobnej nádobe, v akej sa živé raky skutočne varia. Keď sa raky uvarily a sú červené, požiada svojho spoločníka-pomocníka, aby ukázal uvarené raky divákom a išiel sliať s nich vodu. Pomocník vyleje vodu i s uvarenými rakmi do inej nádoby, preparované raky vloží do nej, a tak sa vráti do salónu. Čarodej mrmle nad nádobou záhadné slová, čarodejným prútikom robí rozličné kruhy okolo hrnca, a hľa, na všeobecné prekvapenie vysype z nádoby na stôl uvarené raky, ktoré sa začnú po stole rozliezať.

Vysvetlenie: Živé raky ponoríme do pálenky, od čoho úplne sčervenejú, ako by boly varené, ale zato ostanú živé a pohybujú sa. Liehový obsah pálenky odfarbí ich pancier.

366. Ako rozkričať maľovanú žabu

Salónny mág urobí do múru dakde na chodbe pod daktorým obrazom malú dierku, do ktorej vloží žabu-rosničku, a dierku zalepí papierom, na ktorom je namaľovaná žaba. Mág privedie divákov k tomuto obrázku žaby a priloží k nemu svetlo (sviečku, elektrickú batériu a pod.) tak blízko, ako by chcel divákom obraz dobre ukázať. Žabka, ukrytá v dierke steny, začne kričať a neprestane zatiaľ, kým nie je svetlo odstránené.

367. Z pištole vystrelené hodinky

Iluzionista požičia si od niekoho z členov spoločnosti vreckové hodinky a nepozorovane ich podá svojmu pomocníkovi, ktorý zatiaľ, čo iluzionista rozpráva o čarodejných vlastnostiach daktorých streľných zbraní, zavesí požičané hodinky na múr za chrbtom divákov. Iluzionista, ktorý sa zo svojho miesta ani nepohol, chytí medzi rečou tzv. „štupľovku“ a vystrelí tým smerom, kde jeho pomocník hodinky nepozorovane zavesil na stenu. Diváci sa obrátia, a na svoje veľké prekvapenie uvidia vypožičané hodinky na stene. Pochopiteľne, každý sa bude diviť, ako sa mohly hodinky dostať na stenu.

368. Záhada rozšliapaných hodiniek

Iluzionista pripraví si pred produkciou dve navlas jednaké vrecúška so šnúrkou, z ktorých jedno naplní črepami skla a sbalené ukryje v ľavej ruke v ktorej drží čarodejný prútik. Potom vyžiada si od niekoho vreckové hodinky, dá ich vložiť do druhého vrecúška, ktoré ako by chcel zaviazať, pričom vrecúško zamení, vrecko s črepami hodí na zem a pred divákmi rozšliape. Nato vezme vrecúško so zeme, obratne vymení za druhé, v ktorom sú hodinky neporušené, a nechá ich z vrecúška vytiahnuť a vrátiť majiteľovi. Podobne možno „hodinky“ roztĺcť v mažiari alebo kladivom na stole. Tento trik vyžaduje určitú šikovnosť pri zamieňaní vrecúšok, a preto ho treba pred produkovaním dobre nacvičiť.

369. Zmiznutá minca z divákovej dlane

Mág natrie si koniec ukazováka terpentínovým voskom, vezme dvadsaťhalierovú mincu a položí ju daktorému divákovi na dlaň natiahnutej ruky. Túto ruku musí divák držať tak vysoko, aby si do dlane nevidel. Najlepšie je, keď mu ju podrží čarodej a silno mu tisne ukazovákom mincu do otvorenej dlane, pričom minca prilepí sa na preparovaný ukazovák čarodejov. Pre veľký tlak divák má dojem, že mincu má ešte stále v dlani. Čarodej urobí nad jeho rukou čarodejný kruh a vyzve diváka, aby sa podíval do dlane. Na veľké prekvapenie minca mu zmizla z ruky.

