Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Peter Krško, Lucia Trnková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 166 | čitateľov |
Teraz už hučia mŕtve dni,
akoby šiel som od hrobu,
a ešte pohľad posledný
vrhám na svoju chudobu;
Pán Boh dal, Pán Boh vzal
a dvíham k nebu dlane:
i meno Božie, i môj žiaľ,
ó, všetko nech je požehnané.
Zomiera moja cela
a popol kolom sneží,
Jób ešte postonal,
v požiari k nebu beží
to málo, čo som mal, útulok jediný;
hľa, dýchal v plachom kútku
kvet krehkej vidiny,
ó, poézia moja,
hynieš, i plody smútku
a plody nepokoja.
Po dlhých nociach bezsenných
kvapkali mojou krvou,
sťa dáždik za dní jesenných,
keď padá nad ostrvou,
v jedných som nádeje mal,
v iných som putoval,
ó, anjel pri nich driemal,
ak ma kto ľutoval.
A keď sa išlo rozvidnievať
a zaleskli sa zore
a vtáky mali spievať
a hučať šíre more,
ja som len plakal, plakal mlčky
s otázkou: dokedy?
A zavýjali vĺčky,
hnali sa siné obedy,
bežali dumné polnoce
a videl som, že za ich púťou
čosi sa placho mihoce,
sťa višne kvet, sťa rosa z prútov.
A inokedy v speve tichom
ich ústa vzlietli k blankytu,
jak oči zbožným mníchom,
čo vzplanú za svitu
a zomierajú dennou skúškou,
jak vánky hlasité,
čo nakreslené tužkou
šumia mi v detskom zošite.
Teraz už zbohom, drahé kvietky,
vydýchli jesienky
a hynú margarietky,
horia mi piesenky,
mrú moje básne,
vtáčence čisté
a vznášajú sa nebom hlasne
ku tebe, Kriste.
Nechal som stopy vlastné
tu kdesi, ako sväté chleby,
keď oheň zhasne,
budú žiť večne v nebi,
ich únik bolestný
vyhne sa vampírom,
ony a moje sny
putujú vesmírom.
— básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam