Zlatý fond > Diela > Z tichých i búrnych chvíľ


E-mail (povinné):

Martin Rázus:
Z tichých i búrnych chvíľ

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Jana Jamrišková, Darina Kotlárová, Ľubica Gonová, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 26 čitateľov

Epigrammy

Revanš

Gen. I. 27.

Na svoj obraz človeka Boh stvoril, v človeku však prefíkanosť mnohá: obraz Boží odparatil kamsi a na vlastný vytvoril si boha!

Potecha

Ex. III. 5.

Čo sa už len pre tú obuv ten svet toľko hrozí? nuž veď — Mojžiš stál pred Bohom, a jak vieme — bosý!

Prispôsobivému talentu

Hoc už meníš farbu ľahce, každému si taký, jak chce, ak si sadneš k stolu a žien vôkol stola, nerec aspoň miesto — „bol som“: ja som bola!

Na svetovú vojnu

Kalamajka-kalamajka mik-mik-mik… miesto hudby romoní a kto krky vylomí — nevie nik.

Slovenská obozretnosť

Pánboh im syna požehnal… tak zneje zvesť na krátko: vraj — krstili ho Peterom, no, pre domácich — Vladko!

In memoriam

(Obeti dohánovej mizérie.)

Vo vernej službe dávnych zvykov položiac život pred trafikou, spi sladko a za muky časné nech ti viac fajka nevyhasne!

„Mehr Licht!“

Tak veľký Goethe… umierajúc, keď videl, človek v akej tme! Ja dnes netrúfam si žiadať — najviac ak za pol litra petroleja!

Morbus slovaciensis

Nemáme-li? — vzdycháme nad tolikým nešťastím, a keď s neba padne čos’, nevieme, čo počať s tým.

Z bravkových úvah

Kroch… kroch… kroch… pokročily ľudské mravy? pán ma zdraví, sedliak zdraví — kroch… kroch… kroch… keď sa túlam po ulici — po dvoroch.

Náš jedlopis

(Prostonárodná pieseň.)

„Švábku pod polievku, švábku v chlebe máme, švábku miesto mäsa švábkou zajedáme.“

Kombinácia

II. Mojž. XVI.

Ach, jednak dobre, že u nás z tých rodom vyvolených počet preveľký, bo — ľahko môž’ byť — raz sa zbadáme, že počne padať manna — snáď i krepelky!

Zlá vec má i dobrú stránku

(Na prácu — R. Fugmann: Der Segen des Krieges.)

Pána X. včera nabili tak veľmi až umrel… a vraj dlhov nechal silu… — No, hľa — má aspoň pokoj s veriteľmi!!

Epilog

Hodno bolo spievať?

Keď rty moje zmĺknu a z rúk bezodkladne zvučný nástroj na zem syrú, tvrdú padne, zvíria všetky struny dissonantným praskom, ako posledný ston po živote trudnom, po živote ťažkom. Dozvonia a vzduchom ozvena sa zdvihne, odnesúc vzdych v oblasť večnej harmonie, kde sa pridá k roju mojich tichých spevov, ktoré chvieť sa majú, večne chvieť sa majú nad otcovskou zemou. Kľaknú na mračná (dnes búrka na nich jazdí,.) spŕchnu na smädný kraj v tichom, teplom daždi! zúrodnia ho soľou, čo v nich rozpustená, zhrejú neústupnou túhou strápeného nášho pokolenia. Ja už pod mohylou budem sniť — no, čujne, chápúc, že čo mrelo — rastie… ženie… bujnie, a keď dôjdu vďační hrob môj popolievať — precítim to, že preds’ hodno bolo trpieť, hodno bolo spievať!

« predcházajúca kapitola    |    



Martin Rázus

— básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.