370. Kde sa minca podela?

Čarodej vezme do pravej ruky korunovú mincu a trie ju o rukáv ľavej ruky, pričom rozpráva, že mincu bude dotiaľ trieť o lakeť, až minca zmizne. Sťaby náhodou nechá mincu padnúť a ospravedlňujúc sa pre svoju nešikovnosť, pokračuje v jej trení. I po druhé spustí mincu, a pri novom ospravedlňovaní sa vezme ju do ľavej ruky, ktorá je v lakti ohnutá tak, aby sa prstami tejto ruky mohol dotýkať goliera, a mincu skryje za golier. Diváci myslia, že minca je v pravej dlani čarodeja, a keď im čarodej ukáže dlaň pravej ruky, vidia, že minca zmizla. Aby si diváci nemysleli, že mincu vpašoval do rukáva, vytrasie oba rukávy, a keď je napätie najvyššie, zasa začne trieť pravú dlaň o lakeť ľavej ruky, mincu nepozorovane vytiahne zpoza goliera, kýchne, a mincu hodí tak, aby to robilo dojem, že mincu mal v ústach. Ak spolupôsobí aj pomocník, čarodej ponechá si mincu za golierom a pomocník nepozorovane vpašuje do vrecka daktorému divákovi podobnú mincu, a dá znamenie čarodejovi, kde sa minca nachodí.

Variáciou tohto triku je tento žartovný kúsok: Keď čarodej podruhé zdvihol padnutú mincu, nedá si ju za golier, ale keď ju bol zdvihol ľavou rukou, podrží ju v ruke, vzápätí ukáže prázdnu ľavú dlaň a hneď nato siahne daktorému divákovi ľavou rukou do vrecka a vytiahne zmiznutú mincu z vrecka, zpoza ucha, zo širáka a pod.

371. Záhadne rozmnožené mince

Čarodej vezme tanier a vysype do neho niekoľko mincí a dá ich porátať daktorému divákovi. Keď boly mince porátané a vrátené do taniera, čarodej spraví nad tanierom niekoľko čarokrážov čarodejným prútikom, zamumle niečo, zatrasie tanierom a vyzve druhého diváka, aby mince i on prerátal, lebo, vraj, predošlý ich neprerátal správne. Pri preratovaní vyjde najavo, že v tanieri je o dve mince viac, ako to bol predošlý divák narátal. Čarodej znova čarí nad tanierom, dôkladne ním zatrasie a ponúkne tretieho diváka, aby mince prerátal, lebo, vraj, ani prvý, ani druhý nesrátal ich dobre. Tretí divák skutočne naráta viac, ako predošlí dvaja. Napokon ešte raz opakuje predošlé čary a vyzve prvého diváka, aby sa presvedčil, či je mincí viac, ako tvrdil on sám, i tí, čo mince po ňom sratúvali. A skutočne, počet mincí nezodpovedá ani jednému súčtu, ale ich je viac.

Riešenie tohto jednoduchého a zábavného kúska je celkom jednoduché a vyžaduje iba trocha šikovnosti. Čarodej si pred produkciou pripraví asi 20 malých mincí jednakej veľkosti a hodnoty, a pred očami divákov vysype ich do taniera tak, aby mu niekoľko mincí ostalo v dlani. Po dlhom rátaní, ako trasie mincami v tanieri, nepozorovane spustí z dlane jednu-dve mince, a takto pokračuje dotiaľ, kým všetky mince nevhodil do taniera. Stŕkaním v tanieri a za neustálej reči odvráti sa pozornosť divákov od čarodejovej práce s pravou rukou, ktorou vpašuje peniaze do taniera.

372. Záhada mince, vpašovanej do jabĺčka

Tento trik patrí medzi najpôsobivejšie a najprekvapujúcejšie čarodejnícke produkcie, ale jeho prevedenie vyžaduje dlhú prípravu. Čarodej položí na stôl za košík jabĺk a niekoľko mincí podrží v dlani ľavej ruky, ukáže ich divákom a vyhlási, že mince včaruje do jabĺk pred očami všetkých divákov tak, že sa ani jedného jablka nedotkne. Diváci sa budú nazdávať, že ide o žart, a tu čarodej môže ponúknuť stávku, ktorú musí rozhodne vyhrať. Nad košíkom s jabĺčkami robí rozličné čary, mumle zaklínacie formuly, nepozorovane nechá z ruky mince zmiznúť, a potom vyzve divákov, aby si hociktoré jablko z koša vybrali a dôkladne obzreli, že nie je porušené. Jabĺčko koluje z ruky do ruky. Ak čarodej predtým nemal možnosť ukryť pripravené mince, urobí tak teraz, lebo pozornosť divákov je obrátená na obzeranie jablka. Keď už i posledný divák prezrel jablko, čarodej, opakujúc zaklínaciu formulu (Mutuo alpáno atď.) a robením čarokrážov čarodejnou paličkou nad jablkom, ktoré nechá podržať poslednému divákovi, odstúpi od neho a vyzve ho, aby jabĺčko rozkrojil, lebo minca je už vpašovaná do jabĺčka. Po rozkrojení jabĺčka vysvitne, že minca je skutočne v jablčku a bola vpašovaná do neho bez porušenia kožky a bez najmenšej stopy.

