ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Deti boly oblečené. Väčšie vzalo do ruky batôžtek zaviazaný do snehobielej plachietky, v ktorej bola klbása a iné mäso; Erzsi zakrútila do veľkej šatky dieťa, ktoré teraz začalo kopať a hlasne fikať. Musela ho rozbaliť a malého namočenca opatriť suchým šatstvom.

Dani trpezlivo čakal. Huňu mal už na pleci, klobúk na hlave a roztržito pozeral na svoju rodinu. Nemal ani jednej určitej myšlienky, krúžila v ňom neurčitá nálada. Bol smutný a rozladený; bál sa domova rodičov, bál sa biedy, ktorú tam uvidí, bál sa výčitok; ľakal sa sám seba, celého života. Len stál a čakal, kým žena znovu dobre zabalí maličké, vyhreší ho, že je už „takým veľkým mládencom“, a preca „nevie sa pýtať ani ešte teraz“, a vezme ho do náručia pod veľkú šatku na jednu ruku, v druhej ruke vlečie za veľký mliečnik mlieka, ktorý vloží do kapsy.

Zavreli za sebou domovné dvere. Dani zakričal paholkovi, aby dobre strážil a zamyslenými krokmi šiel za svojou ženou i deťmi, ktoré pred ním vychádzaly na ulicu. Svesil hlavu a pevne kráčal, ako keby sa musel pri každom kroku postrkovať.

Myslel na to, aj na ono, ale mal už hlavu ustatú a zunovanú od hospodárskych plánov; odháňal od seba myšlienky. Ale potom, na čo má mysleť? Zhnusila sa mu výroba peňazí; rodina ho naplňuje len vyčerpávajúcimi, rozladenými pocitmi; od leta sotva ide medzi ľudí, nepije, nekartuje, nefajčí, nemiluje. Daniho sa zmocnil hnus ku všetkému, že by sa bol najradšej obesil.

Erzsi bola v podobnom duševnom stave, ale ju preca prebúdzaly deti. Jedným okom stále pozerala na syna, ktorého často napomínala, aby si dal pozor, aby nespadol, díval sa pred nohy, či nie je batoh ťažký, či mu neťaží ruku, či mu ho nemá vziať? Dieťa hľadelo s úsmevom na matku svojimi jagavými hnedými očami, že tá zabudla na všetky starosti. Náhle zazrela Gyuriho Takácsa, ktorý sa naprostred cesty shováral s niekým, a to jej pripomenulo, že od leta neprešla touto ulicou; odrazu sa v nej rozliala všetka smrteľná trpkosť, ktorá ju vtedy naplnila.

Obzrela sa na muža, ako by sa opytovala, či bude niekedy inakšie?… a zarazene sa vzpružil jej chabý pohľad. Na mužovej tvári zbadala rýchle vzplanulú vášeň, v jeho očiach tvrdé iskry, na tvári mu rozhorely červené škvrny. Muž nevedomky postúpil vpred a zanechal ženu o niečo za sebou; žena sa prizrela lepšie a videla, že Gyuri Takács sa rozpráva s dievčaťom, s dcérou Pála Kisa, Pála Kisa Güzüho.

V jej ženskom srdci ju hneď pichlo, čo vytušila z citov manželových. A aj ona sa začala temer triasť akousi zlosťou, ktorá náhle vybuchla. Od leta nepozorovala u svojho muža, že by sa bol pochabil za sukňami, čo sa jej doteraz u neho hnusilo. A ukľudňovalo ju pri všetkej trpkosti, duševnom vzďalovaní a rastúcom odcudzení, že nech je jej manžel hocijaký, teraz patrí len jej. Keď je aj zlý, alebo chorý, keď trpí, všetko len pre ňu. Niekedy ju naplňovalo temer radosťou a uspokojením vedomie, že ona preca niečo pre muža znamená. Dobre poznala Daniho premenlivú, vznetlivú a zabúdajúcu povahu a hlboko na ňu pôsobilo, že tento muž, ktorý tak snadno sa vedel zbaviť svojich mileniek, je k nej pripútaný takým trvácnym, hlbokým a pevným citom. Mesiace sa míňaly a srdce jej muža sa nezmenilo a Erzsi ďakovala za to niekedy Bohu.

Teraz sa v nej prebudila žiarlivosť bolesti. Triasla sa a hrozila predtuchy, že sa manžel zmenil, že už zas nie je ten starý tichý blázon okolo nej sa točiaci, na ktorého si zvykla a temer zamilovala, — že už zas vykročil ako zo začarovaného kruhu a stane sa bláznom cudzích bohov.

Nesklamala sa, nie. Dobre videla, ako vášeň dychčí na jeho tvári. Dobre videla odhodlanú nenávisť, divú neskrotenú zbesilosť voči druhému mužovi. A bola si istá, že Dani Turi nebude si už viac pre ňu brúsiť zuby na Gyuriho Takácsa, ale pre inú. Pre to dievča, práve pre to, ktoré sa teraz vrhlo medzi ne.

Gyuri Takács ich zazrel, zazrel ju a zahanbil sa. Prepustil jediným slovom dievča, ktoré sa obzrelo za nimi a potom odbehlo dievčenskými ľahkými len sa vznášajúcimi krokmi. Zdiaľky sa ešte raz obzrelo na Gyuriho Takácsa a Erzsi videla, že jej muž si tohoto pohľadu všimol a potom stuhol a zasmušil sa ako modla. A Erzsi cítila so svojím mužom a podivne pozorovala, že je sama pobúrená, pretože táto žaba sa nepochabí z týchto dvoch mužov za jej manželom.

Gyuri Takács ich pozdravil, ale ani jeden z nich mu neodpovedal. Dani sa zahľadel pred seba, ako by bol jeho protivník vzduchom. Erzsi to tak zatočila, že sa v tej chvíli sklonila k synovi a potom šla ďalej, že Gyuriho nemohla ani videť.

Tento pochopil obidvoch. Myslel si, že Dani neďakuje pre Boru, Erzsi pre seba; cítili sa dotknutí tým, čo videli a usmial sa. Veru sa klamal. Erzsi sa rozhorlila naň pre Boru, na seba ani nepomyslela, veď je to len prirodzené, že jej nie je ničím dlžný, takto je dobre, práve takto. Dani sa nahneval zase pre svoju ženu. Vedel o starých citoch Gyuriho, ktoré choval voči jeho žene a vyžadoval, aby tento človek bol jej verný, tou tajnou, neochvejnou vernosťou, ktorú si ctil a ktorú u neho už roky mal rád. Už aj doteraz ho škrelo čosi na dne duše, čosi mimoriadneho v Gyuriho chovaní, ale len teraz si ujasnil, čo to je. Tento podliak porušil vernosť, ktorú mal jeho žene zachovávať. A Dani nedovolil Gyurimu Takácsovi, aby práve tak mohol oklamať jeho ženu, ako on sám.