Spod Južného kríža

Voľakto skríkol za mnou: stoj!
Snáď vietor, stromoradie,
snáď meteor, snáď hviezdny roj,
utekám pred ním, neviem kade,
hľa, noc sa do nás norí, srdcia sa vykynožia,
predo mnou tma a za mnou horí svätyňa Božia.

Už som raz bežal poliami,
ako kto sníva a dych tají,
ale dnes i sny zhoria mi,
kde ísť v tom smutnom kraji!
cez pastvy a cez bory kde skryť sa medzi zbožia!
Predo mnou tma a za mnou horí svätyňa Božia.

Je chladivá noc, padá dážď 
na zutekaných bratov, 
obludám chveje sa vo vetre plášť, 
neviem, či mám svoj batoh, 
či zahnem dakde poza dvory 
a tam ma zamátožía, 
predo mnou tma a za mnou horí 
svätyňa Božia.

Možno sa vrátim na námestie 
ku chladnej panychíde 
a prejdem popod päste 
s istotou, s akou slepec ide, 
pomodlím sa svoj Zdravas chorý 
a zájdem za nárožia,
predo mnou tma a za mnou horí 
svätyňa Božia.

Možnože žiaľom uhyniem,
nestretnem dobrých ľudí,
v krajine tejto svet je cudzí, viem,
nič slzu nevylúdi,
nevyjde luna spoza morí,
hviezdy ju neobložia,
predo mnou tma a za mnou horí
svätyňa Božia.

Nájdem ťa v tichej smrti raz,
ó, bolesť uzavretá,
život je zomierania vzkaz,
jedna je Božia méta:
ísť cestou zory, ktorá je z tŕnia
a je z hložia,
predo mnou tma a za mnou horí
svätyňa Božia.

Ber si ma, Pane, do ochrany, 
činžiaky studené sú, 
studenšie ľudské stany, 
noc v srdciach svojich nesú 
bez lásky, bez pokory 
a len sa množia, množia, 
predo mnou tma a za mnou horí 
svätyňa Božia.