Riešenie: Kto chce tento skvelý trik previesť, musí do zelených a ešte nezrelých jabĺčok, visiacich na strome, pozorne vtlačiť drobnejšie mince (napr. 10-halierniky) tak, aby nevyčnievaly nad kožkou. Takto preparované jablká označí si čarodej niťou, alebo ich preparuje na vybranom konári, ktorý si označí a nechá jabĺčka dozrieť. Kožka zdravých jabĺk sa časom celkom zacelí a neostane na nej ani stopy. Často ani nepatrná jazva. Takto preparované jabĺčka slúžia na prevedenie tohto znamenitého a jedinečného triku. Pravda, čarodej musí si pamätať, aké mince vpašoval do preparovaných jabĺčok, aby sa pri produkcii neblamoval.

373. Oživená a tancujúca karta

Čarodej položí na stôl kartu, vezme do pravej ruky čarodejný prútik a vyhlási, že karta, ktorá leží pred ním na stole, mocou jeho čarodejného prúta oživne a bude poslúchať jeho rozkazy, ba že si aj zahajduchuje. Nad kartou robí veľké čarokráže, mumle zaklínacie formuly, a hľa, karta sa zrazu pohne a robí také pohyby, aké jej čarodej nakazuje. Potom si čarodej začne hvízdať, a tu, div divov, karta tancuje podľa textu, aký jej čarodej udáva svojím čarovným prútom.

Riešenie: Pred produkciou čarodej pripraví si hraciu kartu, na ktorú prilepí kúsok vosku, a na tento vtlačí dlhý ženský vlas. Na čarodejný prútik si tiež prilepí kúsok vosku, a keď už skončil veľké čarovanie, aby každý videl, že karta nie je spojená s čarodejným prútikom, paličku s kúštikom vosku šikovne pritlačí na koniec vlasu, tento prilepí sa na vosk a karta bude sa pohybovať podľa pohybu čarodejného prútika. Čarodej medzi produkciou môže i viac ráz odtrhnúť vlas od paličky a širokými rozmachmi dokazovať divákom, že palička nie je spojená s kartou, čo pôsobí veľmi presvedčivo a zvyšuje úspech produkcie. Načim však dbať, aby diváci sedeli od stola obďaleč a aby osvetlenie bolo pre čarodeja priaznivé.

374. Tri znamenité triky s vreckovkou

Rozličné triky s vreckovkami sú veľmi obľúbené u iluzionistov, a máloktorý program minie sa bez niekoľkých podarených kúskov. Z veľkého množstva týchto trikov, ktoré vyžadujú zväčša drahé praktikáble, vybrali sme tri znamenité triky.

I. „Vedeli by ste dokázať, aby sa vreckovka neprepálila pod žeravým uhlíkom? Pochybujem, lebo mnohé panie veľmi dobre vedia, že keď im z hladičky na drevené uhlie vypadne na bielizeň žeravý uhlík a včas ho nesmetú, zaraz im bielizeň prepáli. Mne sa to však nesmie stať, ako to všetkým prítomným aj naskutku dokážem…“ — vysvetľuje čarodej. Vyžiada si od daktorej dámy bielu vreckovku, nad sviečkou rozpáli kúsok dreveného uhlia, vreckovku prestrie na stôl, žeravý uhlík položí na vreckovku, a hľa, hocijako dlho zostane uhlík na vreckovke, tkanivu sa nič nestane a čarodej vreckovku s vďakou, neporušenú, vráti majiteľke.

Riešenie: Tento trik spočíva na fyzickom zákone o vodivosti tepla. Čarodej si totižto pripraví na stôl väčšiu kovovú mincu, ktorá musí byť rozhodne väčšia, ako rozmer žeravého uhlíka a keď už vreckovku prestrel na mincu, presne v jej obrysoch položí na vreckovku žeravý uhlík, a tkanivo vreckovky nebude porušené, lebo kovová minca je dobrým tepelným vodičom, teplo uhlíka odvedie a tkanivo vreckovky ostane neporušené.

II. „Predošlý čarodejný kúsok nie je taký ťažký. No, rozhodne ťažší je kúsok, ktorý vám zaraz predvediem. Aby sa nemyslelo, že pracujem s preparovanými predmetmi, prosím si inú vreckovku. Ak je ľúbo, môže to byť iná vreckovka, na ktorej dokážem, že je nespáliteľná…“ Čarodej ponúknutú vreckovku ponorí do čistého (denaturovaného) liehu, a pred očami divákov ju zapáli a zavesí na čarodejný prút. Vreckovka bude horieť na celej ploche, ale nezhorí. Po produkcii vráti ju majiteľovi neporušenú.

Riešenie: Skôr ako by vreckovku ponoril do čistého liehu, má v tanieriku pripravenú vodu, do ktorej vreckovku najprv ponorí a vodu z nej dobre vyžmýka. Až potom ponorí vreckovku do liehu a zapáli. Vlhkosť zabraňuje ohňu, aby porušil tkanivo vreckovky, a kým lieh zhorí, voda sa z vreckovky odparí a zostane temer celkom suchou.

III. „Predošlé dva kúsky boly iste zaujímavé, ale posledný kúsok, ktorý predvediem s vreckovkou, bude ešte prekvapivejší. Prítomným dokážem, že bez ihly a nite, čisto mocou svojho tajomstva, pred očami všetkých scelím prestrihnutú vreckovku.“ Čarodej vypožičia si vreckovku a dá niektorému z divákov odstrihnúť rožtek vreckovky. Čarodej vreckovku i s odstrihnutým rožtekom sožmolí v hrsti a za mumlania čarodejných formúl pokropí ju sceľovacou zázračnou vodou, a hľa: vreckovku vystrie a celkom neporušenú vráti majiteľovi.

Riešenie: Čarodej si pred produkciou pripraví kúsok bielej látky, ktorú má skrytú v pravej ruke. Keď si vybral vreckovku, podobnú jeho látke, a to vreckovku bez vyšívaného okraja, sožmolí požičanú vreckovku v dlani, pričom vpašuje k nej kúsok pripravenej látky, a mumlajúc zaklínaciu formulu, požiada daktorého diváka, aby rožtek vreckovky odstrihol. Čarodej však namiesto rožteka vreckovky narafičí rožtek pripraveného kúska plátna, a keď bol domnelý rožtek vreckovky prestrihnutý, šikovne vezme prestrihnuté kúsky plátna do pravej ruky, a vyťahujúc z vrecka pripravenú fľaštičku s obyčajnou alebo kolínskou vodou, odstrihnuté kúsky plátna pustí do vrecka, a vysvetľujúc, že teraz prestrihnutý rožtek scelí, pokropí vreckovku a neporušenú vráti majiteľovi. Tento trik nie je ťažký, ale vyžaduje značnú zručnosť.

375. Nespáliteľná bankovka alebo karta

Čarodej vezme bankovku alebo kartu a vyhlási, že karta či bankovka je nespáliteľná. Rozožne sviecu a položiac k nej predmet, vyhlásený za nespáliteľný, urobí hókus-pókus s čarodejnou paličkou, zamrmle magickú formulu, podrží bankovku (kartu) nad plameňom sviečky, a div divov, bankovka (karta) sa nechytí, nehorí a ohňom neporuší.

Riešenie: Predmet, s ktorým chceme túto produkciu previesť, treba najprv preparovať a pred produkciou sa presvedčiť, či bolo preparovanie dôkladné. V troche mäkkej vody necháme rozpustiť kúsok kamenca (hádok, užívaný po holení). Keď sa liadok rozpustil a voda bola ním dostatočne presýtená, načim papierový predmet touto vodou dôkladne natrieť, prípadne v kamencovej vode nechať pomočiť. Ak sa chceme produkovať s bankovkou, odporúča sa najprv urobiť skúšku s kusom iného papiera, presýteného kamencovou vodou a dôkladne usušeného, či je ohňovzdornosť dostatočná. Až vtedy budeme ohňovzdorne impregnovať bankovku.

376. Hltač horiacej sviečky

Príprava: Iluzionista pred produkciou vezme veľké jablko a vyreže z neho podobu sviečky. Načim však dbať, aby jablko nezhnedlo. Namiesto knôtu odrežeme kúštik mandle a zapichneme ho do prostriedku jablkovej sviečky, urobiac napred malú priehlbeň okolo knôtu, kde nalejeme niekoľko kvapiek jedlého oleja. Knôt sviečky pred divákmi zapálime a keď sviečka chvíľu horela, i s ohňom ju pred očami divákov zjeme. Pri jedení horiacej sviečky netreba sa báť popálenia, lebo oheň hneď po vložení do úst zhasne.

Tento vtipný trik je najlepšie predniesť večer, pri tlmenom osvetlení, lebo jablková sviečka pri umelom a stlmenom osvetlení pôsobí oveľa prirodzenejším dojmom, ako pri dennom osvetlení.

Produkciu možno previesť za sprievodu vtipných slov. Napríklad:

„Panie, slečny a páni! Dnešná malá pohoda v našej spoločnosti vnukla mi veľmi bizarnú myšlienku. Nie som maškrtníkom, ale nevdojak mi prišlo na chuť zjesť horiacu sviečku. Nesmejte sa, prosím, a nekrúťte tak nedôverčivo hlavami! Hneď celú spoločnosť presvedčím, že som číru pravdu povedal.“

Iluzionista medzitým vezme do ruky pripravenú sviečku a pokračuje:

„Ráčte sa, prosím, presvedčiť, že je to sviečka. A keď je to sviečka, nech teda horí!“ (Pritom zapáli mandlu a keď sa rozhorela, pokračuje v reči):

„Teraz už nikto nemôže pochybovať, že je to skutočná sviečka. Hľa, akým čistým a jasným plameňom horí! Mohli by sme pri jej svetle celkom dobre čítať. No, ale škoda by bolo každého kúštika z nej a preto ju na zdravie prítomných zjem! (Vloží horiacu sviečku do úst a pred očami všetkých je a spokojne si hladká brucho.) Môžem povedať, že bola znamenitá. Lepšie mi pochutila, ako najlepšia lahôdka!“

Prirodzene, dobrý konferencier má možnosť rozšíriť sprievodný hovor vtipnými „nápadmi“, čím produkcia sa stáva zábavnejšou.

377. Premenenie krvi na vodu a obrátene

Je to veľmi ľahká a nevídane účinná produkcia, vyžadujúca iba malú a ľahkú prípravu:

K 12 gramom terpentínového (chemicky čistého) oleja primiešame 5 gramov spermacetu (rybieho tuku, tiež chemicky čistého). Tuto smes dáme na miernom teple rozpustiť a potom, keď už bola tekutina dostatočne rozpustená, pridáme do nej po veľmi malých čiastkach prášok Alkana tintkoria hana, až sa tekutina zafarbí na červeno (ako krv). Čistú tekutinu slejeme potom do bielej a tenkej lekárnickej fľaštičky (20-gramovej), dobre uzavrieme zátkou, ktorú previažeme mechúrom, pergamenom alebo celofánom.

Tekutina v chlade sčervenie sťa krv a v teple zasa obelie ako voda. K tejto premene úplne stačí teplo ruky, v ktorej fľaštičku s čarovnou tekutinou svierame do toho času, až tekutina celkom obelie.

Producent vezme si k tejto produkcii čarovnú paličku do pravej a fľaštičku v studenom stave, teda s obratom krvavo sfarbeným, do ľavej ruky a ukáže ju obecenstvu.

„Páni, panie a slečny! Presvedčte sa, prosím, že vo fľaštičke je krv a rovnako si dobre všimnite, že fľaštička je dokonale uzavretá a zaviazaná (pritom ukazuje fľaštičku, ale drží ja tak, aby nebola veľkou plochou ruky zakrytá a neprenikalo teplo ruky na fľašku).

„Akiste vieme všetci, že krv sa môže premeniť na vodu, ale úprimne pochybujem, že by sa niekomu podarilo takúto premenu previesť v uzavretej a dobre obviazanej fľaške. Ja to však dokážem v čase veľmi krátkom.“

„Ak by ste sa nazdávali, že fľaštičku azda nejakým šikovným trikom zamením s inou, prosím, nech daktorý nedôverčivý pán dôkladne prezrie moje rukávy i vrecká. Prosím, ak je ľúbo a nebude to pokladané za neslušnosť, môžem si odložiť kabát a vysúkať rukávy.“ Ak sa niekto prihlási, nechá sa producent ochotne prehľadať, prípadne odloží kabát a vysúka si rukávy košele. Keď sa tak stalo, ešte raz ukáže obecenstvu fľaštičku s červenou tekutinou, potom ju silno sovrie do dlane a čarovným prútom začne nad fľaštičkou všelijako šermovať a mrmle pritom zaklínaciu formulu:

„Hókus, pókus, čiriburi, maláre, krváre, vodáre“ a pod.

Tak, aby to diváci nespozorovali, občas kontroluje, či sa už tekutina neodfarbuje a zakiaľ úplne neobelie, vtipnými rečami zabáva spoločnosť, prerušujúc chvíľkami hovor opakovaním čarodejnej formuly, až tekutina obelela. Keď sa tak stalo, ukáže fľaštičku obecenstvu:

„Hľa, presvedčte sa, prosím, že krv sa premenila na vodu!“

„To je však nič! Teraz vám dokážem ešte väčší zázrak! Vodu premením na krv. Ak sa vám bude páčiť, môže sa to stať i pred vašimi očami!“

Tu fľašku položí na stôl a zašermuje nad ňou čarovným prútikom, zmeniac zaklínaciu formulu takto:

„Hókus, pókus, čiriburi, mutuo alpáno, makáre, vodáre v krváre, kokulos, makulos musalos!“

Znova rozpráva, a hľa, obsah tekutiny začne červenieť a voda sa zmenila na krv.

Premenu vody na krv možno previesť tak, že fľašku zakryje papierom a na vyplnenie času, kým tekutina nesčervenie, prevedie iný čarodejný kúsok.

378. Fľašový ohňostroj

Krátko pred touto produkciou načim rozpustiť 20 gramov fosforu v 4,5 gramoch vody. Keď sa fosfor rozpustil, tekutinu vylejeme do väčšej (litrovej) fľaše, do ktorej prilejeme 35 gramov kyseliny sírovej. Chvíľu načim fľašu odložiť, aby sa tekutiny spojíly a medzitým načim všetky svetlá zhasiť, aby bola v miestnosti číra tma. Ak preniká svetlo oblokmi, načim stiahnuť žalúzie, alebo rolety. Fosfor sa za malú chvíľu automaticky zapáli a za prekvapenia všetkých divákov z fľaše začnú vystupovať ohnivé gule. Pre zvýšenie účinku iluzionista robí nad fľašou čarodejnou paličkou rozličné gestá a mrmle daktorú zo zaklínacích formúl. Ohňostroj vo fľaši pôsobí veľmi mohutne na každého diváka. Ak by ohňostroj po chvíli prestal fungovať, stačí obsahom fľaše dôkladne zatriasť a z fľaše budú ohnivé gule znova vystupovať.

379. Ohnivé ruky

V poradí produkcií pomocou chemických prostriedkov veľmi účinlivé je predstavenie s ohnivými rukami v úplnej tme.

Usporiadateľ pripraví si niekoľko dní pred produkciou do malej fľaštičky 10—12 gramov éteru, v ktorom rozpustí kúsok fosforu veľkosti šošovice. Fľaštičku treba dobre zapchať, aby éter neunikal a na niekoľko dni vyložiť do obloka. Fľaštičkou občas zatrasieme, aby sa fosfor rozpustil. Keď sa fosfor úplne spojil s éterom, tekutina je hotová pre produkciu. Stačí si naliať niekoľko kvapiek na ruku, v úplnej tme trieť ruku o ruku a tu ruky sa nám zrazu rozsvietia a horia jasným svetlom.

Táto produkcia môže účinne vyplniť prestávku medzi produkciou premeny vody na krv. Produkcia číslo 377.

380. Nepopáliteľné ruky

Usporiadateľ iluzionistických produkcií bude tento raz vystupovať ako fakír, ktorého ruky sú úplne necitlivé oproti žeravému uhliu, ba nepopáli mu ruky ani kus žeravého železa.

a) Pre produkciu so žeravým uhlím treba si urobiť tento prípravok:

Smiešame arabskú gumu s vajcovým žĺtkom a škrobovou múkou. Touto tekutinou natrieme si obe ruky. Takto preparovanými rukami smelo môžeme držať v dlani žeravé uhlie alebo rozpálený kameň, a ruky jednako nebudeme mať popálené. Ak by sa vyskytol neústupný pochybovač, že uhlie (kameň) nie je žeravé, načim mu ho podať. Rozhodne sa popáli, a je z toho veľká veselosť.

b) Pre produkciu žeravým železom načim si pripraviť tento preparát:

V litre vody rozpustíme štvrť kg kamenca a k tomu primiešame 70 gramov zeleného liadku. Keď sa tekutina úplne rozpustila, salónny fakír dôkladne si potrie ruky. Takto preparovanými rukami možno v rukách držať i rozpálené železo bez obavy, že by popálilo.

Tieto produkcie majú byť sprevádzané prednáškou o fakírskom umení a treba dokazovať, že i naše telo je práve také necitné, ako hociktorého indického fakíra.

381. Na kryštálový salón premenená obyčajná izba

Mág vyberie si obyčajnú obývaciu izbu, kde sa všetci členovia spoločnosti zmestia a prevedie úplné zatemnenie, aby do miestnosti nevnikalo svetlo. Hovoriac o divotvornej moci veľkých mágov a indických fakírov, pri svetle sviečky zažne svoju tajomnú olejovú lampu, a keď urobil nad ňou čarokráže a zamumlal čarodejné formuly, sviečku zhasí, a div divov, záclony budú sa zdať ako zo striebra a steny izby zajagajú sa sťa by z kryštálu.

Riešenie: Táto krásna a pôsobivá produkcia vyžaduje dlhú prípravu, ale efekt, ktorý je dosiahnutý jej prevedením, nahradí všetky námahy. V lete si treba nasbierať viac chvostíkov zelených jašteriek a chvostíky položíme pod bavlnenú šatku na výslnie, aby tuk z chvostíkov jašteriek vnikol do šatky. Keď sa šatka presýtila tukom, narežeme z nej knôty, ktoré vložíme do kahanca s dobrým olejom a zapálime pri produkcii. Svetlo takejto čarodejnej lampy vzbudí ilúziu kryštálového salónu.

382. Na černochov premenení divákov

Čarodej zhasí všetky svetlá, rozožne svoju čarodejnú lampu, a hľa, zrazu všetkých prítomných začaruje na černochov.

Riešenie: Treba si nasbierať sitinové stržne (duše zo sítia, rastúceho v močiaroch a rybníkoch). Tieto „duše“ namočíme do dobrého čierneho atramentu a necháme dôkladne usušiť. Pred produkciou narobíme si z preparovaných stržňov knôty do kahanca, a vložíme posväzovaný knôt do olejovej lampy, naplnený dobrým olejom. Keď sa preparovaný knôt rozhorí, načim zhasiť všetky ostatné svetlá. Na veľké prekvapenie divákov všetci prítomní sčernejú na uhoľ. Produkciu treba sprevádzať čarodejnými zaklínacími formulami a pod., ako v čísle predošlom.

383. Pred očami divákov rastúci šalát

Čarodej položí na stôl pred divákov debničku, naplnenú dobrou záhradnou zemou a štipku šalátového semena. Potom vyhlási, že mocou svojej čarodejnej paličky dokáže, že šalátové semeno, zasiate pred očami divákov, začne klíčiť a v necelej polhodine vyrastie z neho šalát do značnej výšky. A skutočne, zasiate semeno vyklíči a lístky šalátu pred očami divákov začnú rásť neuveriteľne rýchlo.

Riešenie: Do drevenej debničky smiešame dobrú záhradnú zem v suchom stave s hrudkami nehaseného vápna. Povrch debničky naplníme preosiatou zemou, aby vápnové hrudky nebolo vidno. Pred produkciou dáme štipku šalátového semena dobrej klíčivosti močiť do silného liehu a ponecháme ho v ňom asi 24 hodín. Takto preparované semeno (môže byť aj petržlenové!) zasejeme do neveľkej hĺbky a malou kropiacou konvou zem dôkladne pokropíme. Nehasené vápno naraz vyvinie veľké teplo a šalát začne navidomoči rásť do značnej výšky. Táto produkcia môže byť prevedená ako medziprodukcia nasledujúceho čísla, ktoré bude vrcholom produkcií salónneho mága.

384. Písomná odpoveď zo záhrobia v zapečatenom liste

Strach, hrôzu a neopísateľný efekt možno dosiahnuť touto produkciou, ktorá je skutočným zlatým klincom magických produkcií. Je to produkcia, kombinovaná z dvoch znamenitých trikov, ktoré možno aj odlúčene jeden od druhého s veľkým úspechom previesť. Salónny mág začne rozprávať o záhadách a tajomstvách záhrobného života, o kostrách, lebkách, múmiách, mátohách a bludných duchoch, pričom zapradie do hovoru i svoju schopnosť, nadviazať písomný styk s daktorým duchom zo záhrobia. Na dôkaz svojho tvrdenia vezme hárok papiera, na ktorý pred očami divákov napíše niekoľko otázok a za každou otázkou nechá miesto pre odpoveď bludného ducha. Keď boly otázky napísané, podá hárok s otázkami divákom, aby sa presvedčili, že okrem otázok niet na papieri nijaké iné písmo a aby bola dôvera ešte väčšia, požiada dvoch-troch najnedôverčivejších divákov, aby hárok signovali svojimi podpismi, že nejde o nejakú zámenu hárku. Čarodej požiada najnedôverčivejšieho člena spoločnosti, aby „záhrobný otáznik“ vložil do obálky, zalepil, zapečatil a položil na stolík, pripravený naprostred stola. Čarodej za neustáleho mumlania čarodejných formúl a rozprávania o strašidelných veciach rozožne magické svetlo a dá všetky ostatné svetlá zhasiť. Divákov zmocni sa neopísateľný strach, lebo ich tváre zosinejú, zmodrejú, oči budú mať zapadnuté v jamkách a lícne kosti vystúpia im ako na lebkách kostier. Tu mág začne vyzývať ducha, aby mu dal písomnú odpoveď na jeho otázky. Po nejakej chvíli vezme obálku, podrží ju nad magickým ohňom, aby sa dobre ohriala, zlomí pečať, roztvorí list, podrží ho nad magickým ohňom znova, dokiaľ nezačne zhasínať a potom nechá rozsvietiť svetlá. Na nové prekvapenie prítomných blúdny duch odpovedal písomne na všetky mágove otázky.

Riešenie: Mág si doma preparuje hárok papiera tak, že spraví si atramentom čiary na otázky a odpovede v príslušnom poradí. Otázky a odpovede napíše si na zvláštny kus papiera. Obsah i číselné poradie otázok si zapamätá a do čistého hárku do rubrík odpovedí napíše neviditeľným atramentom odpovede. Tento neviditeľný atrament môže si zhotoviť z citrónovej alebo cibuľovej šťavy, alebo odpovede napíše octovou esenciou (silným octom), kyselinou dusičnou, rozriedenou kyselinou sírovou. Odpovede napíše zmeneným alebo tlačeným písmom. Toto písmo zostane neviditeľným dotiaľ, kým nebol papier nad ohňom dôkladne ohriaty. Keď sa papier položí nad oheň, na papieri vznikne čitateľné a zreteľné čierne písmo. Túto procedúru vykoná mág nad magickým ohňom.

Otázky mág napíše pred divákmi na označené prázdne miesto, hárok ukáže divákom a jeho spodnú časť nechá podpísať najnedôverčivejším divákom, aby si nemysleli, že hárok azda nejakým trikom vymení. Pre zvýšenie efektu mág môže svoje otázky nadiktovať inému členovi spoločnosti, ale musí dbať, aby otázka ostala v príslušnej rubrike a nevbŕdla do písma, napísaného neviditeľným atramentom.

Magický oheň zhotoví si krátko pred produkciou zo smesy: trocha kuchynskej soli a sirkového kvetu smieša v porcelánovej miske, smes zaleje čistým liehom a mieša ju zatiaľ, dokiaľ sa soľ a sirkový kvet úplne nerozpustily. Do misky vloží potom bavlnový knôt, aký sa používa do petrolejových lámp a zažne magický oheň v miestnosti dokonale zatemnenej. Spoločnosť rozostaví okolo malého stolíka do polkruhu a keď sa magické svetlo rozhorelo, dá zhasiť všetky svetlá. Takto pripravená smes vyvolá úžas, vzbudzujúci optický klam. Skôr než by magické svetlo dohorelo, za sprievodu zaklínacích formúl otvorí zapečatený list, ohreje ho nad magickým ohňom a keď sa presvedčil, že sa neviditeľné písmo zjavilo na papieri, hárok podá užaslým divákom so záhrobnou písomnou odpoveďou.

Tento znamenitý trik so sympatetickým atramentom možno kombinovať aj tak, že mág napíše si odpovede neviditeľným písmom z roztoku chloridu ortuťnatého. Do malého tanierika položí si na stôl hubku, presýtenú jodidom draselnatým a tváriac sa, ako by hárok pred vložením do obálky chcel svätenou vodou chrániť pred „zlým duchom“, rubriky odpovedí ovlaží hubkou a hárok v tomto prípade sám vloží do obálky, lebo na ňom sa hneď objaví pekné červené písmo. Pri prevedení tohto triku musí si však počínať veľmi obratne. V danom prípade nemusí obálku ani papier ohrievať nad magickým svetlom, iba keby bol papier od jodidu draselnatého veľmi vlhký.